Stačí letmý pohľad na posledné súdne spory týkajúce sa článkov v tlači a je jasné, že najúspešnejšími účastníkmi súdnych sporov s médiami sú sudcovia, prípadne právnici (ak vezmeme do úvahy právnický titul premiéra Fica). Niekoľko súdnych rozhodnutí o miliónových pokutách pre médiá – najmä tie finančne slabšie, ako sú rádiá a tlač, môže znamenať dve veci: likvidáciu, čo je v čase hospodárskej krízy oveľa reálnejšie – a vnútornú cenzúru všetkých článkov a správ týkajúcich sa sudcov.
Otázne je, aký je skutočný motív sudcov, ktorí rozhodujú o miliónových sumách za nemajetkovú ujmu pre svojich kolegov. Môže to byť falošná solidarita – dnes ja priklepnem nejaký miliónik tebe, zajtra ty mne; môže to byť snaha odradiť médiá, aby vôbec písali o sudcoch, ich majetkoch, zlých rozhodnutiach, minulosti... Ale paradoxne to môže byť aj strach. Ak neprisúdim dostatočnú sumu pre sudcu, ktorý dnes patrí k verchuške, môžem mať problémy. Naozaj môžeme len špekulovať, ale výsledok je jednoznačný: médiá sa čoraz menej budú venovať škandálom v sudcovskom stave, hoci súdnictvo dnes predstavuje jeden z najproblematickejších sektorov verejného života.
Sudcovia sa však kritike bránia nie vlastnou očistou, silnejúcou vnútornou samosprávou, ktorá by poukazovala na škodné v rybníku, ale súdnymi rozhodnutiami o pokutách pre médiá i novinárov osobne (pokuta pre novinárku Zitu Sujovú). Iste, médiá sa môžu aj pomýliť – na to je tlačová oprava, dokonca aj nadštandardné právo na odpoveď (v .týždni ho zatiaľ využil len sudca Polka). Akoby nestačilo, aby sa médiá za chybu ospravedlnili, prípadne zaplatili sudcovi súdne trovy. Lenže tu už ani nejde o pokuty za faktické chyby, odškodné sa sudcom platí aj za karikatúru, glosu, spomienku pamätníka, komentár, tvrdenie svedkov.
Zvonka je však možnosť ovplyvniť súdnictvo veľmi malá. Nepomáhajú výzvy medzinárodných inštitúcií, mimovládnych organizácií a nie je tu ani dostatočný tlak verejnosti. Navyše, premiér Robert Fico svojimi neustálymi súdnymi spormi s médiami, v ktorých pravidelne vyhráva vysoké sumy, jednoznačne určil smer, ako sa brániť kritike v médiách. Takže ak dnes má slobodná tlač vážneho nepriateľa – tak okrem hospodárskej krízy sú to najmä sudcovia. Samozrejme, nie úplne všetci.
Rádio Viva prehralo súdny spor s michalovským sudcom Jozefom Soročinom – pokuta 33 144 eur (1 milión korún)
Novinárka Zita Sujová musela podľa rozhodnutia súdu zaplatiť sudcovi Pavlovi Polkovi 30-tisíc korún
Denník SME musel zaplatiť za nemajetkovú ujmu sudcovi Haraldovi Stiffelovi 3 milióny korún
Denník Pravda musel uverejniť ospravedlnenie a zaplatiť 3 milióny ako odškodné Štefanovi Harabinovi za karikatúry a glosy
Časopis .týždeň – má sudcovi Štefanovi Minárokovi zaplatiť 600-tisíc za chybný text pod fotografiou a za článok týkajúci sa jeho minulosti
Denník Plus 1 deň musel zaplatiť Štefanovi Harabinovi nemajetkovú ujmu pol milióna korún (16 596 eur).
Otázne je, aký je skutočný motív sudcov, ktorí rozhodujú o miliónových sumách za nemajetkovú ujmu pre svojich kolegov. Môže to byť falošná solidarita – dnes ja priklepnem nejaký miliónik tebe, zajtra ty mne; môže to byť snaha odradiť médiá, aby vôbec písali o sudcoch, ich majetkoch, zlých rozhodnutiach, minulosti... Ale paradoxne to môže byť aj strach. Ak neprisúdim dostatočnú sumu pre sudcu, ktorý dnes patrí k verchuške, môžem mať problémy. Naozaj môžeme len špekulovať, ale výsledok je jednoznačný: médiá sa čoraz menej budú venovať škandálom v sudcovskom stave, hoci súdnictvo dnes predstavuje jeden z najproblematickejších sektorov verejného života.
Sudcovia sa však kritike bránia nie vlastnou očistou, silnejúcou vnútornou samosprávou, ktorá by poukazovala na škodné v rybníku, ale súdnymi rozhodnutiami o pokutách pre médiá i novinárov osobne (pokuta pre novinárku Zitu Sujovú). Iste, médiá sa môžu aj pomýliť – na to je tlačová oprava, dokonca aj nadštandardné právo na odpoveď (v .týždni ho zatiaľ využil len sudca Polka). Akoby nestačilo, aby sa médiá za chybu ospravedlnili, prípadne zaplatili sudcovi súdne trovy. Lenže tu už ani nejde o pokuty za faktické chyby, odškodné sa sudcom platí aj za karikatúru, glosu, spomienku pamätníka, komentár, tvrdenie svedkov.
Zvonka je však možnosť ovplyvniť súdnictvo veľmi malá. Nepomáhajú výzvy medzinárodných inštitúcií, mimovládnych organizácií a nie je tu ani dostatočný tlak verejnosti. Navyše, premiér Robert Fico svojimi neustálymi súdnymi spormi s médiami, v ktorých pravidelne vyhráva vysoké sumy, jednoznačne určil smer, ako sa brániť kritike v médiách. Takže ak dnes má slobodná tlač vážneho nepriateľa – tak okrem hospodárskej krízy sú to najmä sudcovia. Samozrejme, nie úplne všetci.
Rádio Viva prehralo súdny spor s michalovským sudcom Jozefom Soročinom – pokuta 33 144 eur (1 milión korún)
Novinárka Zita Sujová musela podľa rozhodnutia súdu zaplatiť sudcovi Pavlovi Polkovi 30-tisíc korún
Denník SME musel zaplatiť za nemajetkovú ujmu sudcovi Haraldovi Stiffelovi 3 milióny korún
Denník Pravda musel uverejniť ospravedlnenie a zaplatiť 3 milióny ako odškodné Štefanovi Harabinovi za karikatúry a glosy
Časopis .týždeň – má sudcovi Štefanovi Minárokovi zaplatiť 600-tisíc za chybný text pod fotografiou a za článok týkajúci sa jeho minulosti
Denník Plus 1 deň musel zaplatiť Štefanovi Harabinovi nemajetkovú ujmu pol milióna korún (16 596 eur).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.