Počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia sú známe scény, ako farmári sypali obilie do mora alebo ho pálili. Bolo ho priveľa. Začiatkom júna sme boli pred sídlom mliekarenskej firmy Rajo svedkom niečoho podobného. Zástupcovia prvovýrobcov mlieka ho vylievali na chodník. Chceli tak upozorniť na jeho nízku výkupnú cenu. V médiách sme mohli sledovať plamenné argumenty farmárov, ktorí obviňujú z nízkych výkupných cien spracovateľov mlieka. Na druhej strane bolo počuť argumenty spracovateľov, ktorí tvrdili, že mlieka je priveľa, a preto ho vykupujú za menej peňazí. Dôvodili aj tvrdou konkurenciou na trhu. Ak by oni ceny dvíhali, konkurencia ich prevalcuje. Ako je to teda s cenou mlieka a s jeho množstvom?
.ceny a deformácie
Výkupné ceny na Slovensku sú v porovnaní s inými európskymi štátmi naozaj nízke. Za kilogram mlieka dostávajú farmári dnes iba 17 až 19 eurocentov, hoci v Česku je to napríklad 22 eurocentov. Táto cena nepokrýva ani polovicu výrobných nákladov na mlieko, ktoré sú momentálne 33-36 centov na kilogram. Príčin, prečo sú na Slovensku jedny z najnižších cien v EÚ, je viacero. Podľa Vlastimila Salveta, podpredsedu predstavenstva firmy Rajo, je to predovšetkým zavedením eura na Slovensku. Tvrdí, že jeho kurz bol nastavený príliš silno a Slovensko nemá také možnosti devalvovať ako okolité krajiny s národnými menami. Svoj podiel viny má aj nižšia DPH na potraviny v okolitých krajinách (s výnimkou Maďarska). Slovenskí zákazníci jednoducho idú nakúpiť lacnejšie mlieko za hranice. Aj dlhodobý pokles spotreby mlieka a jeho nadprodukcia jeho cene veľmi nepomáha. Podľa Zuzany Nouzovskej, generálnej sekretárky Slovenského mliekarenského zväzu je dôležitý aj fakt, že svetové ceny sušeného mlieka, masla a syrov dlhodobo stagnujú na historicky najnižších cenách, takže ani odbyt prebytkov v týchto komoditách nie je efektívny a prináša straty.
Výrobcovia aj spracovatelia sa zhodujú aj na tom, že deformáciu trhu s mliekom spôsobujú dotácie z EÚ. Zástupcovia farmárov tvrdia, že Brusel napriek prebytkom mlieka povolil zvyšovať členským štátom ich národné kvóty a tým aj ich nadprodukciu. Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) tvrdí, že spoločná agrárna politika EÚ v skutočnosti spoločná nie je. Rozdiely v podpore sú výrazné medzi starými a novými členskými štátmi, a to podľa nej tiež deformuje trh. Jednou z príčin nadprodukcie bolo aj zrušenie exportných náhrad. „Európske ceny mlieka sú bez podpory na svetových trhoch nekonkurencieschopné, odstránenie exportných náhrad malo za následok výrazné zníženie exportu, nárast skladových zásob v EÚ a následne pokles cien,“ vysvetľuje riaditeľka. Vladimír Chovan, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), dodáva, že bude nevyhnutné zmraziť vlani schválené každoročné zvyšovanie výrobných kvót a ďalšie zásahy do kvotačného režimu robiť až po vyrovnaní vzťahov ponuky a dopytu.
.kto sa nabaľuje
Farmári pri proteste tvrdili aj to, že oni vyrábajú kvalitné mlieko a mliekarne predávajú do obchodov iba vodu. Chceli tým pravdepodobne naznačiť, že smotanu vraj zlížu mliekari. Kúpia lacno mlieko, nedajú mu extra veľkú pridanú hodnotu a predajú ho s maržou do obchodu. Aký je rozdiel medzi výrobnou, výkupnou a predajnou cenou mlieka? A kto sa na mlieku najviac nabaľuje? Podľa Nouzovskej finančný rozdiel medzi nákupnou a spracovateľskou cenou zahŕňa náklady na zvoz, spracovanie, zabalenie, skladovanie a rozvoz mlieka a mliečnych výrobkov do obchodu a prípadný zisk. Salvet tiež tvrdí, že mliekari určite neprimeraný zisk nemajú. „Vo vyspelých krajinách EU je rentabilita najznámejších výrobcov mliečnych výrobkov priemerne okolo 1 percenta. Podobne sú na tom aj obchodné reťazce,“ tvrdí. Na Slovensku sme podľa neho na tom ešte horšie. Za posledných sedem rokov hospodárili spracovatelia mlieka so stratou vo výške 1,6 miliardy korún, čo je rentabilita v mínuse okolo 1 percenta. Riaditeľka SZPM však uvádza iné čísla. Priznáva, že pokles cien je na úrovni prvovýroby, spracovania aj obchodu, ale rozdiely tam sú. Podľa nej nákupná cena mlieka od januára tohto roka do apríla poklesla o 55 percent, ale odbytová marža spracovateľov poklesla len o 9 percent a naopak obchodná marža obchodníkov stúpla až o 51 percent. „Obchodníci vraj tlačia ceny mlieka a mliečnych výrobkov dole, ale nie vždy sa to dá vidieť na pultoch,“ myslí si Štefánikova. Chovan tvrdí, že keď bola situácia opačná a naše priemerné nákupné ceny boli o niečo vyššie ako v zahraničí, spracovatelia to využili a ceny znižovali. „Teraz, keď by sa žiadalo postupovať opačne, už takú aktivitu nevyvíjajú,“ dodáva.
.kravy nie sú stroje
Ak klesá spotreba mlieka a produkuje sa ho veľa, núka sa logická otázka: prečo prvovýrobcovia neznižujú výrobu? Salvet hovorí, že to nie je také jednoduché, pretože pokiaľ by chcel svet vyrovnať ponuku s dopytom, musel by poslať na jatky okolo štyri a pol milióna dojníc. Ak by to niekto z farmárov urobil, v podstate si zničí svoj zdroj obživy. Salvet dôvody nemožnosti ľahko znížiť výrobu mlieka ilustruje na nasledovnom príklade. Ak poklesne dopyt po televízoroch či autách, je možné linky zastaviť a prerušiť výrobu na určitý čas. „Dojnicu však nemožno vypnúť,“ dodáva. Ak by farmár predsa len zlikvidoval svoje kravy a ak by sa dopyt po mlieku znova zvýšil, on dostane od novej kravy mlieko až po troch rokoch. „Preto je rozhodovanie o znižovaní výroby surového kravského mlieka nesmierne bolestivé,“ dodáva Salvet. Podobne argumentuje aj Štefániková. Podľa nej objem produkovaného mlieka dojnice sa nedá regulovať ako objem vody z vodovodného kohútika. Napriek tomu prvovýrobcovia mlieka reagujú na klesajúci dopyt a znižujú produkciu mlieka. „Objem predaného mlieka bol za prvé štyri mesiace tohto roka o 8 percent nižší ako za to isté obdobie v roku 2008,“ uvádza riaditeľka SZPM. Napokon dodáva, že pokles produkcie mlieka je spôsobený aj poklesom stavov dojníc, čo je nevratný proces.
Ak nie sú prvovýrobcovia spokojní s výkupnou cenou, laik by sa mohol pýtať, prečo si mliečne produkty nevyrábajú a nepredávajú sami vo vlastnej réžii. Podľa Štefánikovej je to preto, lebo prvovýrobcovia nevlastnia technológie na spracovanie mlieka a navyše je to investične náročná záležitosť. Nedostatok financií na vlastnú výrobu potvrdzuje aj Chovan a dodáva, že prvovýrobcovia sa orientujú predovšetkým na vylepšovanie technického vybavenia samotnej agrárnej produkcie, kde za vyspelým zahraničím zaostávajú. Podľa neho sú už prípady, že si podniky vybudovali menšie mliekarne, a vcelku sa im darí.
.pôjde mlieko za hranice?
Pri spomínanom proteste sa farmári vyhrážali mliekarom, že ak im nedajú férové ceny mlieka, budú ho predávať za hranice. Je reálne, že si nájdu v krátkom čase spoľahlivého zahraničného odberateľa? Podľa Salveta je čokoľvek možné. „Zložité situácie privádzajú zainteresovaných k neštandardným rozhodnutiam. Niektorí naši dodávateliauž mnoho mesiacov oslovujú našu konkurenciu z okolitých krajín s ponukou dodávať im mlieko. Hoci doposiaľ neuspeli, nemôžem vylúčiť, že sa im to podarí,“ hovorí. Upozorňuje však, že mlieko, ktoré tieto výrobné subjekty nakúpia, nebudú môcť nakupovať od svojich súčasných dodávateľov a tí sa musia pokúsiť zohnať iného odberateľa. „Kto ním bude? Tí spracovatelia, ktorým boli dodávky vypovedané?“ pýta sa. Navyše podľa neho hrozí, že budeme transportovať mlieko stovky kilometrov zo zahraničia. Podpredseda predstavenstva firmy Rajo tvrdí, že ich mliekareň má stále snahu nakupovať od domácich dodávateľov a riešenie sporu vidí nie v emóciách, ale v racionálnom rozmýšľaní, ako prekonať krízu. Nouzovská tvrdí, že v súčasnosti je v Európe veľký prebytok mlieka, takže predaj mlieka do zahraničia je síce možný, ale o jeho trvácnosti a spoľahlivosti pochybuje.
Naopak , Štefániková vidí príčinu narušených vzťahov v ľahostajnosti spracovateľov mlieka k problémom prvovýrobcov a v neochote prispieť k ich riešeniu. „Nekorektné praktiky, ako je tlak na podpísanie nevýhodných zmlúv či ich dodatkov na konci mesiaca, k napätej atmosfére neprispievajú,“ dodáva. Zo sporu zatiaľ ťaží konečný spotrebiteľ. Mlieko je v obchodoch lacnejšie. Dokedy to vydrží, však ťažko povedať.
.ceny a deformácie
Výkupné ceny na Slovensku sú v porovnaní s inými európskymi štátmi naozaj nízke. Za kilogram mlieka dostávajú farmári dnes iba 17 až 19 eurocentov, hoci v Česku je to napríklad 22 eurocentov. Táto cena nepokrýva ani polovicu výrobných nákladov na mlieko, ktoré sú momentálne 33-36 centov na kilogram. Príčin, prečo sú na Slovensku jedny z najnižších cien v EÚ, je viacero. Podľa Vlastimila Salveta, podpredsedu predstavenstva firmy Rajo, je to predovšetkým zavedením eura na Slovensku. Tvrdí, že jeho kurz bol nastavený príliš silno a Slovensko nemá také možnosti devalvovať ako okolité krajiny s národnými menami. Svoj podiel viny má aj nižšia DPH na potraviny v okolitých krajinách (s výnimkou Maďarska). Slovenskí zákazníci jednoducho idú nakúpiť lacnejšie mlieko za hranice. Aj dlhodobý pokles spotreby mlieka a jeho nadprodukcia jeho cene veľmi nepomáha. Podľa Zuzany Nouzovskej, generálnej sekretárky Slovenského mliekarenského zväzu je dôležitý aj fakt, že svetové ceny sušeného mlieka, masla a syrov dlhodobo stagnujú na historicky najnižších cenách, takže ani odbyt prebytkov v týchto komoditách nie je efektívny a prináša straty.
Výrobcovia aj spracovatelia sa zhodujú aj na tom, že deformáciu trhu s mliekom spôsobujú dotácie z EÚ. Zástupcovia farmárov tvrdia, že Brusel napriek prebytkom mlieka povolil zvyšovať členským štátom ich národné kvóty a tým aj ich nadprodukciu. Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) tvrdí, že spoločná agrárna politika EÚ v skutočnosti spoločná nie je. Rozdiely v podpore sú výrazné medzi starými a novými členskými štátmi, a to podľa nej tiež deformuje trh. Jednou z príčin nadprodukcie bolo aj zrušenie exportných náhrad. „Európske ceny mlieka sú bez podpory na svetových trhoch nekonkurencieschopné, odstránenie exportných náhrad malo za následok výrazné zníženie exportu, nárast skladových zásob v EÚ a následne pokles cien,“ vysvetľuje riaditeľka. Vladimír Chovan, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), dodáva, že bude nevyhnutné zmraziť vlani schválené každoročné zvyšovanie výrobných kvót a ďalšie zásahy do kvotačného režimu robiť až po vyrovnaní vzťahov ponuky a dopytu.
.kto sa nabaľuje
Farmári pri proteste tvrdili aj to, že oni vyrábajú kvalitné mlieko a mliekarne predávajú do obchodov iba vodu. Chceli tým pravdepodobne naznačiť, že smotanu vraj zlížu mliekari. Kúpia lacno mlieko, nedajú mu extra veľkú pridanú hodnotu a predajú ho s maržou do obchodu. Aký je rozdiel medzi výrobnou, výkupnou a predajnou cenou mlieka? A kto sa na mlieku najviac nabaľuje? Podľa Nouzovskej finančný rozdiel medzi nákupnou a spracovateľskou cenou zahŕňa náklady na zvoz, spracovanie, zabalenie, skladovanie a rozvoz mlieka a mliečnych výrobkov do obchodu a prípadný zisk. Salvet tiež tvrdí, že mliekari určite neprimeraný zisk nemajú. „Vo vyspelých krajinách EU je rentabilita najznámejších výrobcov mliečnych výrobkov priemerne okolo 1 percenta. Podobne sú na tom aj obchodné reťazce,“ tvrdí. Na Slovensku sme podľa neho na tom ešte horšie. Za posledných sedem rokov hospodárili spracovatelia mlieka so stratou vo výške 1,6 miliardy korún, čo je rentabilita v mínuse okolo 1 percenta. Riaditeľka SZPM však uvádza iné čísla. Priznáva, že pokles cien je na úrovni prvovýroby, spracovania aj obchodu, ale rozdiely tam sú. Podľa nej nákupná cena mlieka od januára tohto roka do apríla poklesla o 55 percent, ale odbytová marža spracovateľov poklesla len o 9 percent a naopak obchodná marža obchodníkov stúpla až o 51 percent. „Obchodníci vraj tlačia ceny mlieka a mliečnych výrobkov dole, ale nie vždy sa to dá vidieť na pultoch,“ myslí si Štefánikova. Chovan tvrdí, že keď bola situácia opačná a naše priemerné nákupné ceny boli o niečo vyššie ako v zahraničí, spracovatelia to využili a ceny znižovali. „Teraz, keď by sa žiadalo postupovať opačne, už takú aktivitu nevyvíjajú,“ dodáva.
.kravy nie sú stroje
Ak klesá spotreba mlieka a produkuje sa ho veľa, núka sa logická otázka: prečo prvovýrobcovia neznižujú výrobu? Salvet hovorí, že to nie je také jednoduché, pretože pokiaľ by chcel svet vyrovnať ponuku s dopytom, musel by poslať na jatky okolo štyri a pol milióna dojníc. Ak by to niekto z farmárov urobil, v podstate si zničí svoj zdroj obživy. Salvet dôvody nemožnosti ľahko znížiť výrobu mlieka ilustruje na nasledovnom príklade. Ak poklesne dopyt po televízoroch či autách, je možné linky zastaviť a prerušiť výrobu na určitý čas. „Dojnicu však nemožno vypnúť,“ dodáva. Ak by farmár predsa len zlikvidoval svoje kravy a ak by sa dopyt po mlieku znova zvýšil, on dostane od novej kravy mlieko až po troch rokoch. „Preto je rozhodovanie o znižovaní výroby surového kravského mlieka nesmierne bolestivé,“ dodáva Salvet. Podobne argumentuje aj Štefániková. Podľa nej objem produkovaného mlieka dojnice sa nedá regulovať ako objem vody z vodovodného kohútika. Napriek tomu prvovýrobcovia mlieka reagujú na klesajúci dopyt a znižujú produkciu mlieka. „Objem predaného mlieka bol za prvé štyri mesiace tohto roka o 8 percent nižší ako za to isté obdobie v roku 2008,“ uvádza riaditeľka SZPM. Napokon dodáva, že pokles produkcie mlieka je spôsobený aj poklesom stavov dojníc, čo je nevratný proces.
Ak nie sú prvovýrobcovia spokojní s výkupnou cenou, laik by sa mohol pýtať, prečo si mliečne produkty nevyrábajú a nepredávajú sami vo vlastnej réžii. Podľa Štefánikovej je to preto, lebo prvovýrobcovia nevlastnia technológie na spracovanie mlieka a navyše je to investične náročná záležitosť. Nedostatok financií na vlastnú výrobu potvrdzuje aj Chovan a dodáva, že prvovýrobcovia sa orientujú predovšetkým na vylepšovanie technického vybavenia samotnej agrárnej produkcie, kde za vyspelým zahraničím zaostávajú. Podľa neho sú už prípady, že si podniky vybudovali menšie mliekarne, a vcelku sa im darí.
.pôjde mlieko za hranice?
Pri spomínanom proteste sa farmári vyhrážali mliekarom, že ak im nedajú férové ceny mlieka, budú ho predávať za hranice. Je reálne, že si nájdu v krátkom čase spoľahlivého zahraničného odberateľa? Podľa Salveta je čokoľvek možné. „Zložité situácie privádzajú zainteresovaných k neštandardným rozhodnutiam. Niektorí naši dodávateliauž mnoho mesiacov oslovujú našu konkurenciu z okolitých krajín s ponukou dodávať im mlieko. Hoci doposiaľ neuspeli, nemôžem vylúčiť, že sa im to podarí,“ hovorí. Upozorňuje však, že mlieko, ktoré tieto výrobné subjekty nakúpia, nebudú môcť nakupovať od svojich súčasných dodávateľov a tí sa musia pokúsiť zohnať iného odberateľa. „Kto ním bude? Tí spracovatelia, ktorým boli dodávky vypovedané?“ pýta sa. Navyše podľa neho hrozí, že budeme transportovať mlieko stovky kilometrov zo zahraničia. Podpredseda predstavenstva firmy Rajo tvrdí, že ich mliekareň má stále snahu nakupovať od domácich dodávateľov a riešenie sporu vidí nie v emóciách, ale v racionálnom rozmýšľaní, ako prekonať krízu. Nouzovská tvrdí, že v súčasnosti je v Európe veľký prebytok mlieka, takže predaj mlieka do zahraničia je síce možný, ale o jeho trvácnosti a spoľahlivosti pochybuje.
Naopak , Štefániková vidí príčinu narušených vzťahov v ľahostajnosti spracovateľov mlieka k problémom prvovýrobcov a v neochote prispieť k ich riešeniu. „Nekorektné praktiky, ako je tlak na podpísanie nevýhodných zmlúv či ich dodatkov na konci mesiaca, k napätej atmosfére neprispievajú,“ dodáva. Zo sporu zatiaľ ťaží konečný spotrebiteľ. Mlieko je v obchodoch lacnejšie. Dokedy to vydrží, však ťažko povedať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.