Českí Tata Bojs patria ku kapelám, ktoré často účinkujú na Pohode a vždy ponúknu kvalitnú zábavu. Tento rok to bude veľmi špeciálny koncert, lebo členov skupiny na pódiu doplní kórejské trio, ktoré je známe skôr fanúšikom vážnej hudby. Sestry Lucia, Maria a Angella Ahnové hrajú na klavír, violončelo a husle a s „tatáčmi“ vlani nahrali zaujímavý album unplugged hitov s názvom Smetana. Dievčenské Ahn Trio okrem koncertu s Tata bojs zahrá aj samostatný recitál v magickej dreveno-farebnej Garnier Arene.
Medzi poskakovacie rokenrolové gitarové skupiny, ktoré sa za „novými zvukmi“ obzerajú do 80. a 90. rokov minulého storočia, možno s pokojným svedomím zaradiť tri mladé anglické kapely: mužsko-ženské duo The Ting Tings, dievčenské modrovlasé kvarteto The She Creatures či elektrorockový The Whip. Vo všetkých prípadoch ide o viac či menej vynaliezavé využívanie starých postupov v novom kontexte. Gitary krížené s analógovými synťákmi, ufonské kostýmy a účesy, trochu rocku, trochu popu, štipka punku, ba ani disko v tom guláši nechýba. Niečo podobné, aj keď s viac undergroundovým zvukom, hrá aj berlínsko-londýnske duo Warren Suicide. Čistejší gitarový štýl preferuje škótsky Travis, možno aj preto, že na rozdiel od svojich mladších kolegov nemuseli objavovať teplú vodu ─ jednoducho hrajú stále to isté už od roku 1990 a náhodou sa stalo, že gitary sú opäť v móde. Ich o niečo pomalšie melancholické melódie by určite potešili aj fanúšikov U2.
Starú a novú tvár folku reprezentujú v tejto časti abecedy Vlasta Třešňák a Tunng. Ten prvý hrá muziku dylanovského strihu, či už sám s akustickou gitarou a ústnou harmonikou, alebo s kapelou. U Třešňáka možno okrem hudby oceniť aj jeho nekompromisný postoj ku komunistickému režimu, ktorý vyústil mučením vynútenou emigráciou do Švédska. Tunng je mladé britské folktronické zoskupenie, ktoré ponúka pesničky v modernejšom zvukovom kabáte. Možno aj preto, že v kapele hrá a spieva Becky Jacobs, mladšia sestra známeho elektronického experimentátora Maxa Tundru. Okrem akustických gitár a krehkých pesničiek členovia kapely používajú nielen ozajstné zvonkohry, ale aj poklikané a postrihané slučky a sýte groovy vyrobené v notebooku. Do folkovej škatuľky by sa dal s trošku prižmúrenými očami strčiť aj havajský rodák Troy von Balthasar. Jeho piesne sentimentálnou a mysterióznou náladou trochu pripomínajú hudobný svet Angela Badalamentiho.
Retru sa nedá vyhnúť ani pri charakteristike posledných troch interpretov z chvosta abecedy. Aj český rapper Vladimír 518 v poslednom čase čaruje so zvukmi osemdesiatych rokov – na nedávnom albume Gorilla vs. Architekt s rovnakou radosťou cituje Pražský výběr ako necháva spievať Leška Semelku. Nechýba tomu však humor a správny nadhľad. Trenčianske dievčenské duo YouCoco sa podľa všetkého zhliadlo v PJ Harvey, čo vôbec nie je zlý vzor. O Živých kvetoch platí niečo podobné ako o Travis – keď začínali, znelo to staromódne, teraz sú však takéto kapely in. Aj keď je čas ich kvitnutia obmedzený, zostanú po nich aspoň nosiče, ktoré nám o pár desiatok rokov pripomenú, v akej dobe sme žili...
Napriek tomu, že tento seriál má veľa dielov, všetci interpreti sa doň jednoducho nezmestia. Ak teda na festivale Pohoda objavíte pre seba nejakého nového obľúbeného speváka, speváčku či kapelu, budeme len radi!
Medzi poskakovacie rokenrolové gitarové skupiny, ktoré sa za „novými zvukmi“ obzerajú do 80. a 90. rokov minulého storočia, možno s pokojným svedomím zaradiť tri mladé anglické kapely: mužsko-ženské duo The Ting Tings, dievčenské modrovlasé kvarteto The She Creatures či elektrorockový The Whip. Vo všetkých prípadoch ide o viac či menej vynaliezavé využívanie starých postupov v novom kontexte. Gitary krížené s analógovými synťákmi, ufonské kostýmy a účesy, trochu rocku, trochu popu, štipka punku, ba ani disko v tom guláši nechýba. Niečo podobné, aj keď s viac undergroundovým zvukom, hrá aj berlínsko-londýnske duo Warren Suicide. Čistejší gitarový štýl preferuje škótsky Travis, možno aj preto, že na rozdiel od svojich mladších kolegov nemuseli objavovať teplú vodu ─ jednoducho hrajú stále to isté už od roku 1990 a náhodou sa stalo, že gitary sú opäť v móde. Ich o niečo pomalšie melancholické melódie by určite potešili aj fanúšikov U2.
Starú a novú tvár folku reprezentujú v tejto časti abecedy Vlasta Třešňák a Tunng. Ten prvý hrá muziku dylanovského strihu, či už sám s akustickou gitarou a ústnou harmonikou, alebo s kapelou. U Třešňáka možno okrem hudby oceniť aj jeho nekompromisný postoj ku komunistickému režimu, ktorý vyústil mučením vynútenou emigráciou do Švédska. Tunng je mladé britské folktronické zoskupenie, ktoré ponúka pesničky v modernejšom zvukovom kabáte. Možno aj preto, že v kapele hrá a spieva Becky Jacobs, mladšia sestra známeho elektronického experimentátora Maxa Tundru. Okrem akustických gitár a krehkých pesničiek členovia kapely používajú nielen ozajstné zvonkohry, ale aj poklikané a postrihané slučky a sýte groovy vyrobené v notebooku. Do folkovej škatuľky by sa dal s trošku prižmúrenými očami strčiť aj havajský rodák Troy von Balthasar. Jeho piesne sentimentálnou a mysterióznou náladou trochu pripomínajú hudobný svet Angela Badalamentiho.
Retru sa nedá vyhnúť ani pri charakteristike posledných troch interpretov z chvosta abecedy. Aj český rapper Vladimír 518 v poslednom čase čaruje so zvukmi osemdesiatych rokov – na nedávnom albume Gorilla vs. Architekt s rovnakou radosťou cituje Pražský výběr ako necháva spievať Leška Semelku. Nechýba tomu však humor a správny nadhľad. Trenčianske dievčenské duo YouCoco sa podľa všetkého zhliadlo v PJ Harvey, čo vôbec nie je zlý vzor. O Živých kvetoch platí niečo podobné ako o Travis – keď začínali, znelo to staromódne, teraz sú však takéto kapely in. Aj keď je čas ich kvitnutia obmedzený, zostanú po nich aspoň nosiče, ktoré nám o pár desiatok rokov pripomenú, v akej dobe sme žili...
Napriek tomu, že tento seriál má veľa dielov, všetci interpreti sa doň jednoducho nezmestia. Ak teda na festivale Pohoda objavíte pre seba nejakého nového obľúbeného speváka, speváčku či kapelu, budeme len radi!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.