1. Na post predsedu Najvyššieho súdu ste sa rozhodli podporiť sudkyňu Evu Babiakovú. Prečo?
2. Štefan Harabin už bol predsedom Najvyššieho súdu v rokoch 1998 ?– 2002. Ako by sa zmenili pomery na súde, keby sa ním opäť stal?
3. Mnohí sudcovia na okresných a krajských súdoch žijú v strachu z toho, akým spôsobom uplatňuje minister Harabin svoju moc nad súdmi. Vládne atmosféra strachu aj na vašom súde?
4. Existujú právne názory, podľa ktorých Štefan Harabin nemá právo kandidovať na funkciu predsedu Najvyššieho súdu z pozície ministra, keďže jeho funkcia sudcu je pozastavená. Aký je váš právny názor?
Elena Berthotyová:
1. JUDr. Eva Babiaková je autoritou uznávanou nielen medzi sudcami, ale aj v odbornej a akademickej obci. Je autorkou, resp. spoluautorkou 7 publikácií a viac ako 50 článkov publikovaných v odborných časopisoch. Podieľa sa na vzdelávaní sudcov a budúcich právnikov. Okrem odbornosti a erudovanosti disponuje mravnými vlastnosťami (ako je zásadovosť, čestnosť, spravodlivosť – nielen v rozhodovacej činnosti), ktoré nesmú predsedovi Najvyššieho súdu chýbať.
2. Sudkyňou NS som od 1. 7. 2005, takže k obdobiu, keď bol predsedom NS Štefan Harabin (1998 – 2002) sa priamo vyjadriť nemôžem. Moje informácie sú len sprostredkované cez postrehy mojich kolegov, ktorí toto obdobie v prevažnej miere hodnotia negatívne. Podľa sprostredkovaných informácií bola v uvedenom období spoločnosť sudcov NS polarizovaná, rezonujú najmä spomienky tých sudcov, ktorí prekladanie bez súhlasu do iných kolégií a disciplinárne stíhanie vnímali ako sankcie za vyslovenie iného názoru. Obávam sa, že táto situácia by sa mohla zopakovať, napokon, všetky legislatívne zmeny (týkajúce sa statusových zákonov sudcov) prijaté v ostatnom období tomu nasvedčujú.
3. Atmosféra strachu panuje aj na NS. Svedčia o tom aj počty podpisov pod kandidátmi. Hoci väčšina sudcov si na mieste predsedu NS vie určite predstaviť vhodnejšieho kandidáta, ako je Štefan Harabin, vzhľadom na skúsenosti z predchádzajúceho obdobia, ale aj z dôvodu, že väčšina sudcov neverí, že pred Súdnou radou by mohol uspieť iný kandidát, z opatrnosti mlčí.
4. Ide o výkladovú otázku, v prípade, že takú námietku uplatní neúspešná kandidátka, bude o nej rozhodovať Ústavný súd SR. Môj právny názor, nech by bol akokoľvek erudovaný, je právne irelevantný.
Zuzana Ďurišová:
1. JUDr. Babiakovú si veľmi vážim pre jej odvahu postaviť sa ako protikandidát Dr. Harabinovi pri súčasnom zložení Súdnej rady, ktorá je nekriticky naklonená ministrovi (dôvody sú všeobecne známe). Považujem ju za veľmi vhodnú kandidátku na funkciu predsedu, pretože má na výkon tejto funkcie odborné aj ľudské predpoklady. Svoju odbornú spôsobilosť preukazuje nielen pri svojej rozhodovacej činnosti, ale aj ako vysokoškolská pedagogička a lektorka s vysokým kreditom v odborných kruhoch. Nie bez významu sú aj jej jazykové schopnosti a otvorenosť pre spoluprácu so zahraničím. Myslím, že v prípade jej zvolenia by sme sa vrátili do „noblesných" rokov Najvyššieho súdu počas jeho vedenia prof. Plankom.
2. Žiaľ, v tomto období som už pôsobila na Najvyššom súde, takže si dobre pamätám atmosféru, ktorá vtedy na súde vládla. Tí, čo si dovolili prejaviť svoj nesúhlasný názor, dostali to pocítiť pri každej príležitosti, či už išlo o prideľovanie odmien, rozvrh práce, kariérny postup, alebo pracovnú cestu. Pokiaľ si všimnete legislatívne zmeny (zrušenie limitu pre odmeny, menovanie predsedov kolégií namiesto voľby sudcami, možnosť ich odvolania bez uvedenia dôvodu predsedom súdu, možnosť preloženia sudcu do iného kolégia bez jeho súhlasu ...), ku ktorým došlo za ministra Harabina, možno sa dôvodne domnievať, že tieto časy by sa v prípade jeho zvolenia znova vrátili.
3. Neviem, čo vedie mnohých kolegov k tomu, že verejne neprejavia svoj postoj (napríklad viacerí odmietli svojím podpisom podporiť kandidatúru Dr. Babiakovej, hoci ju považujú za vhodnú kandidátku), či je to strach z budúcnosti, alebo nádej, že budú mať pokoj a prípadné „represie" sa ich nedotknú.
4. Na vyčerpávajúcu právnu analýzu by bol potrebný väčší priestor. Vychádzajúc z čl. 145 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého predsedu Najvyššieho súdu vymenúva na návrh Súdnej rady prezident SR zo sudcov Najvyššieho súdu, som toho názoru, že kandidátom na tento post môže byť iba sudca Najvyššieho súdu, ktorý túto sudcovskú funkciu aj vykonáva.
Miroslav Gavalec:
1. Pani doktorka Eva Babiaková je výnimočná osobnosť medzi sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Oceňujem u nej nielen vysokú odbornosť a sudcovskú erudovanosť, ale aj to, že je jazykovo veľmi dobre vybavená a aktívne udržuje kontakty v zahraničí. Počas svojich zahraničných ciest som iba s veľkou radosťou kvitoval, že ju osobne poznajú predsedovia Najvyšších súdov v zahraničí, napríklad bývalý predseda Najvyššieho nemeckého správneho súdu. Takisto sa aktívne zapája do lektorskej činnosti, publikuje odborné články, prednáša pre vysokoškolských študentov, jednoducho, má vlastnosti kandidáta, ktoré sa v členskej krajine EÚ u kandidáta na post predsedu Najvyššieho súdu prirodzene očakávajú. Naopak, u druhého kandidáta sa mi zdá, že tieto vlastnosti mu chýbajú, alebo nie sú také výrazné.
2. Na túto otázku, bohužiaľ, nemôžem odpovedať, lebo som v rokoch 1998 až 2002 na Najvyššom súde nebol, a preto som s pánom Harabinom do oficiálneho styku neprišiel. Môžem iba vyjadriť nespokojnosť so zmenou sudcovských zákonov, z ktorých sa v poslednom období (2008 až 2009) začali vytrácať záruky nezávislosti justície bežné pre demokratické krajiny. Ide najmä o posilnenie vplyvu správy súdov (predsedovia okresných a krajských súdov) a o zoslabenie možnosti bežného sudcu na chyby správy súdov poukazovať.
3. O atmosfére strachu medzi sudcami zatiaľ nemôžem hovoriť, ale zmenila sa atmosféra medzi bežnými zamestnancami súdu, ktorí vo zvýšenom počte (samozrejme, s reálnym dopadom na činnosť sudcov) z Najvyššieho súdu od októbra 2008 začali odchádzať. Pripúšťam však, že medzi sudcami Najvyššieho súdu, najmä pri posledných spoločných rokovaniach, je možné čoraz viac cítiť neistotu z budúcnosti.
4. Osobne sa prikláňam k myšlienke, že právo kandidovať na funkciu
predsedu Najvyššieho súdu vznikne iba tomu sudcovi Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý má plný rozsah funkčných práv a povinností.
Keďže pán Harabin, ako súčasný minister spravodlivosti a podpredseda
vlády, má prerušený výkon sudcu, je celkom logické, že jeho práva počas
prerušenia funkcie sa na neho nevzťahujú, a preto sa ani nemôže dovolávať
žiadnych práv s touto funkciou súvisiacich, to znamená vrátane práva byť
zvolený za predsedu Najvyššieho súdu. Navyše, je veľmi netradičné pre
akceptovanie sudcovskej nezávislosti, aby do funkcie predsedu Najvyššieho súdu vstupoval jednotlivec priamo z vládnej funkcie, kde napriek svojej sudcovskej nezávislosti bol nútený plniť pokyny vychádzajúce z uznesení vlády a politických rokovaní. Za tejto situácie sa domnievam, že by bol omnoho etickejší prístup, keby sa po ukončení vládnej funkcie o funkciu predsedu uchádzal až s dostatočným časovým odstupom. Tak by som napríklad ja osobne postupoval.
Peter Paluda:
1. Je to dáma a naslovovzatá odborníčka vo svojej špecializácii (správnom práve), ktorá celým svojím životom preukazuje úctu k právu a zákonom. Je reprezentatívnou osobnosťou, so znalosťou cudzích jazykov, zahraničnými kontaktmi s kolegami z odboru správneho práva, je kolegiálna a prístupná názorom iných. Má nevyhnutné manažérske schopnosti.
2. Úlohou justície je nestranná a nezávislá aplikácia práva v konkrétnych súdnych sporoch podľa vedomia a svedomia sudcu. Justícia má byť z toho dôvodu kolektívom osobností takýchto atribútov. Nemá byť obchodom, v ktorom sa nakupuje, nemá byť založená na osobných väzbách v dobrom i zlom, nemá byť pomstychtivá a zlomyseľná, ale ani bojazlivá. Mám pocit, že tým všetkým justícia môže byť a podľa toho sa zmenia i pomery na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ak sa jeho predsedom opäť stane Štefan Harabin.
3. V atmosfére a očakávaní, že jedného dňa budete obvinený z niečoho, čoho ste sa nedopustili, alebo niečoho, čo je v aj podľa práva dovolené, ba povinné, že budete existenčne a materiálne ohrozený, že dokonca nebudete môcť slobodne vyjadriť ani svoj názor, sa nedá žiť bez strehu, stresu, obáv či strachu. Záleží na výbave každého z nás. Disciplinárne konania, môj príbeh, počas ktorého som už sedem rokov prenasledovaný pomstychtivosťou Štefana Harabina len preto, že sa nestotožňujem s jeho pohľadom na to, ako má súdnictvo vyzerať a ako má fungovať, osudy mojich kolegov, ktorí zrazu nevedia nájsť práve ten názor, ktorý by bol v danom momente konformný s názorom väčšiny, hoci by aj bol v rozpore s logikou, právom i bežným uvažovaním, nasvedčujú tomu, že to tak je.
4. Podľa § 24 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, začiatok prvej vety hovorí, že „Výkon funkcie sudcu sa prerušuje dňom, keď sa sudca stal prezidentom, členom vlády, ..." Podľa odseku 7 „Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odsekov 1 až 3, alebo odseku 5, sa môže znovu ujať funkcie na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením...., uvedenú skutočnosť oznámi sudca Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") spravidla 60 dní pred začatím výkonu funkcie." Ustanovenie § 30 ods. 2 písm. c/ toho istého zákona hovorí, že „V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických hnutí..." Napokon ustanovenie § 23 ods. 1 toho istého zákona uvádza, že „Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci..." Z uvedených ustanovení mám za to, že Štefan Harabin okrem týchto ustanovení aj so zreteľom na ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého „Výkon funkcie sudcu sa začína dňom zloženia sľubu a skončí sa v deň zániku funkcie sudcu alebo v deň prerušenia výkonu funkcie sudcu, ak tento zákon neustanovuje inak," nie je sudcom a nemôže v súlade s ustanovením § 27a ods. 4 zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky kandidovať za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ten totiž hovorí v prvej vete, že „Návrh kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu obsahuje meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, dátum ustanovenia do funkcie sudcu a dátum pridelenia alebo preloženia sudcu na Najvyšší súd Slovenskej republiky". Štefan Harabin v súčasnosti, podľa môjho názoru práve so zreteľom na tieto ustanovenia, sudcom nie je, len to hovorí. Relevantný by však bol názor Ústavného súdu Slovenskej republiky.
2. Štefan Harabin už bol predsedom Najvyššieho súdu v rokoch 1998 ?– 2002. Ako by sa zmenili pomery na súde, keby sa ním opäť stal?
3. Mnohí sudcovia na okresných a krajských súdoch žijú v strachu z toho, akým spôsobom uplatňuje minister Harabin svoju moc nad súdmi. Vládne atmosféra strachu aj na vašom súde?
4. Existujú právne názory, podľa ktorých Štefan Harabin nemá právo kandidovať na funkciu predsedu Najvyššieho súdu z pozície ministra, keďže jeho funkcia sudcu je pozastavená. Aký je váš právny názor?
Elena Berthotyová:
1. JUDr. Eva Babiaková je autoritou uznávanou nielen medzi sudcami, ale aj v odbornej a akademickej obci. Je autorkou, resp. spoluautorkou 7 publikácií a viac ako 50 článkov publikovaných v odborných časopisoch. Podieľa sa na vzdelávaní sudcov a budúcich právnikov. Okrem odbornosti a erudovanosti disponuje mravnými vlastnosťami (ako je zásadovosť, čestnosť, spravodlivosť – nielen v rozhodovacej činnosti), ktoré nesmú predsedovi Najvyššieho súdu chýbať.
2. Sudkyňou NS som od 1. 7. 2005, takže k obdobiu, keď bol predsedom NS Štefan Harabin (1998 – 2002) sa priamo vyjadriť nemôžem. Moje informácie sú len sprostredkované cez postrehy mojich kolegov, ktorí toto obdobie v prevažnej miere hodnotia negatívne. Podľa sprostredkovaných informácií bola v uvedenom období spoločnosť sudcov NS polarizovaná, rezonujú najmä spomienky tých sudcov, ktorí prekladanie bez súhlasu do iných kolégií a disciplinárne stíhanie vnímali ako sankcie za vyslovenie iného názoru. Obávam sa, že táto situácia by sa mohla zopakovať, napokon, všetky legislatívne zmeny (týkajúce sa statusových zákonov sudcov) prijaté v ostatnom období tomu nasvedčujú.
3. Atmosféra strachu panuje aj na NS. Svedčia o tom aj počty podpisov pod kandidátmi. Hoci väčšina sudcov si na mieste predsedu NS vie určite predstaviť vhodnejšieho kandidáta, ako je Štefan Harabin, vzhľadom na skúsenosti z predchádzajúceho obdobia, ale aj z dôvodu, že väčšina sudcov neverí, že pred Súdnou radou by mohol uspieť iný kandidát, z opatrnosti mlčí.
4. Ide o výkladovú otázku, v prípade, že takú námietku uplatní neúspešná kandidátka, bude o nej rozhodovať Ústavný súd SR. Môj právny názor, nech by bol akokoľvek erudovaný, je právne irelevantný.
Zuzana Ďurišová:
1. JUDr. Babiakovú si veľmi vážim pre jej odvahu postaviť sa ako protikandidát Dr. Harabinovi pri súčasnom zložení Súdnej rady, ktorá je nekriticky naklonená ministrovi (dôvody sú všeobecne známe). Považujem ju za veľmi vhodnú kandidátku na funkciu predsedu, pretože má na výkon tejto funkcie odborné aj ľudské predpoklady. Svoju odbornú spôsobilosť preukazuje nielen pri svojej rozhodovacej činnosti, ale aj ako vysokoškolská pedagogička a lektorka s vysokým kreditom v odborných kruhoch. Nie bez významu sú aj jej jazykové schopnosti a otvorenosť pre spoluprácu so zahraničím. Myslím, že v prípade jej zvolenia by sme sa vrátili do „noblesných" rokov Najvyššieho súdu počas jeho vedenia prof. Plankom.
2. Žiaľ, v tomto období som už pôsobila na Najvyššom súde, takže si dobre pamätám atmosféru, ktorá vtedy na súde vládla. Tí, čo si dovolili prejaviť svoj nesúhlasný názor, dostali to pocítiť pri každej príležitosti, či už išlo o prideľovanie odmien, rozvrh práce, kariérny postup, alebo pracovnú cestu. Pokiaľ si všimnete legislatívne zmeny (zrušenie limitu pre odmeny, menovanie predsedov kolégií namiesto voľby sudcami, možnosť ich odvolania bez uvedenia dôvodu predsedom súdu, možnosť preloženia sudcu do iného kolégia bez jeho súhlasu ...), ku ktorým došlo za ministra Harabina, možno sa dôvodne domnievať, že tieto časy by sa v prípade jeho zvolenia znova vrátili.
3. Neviem, čo vedie mnohých kolegov k tomu, že verejne neprejavia svoj postoj (napríklad viacerí odmietli svojím podpisom podporiť kandidatúru Dr. Babiakovej, hoci ju považujú za vhodnú kandidátku), či je to strach z budúcnosti, alebo nádej, že budú mať pokoj a prípadné „represie" sa ich nedotknú.
4. Na vyčerpávajúcu právnu analýzu by bol potrebný väčší priestor. Vychádzajúc z čl. 145 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého predsedu Najvyššieho súdu vymenúva na návrh Súdnej rady prezident SR zo sudcov Najvyššieho súdu, som toho názoru, že kandidátom na tento post môže byť iba sudca Najvyššieho súdu, ktorý túto sudcovskú funkciu aj vykonáva.
Miroslav Gavalec:
1. Pani doktorka Eva Babiaková je výnimočná osobnosť medzi sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Oceňujem u nej nielen vysokú odbornosť a sudcovskú erudovanosť, ale aj to, že je jazykovo veľmi dobre vybavená a aktívne udržuje kontakty v zahraničí. Počas svojich zahraničných ciest som iba s veľkou radosťou kvitoval, že ju osobne poznajú predsedovia Najvyšších súdov v zahraničí, napríklad bývalý predseda Najvyššieho nemeckého správneho súdu. Takisto sa aktívne zapája do lektorskej činnosti, publikuje odborné články, prednáša pre vysokoškolských študentov, jednoducho, má vlastnosti kandidáta, ktoré sa v členskej krajine EÚ u kandidáta na post predsedu Najvyššieho súdu prirodzene očakávajú. Naopak, u druhého kandidáta sa mi zdá, že tieto vlastnosti mu chýbajú, alebo nie sú také výrazné.
2. Na túto otázku, bohužiaľ, nemôžem odpovedať, lebo som v rokoch 1998 až 2002 na Najvyššom súde nebol, a preto som s pánom Harabinom do oficiálneho styku neprišiel. Môžem iba vyjadriť nespokojnosť so zmenou sudcovských zákonov, z ktorých sa v poslednom období (2008 až 2009) začali vytrácať záruky nezávislosti justície bežné pre demokratické krajiny. Ide najmä o posilnenie vplyvu správy súdov (predsedovia okresných a krajských súdov) a o zoslabenie možnosti bežného sudcu na chyby správy súdov poukazovať.
3. O atmosfére strachu medzi sudcami zatiaľ nemôžem hovoriť, ale zmenila sa atmosféra medzi bežnými zamestnancami súdu, ktorí vo zvýšenom počte (samozrejme, s reálnym dopadom na činnosť sudcov) z Najvyššieho súdu od októbra 2008 začali odchádzať. Pripúšťam však, že medzi sudcami Najvyššieho súdu, najmä pri posledných spoločných rokovaniach, je možné čoraz viac cítiť neistotu z budúcnosti.
4. Osobne sa prikláňam k myšlienke, že právo kandidovať na funkciu
predsedu Najvyššieho súdu vznikne iba tomu sudcovi Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý má plný rozsah funkčných práv a povinností.
Keďže pán Harabin, ako súčasný minister spravodlivosti a podpredseda
vlády, má prerušený výkon sudcu, je celkom logické, že jeho práva počas
prerušenia funkcie sa na neho nevzťahujú, a preto sa ani nemôže dovolávať
žiadnych práv s touto funkciou súvisiacich, to znamená vrátane práva byť
zvolený za predsedu Najvyššieho súdu. Navyše, je veľmi netradičné pre
akceptovanie sudcovskej nezávislosti, aby do funkcie predsedu Najvyššieho súdu vstupoval jednotlivec priamo z vládnej funkcie, kde napriek svojej sudcovskej nezávislosti bol nútený plniť pokyny vychádzajúce z uznesení vlády a politických rokovaní. Za tejto situácie sa domnievam, že by bol omnoho etickejší prístup, keby sa po ukončení vládnej funkcie o funkciu predsedu uchádzal až s dostatočným časovým odstupom. Tak by som napríklad ja osobne postupoval.
Peter Paluda:
1. Je to dáma a naslovovzatá odborníčka vo svojej špecializácii (správnom práve), ktorá celým svojím životom preukazuje úctu k právu a zákonom. Je reprezentatívnou osobnosťou, so znalosťou cudzích jazykov, zahraničnými kontaktmi s kolegami z odboru správneho práva, je kolegiálna a prístupná názorom iných. Má nevyhnutné manažérske schopnosti.
2. Úlohou justície je nestranná a nezávislá aplikácia práva v konkrétnych súdnych sporoch podľa vedomia a svedomia sudcu. Justícia má byť z toho dôvodu kolektívom osobností takýchto atribútov. Nemá byť obchodom, v ktorom sa nakupuje, nemá byť založená na osobných väzbách v dobrom i zlom, nemá byť pomstychtivá a zlomyseľná, ale ani bojazlivá. Mám pocit, že tým všetkým justícia môže byť a podľa toho sa zmenia i pomery na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ak sa jeho predsedom opäť stane Štefan Harabin.
3. V atmosfére a očakávaní, že jedného dňa budete obvinený z niečoho, čoho ste sa nedopustili, alebo niečoho, čo je v aj podľa práva dovolené, ba povinné, že budete existenčne a materiálne ohrozený, že dokonca nebudete môcť slobodne vyjadriť ani svoj názor, sa nedá žiť bez strehu, stresu, obáv či strachu. Záleží na výbave každého z nás. Disciplinárne konania, môj príbeh, počas ktorého som už sedem rokov prenasledovaný pomstychtivosťou Štefana Harabina len preto, že sa nestotožňujem s jeho pohľadom na to, ako má súdnictvo vyzerať a ako má fungovať, osudy mojich kolegov, ktorí zrazu nevedia nájsť práve ten názor, ktorý by bol v danom momente konformný s názorom väčšiny, hoci by aj bol v rozpore s logikou, právom i bežným uvažovaním, nasvedčujú tomu, že to tak je.
4. Podľa § 24 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, začiatok prvej vety hovorí, že „Výkon funkcie sudcu sa prerušuje dňom, keď sa sudca stal prezidentom, členom vlády, ..." Podľa odseku 7 „Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odsekov 1 až 3, alebo odseku 5, sa môže znovu ujať funkcie na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením...., uvedenú skutočnosť oznámi sudca Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") spravidla 60 dní pred začatím výkonu funkcie." Ustanovenie § 30 ods. 2 písm. c/ toho istého zákona hovorí, že „V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických hnutí..." Napokon ustanovenie § 23 ods. 1 toho istého zákona uvádza, že „Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci..." Z uvedených ustanovení mám za to, že Štefan Harabin okrem týchto ustanovení aj so zreteľom na ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého „Výkon funkcie sudcu sa začína dňom zloženia sľubu a skončí sa v deň zániku funkcie sudcu alebo v deň prerušenia výkonu funkcie sudcu, ak tento zákon neustanovuje inak," nie je sudcom a nemôže v súlade s ustanovením § 27a ods. 4 zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky kandidovať za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ten totiž hovorí v prvej vete, že „Návrh kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu obsahuje meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, dátum ustanovenia do funkcie sudcu a dátum pridelenia alebo preloženia sudcu na Najvyšší súd Slovenskej republiky". Štefan Harabin v súčasnosti, podľa môjho názoru práve so zreteľom na tieto ustanovenia, sudcom nie je, len to hovorí. Relevantný by však bol názor Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.