O Barrosovi a Dubline
Únia sa nemení. Aspoň pokiaľ ide o najdôležitejší post – predsedu Komisie. Zostane ním totiž aj naďalej Portugalec José Manuel Barroso. Na minulotýždňovom summite, ktorý viedol český úradnícky premiér Fischer, získal Barroso jednohlasnú podporu všetkých 27 štátov. Riadnym predsedom Komisie sa však Barroso stane až po splnení všetkých formálnych podmienok vrátane zostavenia novej Komisie a jej schválenia na pôde Európskeho parlamentu. Hoci k tomu dôjde až na jeseň, Barroso netajil svoju spokojnosť, a tak trochu zbytočne egocentricky hovoril o „extrémnej hrdosti“, ktorú v ňom zhodná vôľa všetkých predsedov vlád vyvolala.
Zvolenie Barrosa má však aj ďalšiu rovinu. Hoci je to pre Európanov všetkých štátov na najbližších päť rokov jedna z najdôležitejších informácii, málokto vie, s akým programom sa Barroso uchádzal o kandidatúru. Hovoril o tom síce počas summitu na obede s premiérmi, ale verejnosť zostala za dverami. Rovnako je zaujímavé, že podporu Barrosovi vyjadrila aj slovenská vláda – bez toho, aby sa o tom na Slovensku, na pôde parlamentu či vlády, viedla čo i len aká-taká diskusia.
Prijateľnejšie vyzerá obsadenie iného postu – predsedom Európskeho parlamentu by sa v novom funkčnom období mal stať bývalý poľský premiér a europoslanec za vládnu Občiansku platformu Jerzy Buzek. Tento nekomunista a poľský liberál, ktorého názory znesú porovnanie so slovenskými konzervatívcami, tak podľa očakávaní bude prvým vysokopostaveným Východoeurópanom v EÚ. Vážnou prekážkou by nemal byť ani taliansky protikandidát, všeobecne vnímaný ako Berlusconiho manéver pri boji o ústupky v iných otázkach.
Poslednou, a z istého uhla najdôležitejšou správou pre budúcnosť Únie sa stala dohoda o vyjednaných ústupkoch pre Írsko. Dublin niekoľko mesiacov pred opakovaným referendom o Lisabonskej zmluve žiadal od Bruselu sľub, že Zelenému ostrovu ponechá suverenitu v oblasti daní, kultúrno-etických otázok a výsadu vlastného komisára aj po znížení počtu komisárov. Táto dohoda sa podľa medzinárodnej tlače rodila ťažko a jej jediným vážnejším kritikom bola Veľká Británia a český prezident Klaus. Íri nakoniec ustrážili národnú suverenitu aj vojenskú neutralitu a podľa českého premiéra sa „lisabonský dovetok“ o nezasahovaní Bruselu do daní a potratov má týkať celej Únie. Škoda len, že to nie je čierne na bielom napísané aj v texte zmluvy.
.jd
Netanjahu a Palestínci
Ak má niekto v Izraeli moc vytvoriť nezávislý palestínsky štát, je to vodca pravice a premiér Benjamin Netanjahu. Pred voľbami držal tvrdú líniu, vládne bez malých strán, a teraz pripúšťa vytvorenie nezávislého štátu. Samozrejme, pri splnení istých podmienok a v čase, keď sa na Blízkom východe mení rovnováha moci. Generál de Gaulle by nekonal inak.
.jd
Gruzínsky pokles
Ekonomika Gruzínska sa vzmáhala – zahraničné investície a darcovské financie sa sem hrnuli najmä po vojne s Ruskom. Politická nestabilita a globálna kríza však zapríčinili recesiu, priznal v rozhovore pre médiá premiér Nika Gilauri. Dodal, že vláda má konkrétny plán a najhoršie, čo hrozí, je pokles o 1,5 percenta tento rok – a už v roku 2010 zase rast, hoci len skromný – 1,2 percenta.
.mg
Prepáčte, vraciame
Citlivejším Britom hrozila v poslednom čase pri pohľade na parlament porážka. Škandalózne preplácanie výdavkov z peňazí daňových poplatníkov prasklo a politici hasia, čo sa dá. Skoro tretina poslancov už vrátila peniaze, ktoré si nechala neprávom vyplatiť. Dohromady je to skoro 500-tisíc libier a na zozname tých, ktorí vracajú, čo im nepatrí, je aj premiér Gordon Brown.
.mg
Vláda mladým
Francúzsky štát sa už zapísal do dejín dotácií niekoľkými zaujímavými projektmi, ako je napríklad podpora vývoja domácich videohier. Teraz je kríza, tlačové médiá to majú čoraz ťažšie, tak sa blysol novým nápadom: Francúzi, ktorí dovŕšia 18 rokov, raz do týždňa dostanú bezplatne noviny. Titul si vyberú sami a „služba“ potrvá rok. Päť miliónov eur má vláda už pripravených. Aj tak sa robí šrotovné.
.mg
Vina
Podľa bývalého izraelského vyslanca pri OSN Daniela Gillermana je Mohamed El Baradej, šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, neobjektívny. Gillerman tvrdí, že El Baradej „nevykonával prácu poctivo“ a bol medzi faktormi, ktoré „zapríčinili odklad zmysluplných rozhodnutí a sankcií proti Iránu“. Gillerman doložil,, že agentúra má vlastnú politickú agendu a zastáva „veľmi neférové a neobjektívne postoje, najmä voči Izraelu“.
.mg
Ralf Dahrendorf/
Nemecko-anglický filozof a politik, dobre známy aj na Slovensku, člen Snemovne lordov britského parlamentu a autor početných kníh o slobode, spoločnosti a liberalizme zomrel minulý týždeň vo veku 80 rokov v Kolíne po boji s rakovinou. Česť jeho pamiatke.
Cyril Vasiľ/
Toto meno si treba pamätať: košický rodák, 45-ročný rektor Pápežského inštitútu pre východné štúdiá v Ríme, pápežom povýšený do funkcie arcibiskupa, je novým sekretárom dôležitej Kongregácie pre východné štúdiá, ktorá má za úlohu prekonať schizmu s pravoslávím.
Michela Vittoria Brambilla/
Taliansko debatuje, či ministerka pre turizmus náhle prejavila fašistické cítenie, alebo šlo o nevinné gesto. Zdvihnutie ruky na slávnostnom zhromaždení, zverejnené až teraz na internete, pobúrilo opozíciu, ktorá vyzvala ministerku na demisiu.
Únia sa nemení. Aspoň pokiaľ ide o najdôležitejší post – predsedu Komisie. Zostane ním totiž aj naďalej Portugalec José Manuel Barroso. Na minulotýždňovom summite, ktorý viedol český úradnícky premiér Fischer, získal Barroso jednohlasnú podporu všetkých 27 štátov. Riadnym predsedom Komisie sa však Barroso stane až po splnení všetkých formálnych podmienok vrátane zostavenia novej Komisie a jej schválenia na pôde Európskeho parlamentu. Hoci k tomu dôjde až na jeseň, Barroso netajil svoju spokojnosť, a tak trochu zbytočne egocentricky hovoril o „extrémnej hrdosti“, ktorú v ňom zhodná vôľa všetkých predsedov vlád vyvolala.
Zvolenie Barrosa má však aj ďalšiu rovinu. Hoci je to pre Európanov všetkých štátov na najbližších päť rokov jedna z najdôležitejších informácii, málokto vie, s akým programom sa Barroso uchádzal o kandidatúru. Hovoril o tom síce počas summitu na obede s premiérmi, ale verejnosť zostala za dverami. Rovnako je zaujímavé, že podporu Barrosovi vyjadrila aj slovenská vláda – bez toho, aby sa o tom na Slovensku, na pôde parlamentu či vlády, viedla čo i len aká-taká diskusia.
Prijateľnejšie vyzerá obsadenie iného postu – predsedom Európskeho parlamentu by sa v novom funkčnom období mal stať bývalý poľský premiér a europoslanec za vládnu Občiansku platformu Jerzy Buzek. Tento nekomunista a poľský liberál, ktorého názory znesú porovnanie so slovenskými konzervatívcami, tak podľa očakávaní bude prvým vysokopostaveným Východoeurópanom v EÚ. Vážnou prekážkou by nemal byť ani taliansky protikandidát, všeobecne vnímaný ako Berlusconiho manéver pri boji o ústupky v iných otázkach.
Poslednou, a z istého uhla najdôležitejšou správou pre budúcnosť Únie sa stala dohoda o vyjednaných ústupkoch pre Írsko. Dublin niekoľko mesiacov pred opakovaným referendom o Lisabonskej zmluve žiadal od Bruselu sľub, že Zelenému ostrovu ponechá suverenitu v oblasti daní, kultúrno-etických otázok a výsadu vlastného komisára aj po znížení počtu komisárov. Táto dohoda sa podľa medzinárodnej tlače rodila ťažko a jej jediným vážnejším kritikom bola Veľká Británia a český prezident Klaus. Íri nakoniec ustrážili národnú suverenitu aj vojenskú neutralitu a podľa českého premiéra sa „lisabonský dovetok“ o nezasahovaní Bruselu do daní a potratov má týkať celej Únie. Škoda len, že to nie je čierne na bielom napísané aj v texte zmluvy.
.jd
Netanjahu a Palestínci
Ak má niekto v Izraeli moc vytvoriť nezávislý palestínsky štát, je to vodca pravice a premiér Benjamin Netanjahu. Pred voľbami držal tvrdú líniu, vládne bez malých strán, a teraz pripúšťa vytvorenie nezávislého štátu. Samozrejme, pri splnení istých podmienok a v čase, keď sa na Blízkom východe mení rovnováha moci. Generál de Gaulle by nekonal inak.
.jd
Gruzínsky pokles
Ekonomika Gruzínska sa vzmáhala – zahraničné investície a darcovské financie sa sem hrnuli najmä po vojne s Ruskom. Politická nestabilita a globálna kríza však zapríčinili recesiu, priznal v rozhovore pre médiá premiér Nika Gilauri. Dodal, že vláda má konkrétny plán a najhoršie, čo hrozí, je pokles o 1,5 percenta tento rok – a už v roku 2010 zase rast, hoci len skromný – 1,2 percenta.
.mg
Prepáčte, vraciame
Citlivejším Britom hrozila v poslednom čase pri pohľade na parlament porážka. Škandalózne preplácanie výdavkov z peňazí daňových poplatníkov prasklo a politici hasia, čo sa dá. Skoro tretina poslancov už vrátila peniaze, ktoré si nechala neprávom vyplatiť. Dohromady je to skoro 500-tisíc libier a na zozname tých, ktorí vracajú, čo im nepatrí, je aj premiér Gordon Brown.
.mg
Vláda mladým
Francúzsky štát sa už zapísal do dejín dotácií niekoľkými zaujímavými projektmi, ako je napríklad podpora vývoja domácich videohier. Teraz je kríza, tlačové médiá to majú čoraz ťažšie, tak sa blysol novým nápadom: Francúzi, ktorí dovŕšia 18 rokov, raz do týždňa dostanú bezplatne noviny. Titul si vyberú sami a „služba“ potrvá rok. Päť miliónov eur má vláda už pripravených. Aj tak sa robí šrotovné.
.mg
Vina
Podľa bývalého izraelského vyslanca pri OSN Daniela Gillermana je Mohamed El Baradej, šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, neobjektívny. Gillerman tvrdí, že El Baradej „nevykonával prácu poctivo“ a bol medzi faktormi, ktoré „zapríčinili odklad zmysluplných rozhodnutí a sankcií proti Iránu“. Gillerman doložil,, že agentúra má vlastnú politickú agendu a zastáva „veľmi neférové a neobjektívne postoje, najmä voči Izraelu“.
.mg
Ralf Dahrendorf/
Nemecko-anglický filozof a politik, dobre známy aj na Slovensku, člen Snemovne lordov britského parlamentu a autor početných kníh o slobode, spoločnosti a liberalizme zomrel minulý týždeň vo veku 80 rokov v Kolíne po boji s rakovinou. Česť jeho pamiatke.
Cyril Vasiľ/
Toto meno si treba pamätať: košický rodák, 45-ročný rektor Pápežského inštitútu pre východné štúdiá v Ríme, pápežom povýšený do funkcie arcibiskupa, je novým sekretárom dôležitej Kongregácie pre východné štúdiá, ktorá má za úlohu prekonať schizmu s pravoslávím.
Michela Vittoria Brambilla/
Taliansko debatuje, či ministerka pre turizmus náhle prejavila fašistické cítenie, alebo šlo o nevinné gesto. Zdvihnutie ruky na slávnostnom zhromaždení, zverejnené až teraz na internete, pobúrilo opozíciu, ktorá vyzvala ministerku na demisiu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.