Predtým, než sa dostaneme ku kauzám, pozrime sa do Harabinovej kuchyne. „Pojednával som prípad, keď bol obžalovaný stíhaný za trestný čin ohrozovania obyvateľstva. Týmto nožom zastrašoval manželku,“ ukazuje Harabin redaktorke Života v roku 2006 nôž a natiera pritom masť na chlieb. Nechutné? Nič proti kauze s albánskym mafiánom Bakim Sadikim. Tohto Albánca, ako to na mimoriadnej schôdzi preukázal Daniel Lipšic, považovali policajné a justičné orgány z Poľska, Rakúska a Švajčiarska za hlavu organizovanej skupiny, ktorá pašovala heroín. Keby na neho platila zásada trikrát a dosť, Sadiki by dožil vo väzení. Svedkovia, ktorí proti nemu chceli svedčiť, sa buď báli o život svoj a svojej rodiny, alebo skončili predávkovaním heroínom. Tak vyzerá rodinný priateľ slovenského ministra spravodlivosti. Pohoršenie nie je o nič menšie, ako keby sa učiteľ na základnej škole kamarátil s distribútorom detského porna alebo americký vojak s príslušníkom al-Káidy. Iste, každé prirovnanie trochu kríva a keď je raz niekto členom vlády, jeho zodpovednosť je väčšia. Napokon, vierohodnosť zdrojov o kontaktoch medzi Harabinom a Sadikim potvrdil aj generálny prokurátor.
Krátko po tom, ako sa stal ministrom Ficovej vlády, odvolal v priebehu dvoch dní sedem predsedov krajských a okresných súdov. Kuchtová, Bradáč, Hrnčiar, Ružička, Sobolovská a ďalší, všetko dnes už mená známe širšej verejnosti. Odvolanie totiž nestačilo. Harabin je ako minister zodpovedný za systém perzekúcie, ktorý postihuje práve najslušnejšie a najodvážnejšie ženy a mužov v talároch. Stačí sa prísť pozrieť na disciplinárne konania v budove Najvyššieho súdu, pár poschodí pod Harabinovou kanceláriou. Vyzerá to tam horšie a trápnejšie ako v seriáli Súdna sieň na TV Joj. Nezmyslené obvinenia, nezmyslené výsluchy, nezmyslené otázky. Súdne siene sa dnes menia na bažiny, kde nemáte pevné pod nohami a ak chcete bezpečne prejsť, potrebujete známosť. Preto Harabin od svojho prvého dňa na úrade rozkladal systém spravodlivosti a budoval jeho opak. Preto bolo potrebné zrušiť špeciálny súd a špeciálnu prokuratúru, preto útočil na podateľne, a preto chce rok pred voľbami odísť. Aby mohol pokračovať.
Je to zvláštny muž. Málokto vyvoláva také nesympatie ako on, málokto dosiahol také profesijné zlyhanie a morálne pohoršenie ako on. Pre Mečiara je iným Lexom. Pre Fica a túto krajinu ostáva ministrom. A pre spravodlivosť nepriateľom.
Krátko po tom, ako sa stal ministrom Ficovej vlády, odvolal v priebehu dvoch dní sedem predsedov krajských a okresných súdov. Kuchtová, Bradáč, Hrnčiar, Ružička, Sobolovská a ďalší, všetko dnes už mená známe širšej verejnosti. Odvolanie totiž nestačilo. Harabin je ako minister zodpovedný za systém perzekúcie, ktorý postihuje práve najslušnejšie a najodvážnejšie ženy a mužov v talároch. Stačí sa prísť pozrieť na disciplinárne konania v budove Najvyššieho súdu, pár poschodí pod Harabinovou kanceláriou. Vyzerá to tam horšie a trápnejšie ako v seriáli Súdna sieň na TV Joj. Nezmyslené obvinenia, nezmyslené výsluchy, nezmyslené otázky. Súdne siene sa dnes menia na bažiny, kde nemáte pevné pod nohami a ak chcete bezpečne prejsť, potrebujete známosť. Preto Harabin od svojho prvého dňa na úrade rozkladal systém spravodlivosti a budoval jeho opak. Preto bolo potrebné zrušiť špeciálny súd a špeciálnu prokuratúru, preto útočil na podateľne, a preto chce rok pred voľbami odísť. Aby mohol pokračovať.
Je to zvláštny muž. Málokto vyvoláva také nesympatie ako on, málokto dosiahol také profesijné zlyhanie a morálne pohoršenie ako on. Pre Mečiara je iným Lexom. Pre Fica a túto krajinu ostáva ministrom. A pre spravodlivosť nepriateľom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.