V tejto súvislosti je charakteristická napríklad výzva formulovaná na prvom
sneme VPN, ktorý sa konal 28. 1. 1990. Uvediem úryvok: „J. Budaj napokon vyzval pracujúcich, aby zastavili tlak na ekonomické požiadavky. Politická situácia je nestabilná a štrajky môžu byť zneužité tými, ktorí si pred voľbami želajú hospodársku krízu, aby spoločnosti ukázali, že demokracia znamená biedu. Apeloval na členov hnutia VPN na pracoviskách, aby pomáhali pri demokratickom usporiadaní situácie, pri demokratických voľbách do rád pracujúcich a ich prostredníctvom vytvárali podmienky na hlasovanie a vyslovovanie dôvery či nedôvery vedúcim pracovníkom, funkcionárom." (Večerník, 28. 1. 1990).
.kádrovačky
V tom čase však už situácia v podnikoch prekročila hranicu únosnosti. Príklad: „Jednoducho povedané, roztočilo sa ďalšie kolo honby na čarodejnice. V rôznych podnikoch a inštitúciách s rôznou intenzitou, príliš často však až nezdravou. Kádrovačky, ktoré teraz zasiahli všetky sféry nášho života, nám až príliš verne pripomínajú sedemdesiate roky... Stolička sa už pomaly trasie každému, kto má čo i len najmenšiu a najbezvýznamnejšiu funkciu. V podnikoch a inštitúciách so totiž v mnohých prípadoch pod hlavičkou VPN grupovali hŕstky krikľúňov, v minulosti neraz napomínaných a po zásluhe rôznymi formami postihnutých pre zlú pracovnú disciplínu a vybavujú si osobné účty s pocitmi akejsi krivdy... (Roľnícke noviny, 15.2.1990) V tom istom čase však na jednotlivé koordinačné centrá hnutia prichádzali tisíce listov, ktoré vo veľmi dramatickej podobe odhaľovali skutočný stav v personálnej situácii v podnikoch. Napriek obrovskému úsiliu pracujúcich výmena skompromitovaných a neschopných riadiacich pracovníkov prebiehala slimačím tempom a – čo bolo obzvlášť alarmujúce – väčšine z nich sa darilo pomaly „zabetónovať" svoje posty. Iste pritom zohrali svoju úlohu neskúsenosť a neschopnosť ľudí z tovární vyslovovať a presadzovať svoje záujmy. Tak či onak, kulminujúca kádrová vojna na podnikoch pomaly, ale isto rozleptávala hospodársky život a hrozila prerásť do neúnosných rozmerov.
Vedenie VPN začalo vyvíjať tlak na vládu, aby urobila prietrž chaosu v podnikoch legislatívnym aktom. Nasledovali odporúčania v prospech verejného posudzovania kompetencie riadiacich pracovníkov na základe konkurzov a okrúhlych stolov za účasti pracovníka nadriadeného orgánu, zástupcov rady pracujúcich, podnikovej organizácie VPN, odborového orgánu, pracovníka personálneho útvaru a externého odborníka. Treba však prihliadnuť na skutočnosť, že v tom čase vo väčšine podnikov nejestvovali fungujúce odborové organizácie, že personálne útvary boli často iba premenovanými kádrovými útvarmi z prednovembrových čias, že pracovníci nadriadených orgánov boli zväčša opäť iba reprezentantmi bývalých nomenklatúr a podobne.
.rozhodla vláda
Stručne a jasne: „Vláda nepovažuje v súčasnosti za vhodné organizovať na miesta vedúcich pracovníkov voľby a za nevhodné považuje organizovanie rozličných ankiet, ľudových referend a podpisových akcií. Zdôrazňuje, že konkurz je nateraz najlepším spojením výberu podľa princípu odbornosti...Vláda SR požaduje vykonať najpodstatnejšie zmeny v riadiacich štruktúrach na Slovensku do 15. apríla (t. j. tak, ako sme to vláde navrhli my – pozn. aut.). Vzápätí sa k stanovisku vlády vyjadrilo aj KC VPN, ktoré vytvorenie pravidiel pre rekonštrukciu prijalo ako pozitívny krok.
Jeden z čelných predstaviteľov hnutia, Peter Tatár, sa na margo tejto udalosti
vyjadril celkom jednoznačne: „Vláda SR až v marci vytýčila zásady personálnych zmien. Komu sa po ich skončení, 15. apríla, uľaví? Nekvalitným alebo nečestným vedúcim, ktorí prežili „revolúciu dolu“? Nie, veď trhový mechanizmus, demokracia a právny štát ich i tak preveria, a keď sa neosvedčia, budú musieť odísť na primeranejšie miesta. Kariéristom, ktorým sa podarilo dostať sa do nových funkcií? O nich platí to isté. Obyčajným ľuďom, ktorým napätie v podnikoch iste musí prekážať, či už sa uskutočnili, alebo neuskutočnili zmeny? Tým sa uľaví najviac. Napätie – dúfajme – povolí, aj keď nerovnováhu v ľudskej kvalite – odbornej či morálnej – aj tak budeme musieť ešte dlho vyrovnávať.
Myslím si, že najväčšmi si vydýchne samotné hnutie VPN. Má síce rozhodujúci podiel na najrozličnejších zmenách a rád by som spomínal len na tie mnohé úspešné, keď sa lepší a schopnejší dostali bez úrazov k slovu, a teraz dobre zastávajú svoju úlohu. Všetci však vieme, že prevládali aj osobné záujmy, budovali sa nové mafie s použitím značky VPN, a to napriek naliehavým upozorneniam Jána Budaja na nebezpečenstvo „totality v nás“, napriek
silnému apelu Fedora Gála, aby VPN-ky radšej neboli v podnikoch, akoby mal pod ich menom ktosi nečestne šarapatiť.
Od januára sa mnoho úsilia na podnikoch premenilo na boj o miesta. Za VPN sa skryli aj najrozmanitejšie staré i novovybudované kolektívne i súkromné mafie. Na získanie miesta, obchodu, hotela, podniku či jednoducho dobrého „džobu“. A ako sa ukázalo, nezištných a čistých ľudí nemáme nazvyš. Odkiaľ vziať vzdelaných, čestných, skúsených, rozhľadených? Lenže do hnutia prichádzali aj iné typy, pri ktorých si vždy znovu kladiem otázku: kto je a kto nie je z VPN? Lebo VPN nemá preukazy, ani netestuje vnútro svojich členov. Oni sa preukazujú činmi a národ si ich vyberie. Radšej majme menej „vépéenkárov", len nech sú úprimní a čestní. Po 15. apríli som za to, aby sa personálne zmeny robili v súlade s novými
zákonmi a ekonomickými pravidlami. Bude to dlhý proces, ktorý bude prebiehať najmä po voľbách. Tak sa ukáže, kto chcel získať a kto chcel prispieť. V záujme slobodných volieb posilnime a znovu nastoľme občiansku poctivosť a statočnosť, ako sme ju proklamovali pred piatimi mesiacmi." (Verejnosť, 18. 4. 1990).
sneme VPN, ktorý sa konal 28. 1. 1990. Uvediem úryvok: „J. Budaj napokon vyzval pracujúcich, aby zastavili tlak na ekonomické požiadavky. Politická situácia je nestabilná a štrajky môžu byť zneužité tými, ktorí si pred voľbami želajú hospodársku krízu, aby spoločnosti ukázali, že demokracia znamená biedu. Apeloval na členov hnutia VPN na pracoviskách, aby pomáhali pri demokratickom usporiadaní situácie, pri demokratických voľbách do rád pracujúcich a ich prostredníctvom vytvárali podmienky na hlasovanie a vyslovovanie dôvery či nedôvery vedúcim pracovníkom, funkcionárom." (Večerník, 28. 1. 1990).
.kádrovačky
V tom čase však už situácia v podnikoch prekročila hranicu únosnosti. Príklad: „Jednoducho povedané, roztočilo sa ďalšie kolo honby na čarodejnice. V rôznych podnikoch a inštitúciách s rôznou intenzitou, príliš často však až nezdravou. Kádrovačky, ktoré teraz zasiahli všetky sféry nášho života, nám až príliš verne pripomínajú sedemdesiate roky... Stolička sa už pomaly trasie každému, kto má čo i len najmenšiu a najbezvýznamnejšiu funkciu. V podnikoch a inštitúciách so totiž v mnohých prípadoch pod hlavičkou VPN grupovali hŕstky krikľúňov, v minulosti neraz napomínaných a po zásluhe rôznymi formami postihnutých pre zlú pracovnú disciplínu a vybavujú si osobné účty s pocitmi akejsi krivdy... (Roľnícke noviny, 15.2.1990) V tom istom čase však na jednotlivé koordinačné centrá hnutia prichádzali tisíce listov, ktoré vo veľmi dramatickej podobe odhaľovali skutočný stav v personálnej situácii v podnikoch. Napriek obrovskému úsiliu pracujúcich výmena skompromitovaných a neschopných riadiacich pracovníkov prebiehala slimačím tempom a – čo bolo obzvlášť alarmujúce – väčšine z nich sa darilo pomaly „zabetónovať" svoje posty. Iste pritom zohrali svoju úlohu neskúsenosť a neschopnosť ľudí z tovární vyslovovať a presadzovať svoje záujmy. Tak či onak, kulminujúca kádrová vojna na podnikoch pomaly, ale isto rozleptávala hospodársky život a hrozila prerásť do neúnosných rozmerov.
Vedenie VPN začalo vyvíjať tlak na vládu, aby urobila prietrž chaosu v podnikoch legislatívnym aktom. Nasledovali odporúčania v prospech verejného posudzovania kompetencie riadiacich pracovníkov na základe konkurzov a okrúhlych stolov za účasti pracovníka nadriadeného orgánu, zástupcov rady pracujúcich, podnikovej organizácie VPN, odborového orgánu, pracovníka personálneho útvaru a externého odborníka. Treba však prihliadnuť na skutočnosť, že v tom čase vo väčšine podnikov nejestvovali fungujúce odborové organizácie, že personálne útvary boli často iba premenovanými kádrovými útvarmi z prednovembrových čias, že pracovníci nadriadených orgánov boli zväčša opäť iba reprezentantmi bývalých nomenklatúr a podobne.
.rozhodla vláda
Stručne a jasne: „Vláda nepovažuje v súčasnosti za vhodné organizovať na miesta vedúcich pracovníkov voľby a za nevhodné považuje organizovanie rozličných ankiet, ľudových referend a podpisových akcií. Zdôrazňuje, že konkurz je nateraz najlepším spojením výberu podľa princípu odbornosti...Vláda SR požaduje vykonať najpodstatnejšie zmeny v riadiacich štruktúrach na Slovensku do 15. apríla (t. j. tak, ako sme to vláde navrhli my – pozn. aut.). Vzápätí sa k stanovisku vlády vyjadrilo aj KC VPN, ktoré vytvorenie pravidiel pre rekonštrukciu prijalo ako pozitívny krok.
Jeden z čelných predstaviteľov hnutia, Peter Tatár, sa na margo tejto udalosti
vyjadril celkom jednoznačne: „Vláda SR až v marci vytýčila zásady personálnych zmien. Komu sa po ich skončení, 15. apríla, uľaví? Nekvalitným alebo nečestným vedúcim, ktorí prežili „revolúciu dolu“? Nie, veď trhový mechanizmus, demokracia a právny štát ich i tak preveria, a keď sa neosvedčia, budú musieť odísť na primeranejšie miesta. Kariéristom, ktorým sa podarilo dostať sa do nových funkcií? O nich platí to isté. Obyčajným ľuďom, ktorým napätie v podnikoch iste musí prekážať, či už sa uskutočnili, alebo neuskutočnili zmeny? Tým sa uľaví najviac. Napätie – dúfajme – povolí, aj keď nerovnováhu v ľudskej kvalite – odbornej či morálnej – aj tak budeme musieť ešte dlho vyrovnávať.
Myslím si, že najväčšmi si vydýchne samotné hnutie VPN. Má síce rozhodujúci podiel na najrozličnejších zmenách a rád by som spomínal len na tie mnohé úspešné, keď sa lepší a schopnejší dostali bez úrazov k slovu, a teraz dobre zastávajú svoju úlohu. Všetci však vieme, že prevládali aj osobné záujmy, budovali sa nové mafie s použitím značky VPN, a to napriek naliehavým upozorneniam Jána Budaja na nebezpečenstvo „totality v nás“, napriek
silnému apelu Fedora Gála, aby VPN-ky radšej neboli v podnikoch, akoby mal pod ich menom ktosi nečestne šarapatiť.
Od januára sa mnoho úsilia na podnikoch premenilo na boj o miesta. Za VPN sa skryli aj najrozmanitejšie staré i novovybudované kolektívne i súkromné mafie. Na získanie miesta, obchodu, hotela, podniku či jednoducho dobrého „džobu“. A ako sa ukázalo, nezištných a čistých ľudí nemáme nazvyš. Odkiaľ vziať vzdelaných, čestných, skúsených, rozhľadených? Lenže do hnutia prichádzali aj iné typy, pri ktorých si vždy znovu kladiem otázku: kto je a kto nie je z VPN? Lebo VPN nemá preukazy, ani netestuje vnútro svojich členov. Oni sa preukazujú činmi a národ si ich vyberie. Radšej majme menej „vépéenkárov", len nech sú úprimní a čestní. Po 15. apríli som za to, aby sa personálne zmeny robili v súlade s novými
zákonmi a ekonomickými pravidlami. Bude to dlhý proces, ktorý bude prebiehať najmä po voľbách. Tak sa ukáže, kto chcel získať a kto chcel prispieť. V záujme slobodných volieb posilnime a znovu nastoľme občiansku poctivosť a statočnosť, ako sme ju proklamovali pred piatimi mesiacmi." (Verejnosť, 18. 4. 1990).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.