Esej o pamäti

Snímku Valčík s Bašírom izraelského režiséra Ariho Folmana často prirovnávajú k filmu Persepolis, ktorý nakrútila Iránka Marjane Satrapi. Styčných bodov medzi oboma filmami je hneď niekoľko – oba pochádzajú z regiónu Blízkeho východu a skúmajú politicky závažné udalosti, ktoré istým spôsobom formovali podobu tohto teritória a zároveň významne zasiahli do života svojich tvorcov. V oboch zohráva dôležitú úlohu animácia, ktorá umožnila tvorcom vyjadriť to, čo by v hranom filme pravdepodobne zostalo nevypovedané. Tu sa však podobnosti medzi týmito dvoma dielami končia.
Kým Persepolis prináša konvenčne vystavaný autobiografický príbeh o vplyve islamskej revolúcie na život malej Marjane a jej rodiny, Ari Folman zvolil celkom inú formu rozprávania. Jeho film, skúmajúci izraelskú ofenzívu proti Libanonu, má formu dokumentu motivovaného bytostne osobnou potrebou zistiť, ako tento konflikt prebiehal. Folman totiž nepredstavuje nezaujatého pozorovateľa, on sám sa tejto bojovej operácie zúčastnil, no stratil všetky spomienky. V momente, keď mu starý priateľ porozpráva o svojom sne, pripomínajúcom práve tieto udalosti, začne sa Folman pomaly rozpomínať. Aby doplnil medzery vo svojej pamäti, kontaktuje ostatných mužov, ktorí túto operáciu zažili.
Folman skladá celú udalosť z čriepkov spomienok pamätníkov, z ktorých v závere vyvstane ucelený obraz tejto ofenzívy. Osobná angažovanosť režiséra je výhodou, dodáva filmu nezvyčajnú naliehavosť. Všetky dôležité informácie a súvislosti sa divák dozvedá spolu s režisérom, čím divák nadobúda pocit, akoby on samotný bol stratil spomienky na boje, ktoré zakúsil na vlastnej koži.  Pátranie po priebehu tejto udalosti v sebe obsahuje dramatické napätie a smeruje k silnej pointe, ktorá prináša režisérovi i divákom potrebné očistenie.
Subjektívna skúsenosť aktérov zaujíma Folmana viac ako politický rozmer konfliktu, ktorý necháva takmer nepovšimnutý. Režisér zobrazuje udalosti cez optiku priamych účastníkov, „objektívne“ poznatky historikov celkom vynechal. Vojnové udalosti v spomienkach pamätníkov raz nadobúdajú podobu krutej nočnej mory, inokedy zasa grotesknej absurdity, v ďalších prípadoch sú zafarbené osobnými ambíciami a snami vojakov. Snímka ukazuje, akým spôsobom reaguje na hraničné skúsenosti ľudská pamäť, nakoľko výrazne tieto zážitky upravuje, mení. Film verne zobrazuje pocity vojakov, nikdy neskĺzne do teatrálnej prehliadky instantných emócií. Skúmaním toho, ako ľudia prežívajú traumatické udalosti, a ako tieto zážitky (de)formuje ľudská myseľ, sa film stáva univerzálne zrozumiteľnou výpoveďou o prežívaní človeka.
Folman urobil správne, keď sa rozhodol pre animovaný film. Animácia totiž snímke prepožičiava nezvyčajnú výrazovú silu. Výrazná kresba ozvláštňuje pasáže, v ktorých účastníci incidentu spomínajú na minulosť. Bojové operácie pôsobia v animovanom podaní omnoho sugestívnejšie, dokážu vyvolať silnejšie dojmy ako fotografické zachytenie reality. Sekvencie zobrazujúce sny a nočné mory vojakov získavajú vďaka animácii výrazný surrealistický nádych.
Okrem premyslenej vizuálnej stránky zaujme aj znamenitá zvuková a hudobná dramaturgia. Výrazný soundtrack, vyskladaný z množstva skladieb najrôznejších žánrov, pomáha režisérovi vystihnúť  široké spektrum nálad a emócií. Inštrumentálne skladby umocňujú pocity smútku, straty či beznádeje, rockové piesne zasa dovoľujú režisérovi ironizovať dianie na plátne, ukázať absurditu tejto bojovej operácie.
Snímka prináša jedinečnú výpoveď o ďalšom zbytočnom vojnovom konflikte a zároveň je nezvyčajne hĺbavou reflexiou fungovania ľudskej pamäti. Tematickú komplexnosť navyše umocňuje výrazné animované spracovanie. Valčík s Bašírom predstavuje jeden z najoriginálnejších a zároveň najsilnejších filmov posledných rokov.

Vals im Bašir (Izr./Fran./SRN/USA/Jap./Fín./Švaj., 2008)
Réžia: Ari Folman. Scenár: Ari Folman. Hudba: Max Richter. Hrajú: (neuvedený) Ari Folman, Ori Sivan, Rony Dajag, Šmuel Frankel, prof. Zahava Solomon, Ron Ben-Jišaj, Dror Harazi