.ako rieši Obamova administratíva hospodársku krízu?
Obamova politika je v dlhodobom meradle zlá, pretože ďalej zhorší situáciu. Hovorím to napriek tomu, že krátkodobo môže viesť k istým výsledkom, ktoré môžu byť vnímané pozitívne. Nedokážem si predstaviť, ako chce administratíva krajinu riadiť, keď pri súčasnej miere zadlženia sa štát ďalej zadlžuje. Nebude možné vládnuť bez zvyšovania daní, čo je vo všeobecnosti vždy zlý nápad, alebo bez dramatických škrtov na strane výdavkov.
.obraz Ameriky vo svete je však iný a podľa mnohých komentátorov vracia Obama americkej ekonomike nádej na zmenu...
Iste, nedokážem si však zmenu predstaviť bez toho, aby vláda prijímala opatrenia, ktorými by riešila príčiny súčasných problémov. Namiesto toho totiž prijíma veci, ktoré povzbudzujú k zhoršeniu situácie. Je to klasický príklad morálneho hazardu. Politika vlády umožňuje ľuďom ukryť sa pred dôsledkami vlastných rozhodnutí, ktorým musia čeliť.
.mohli by ste uviesť nejaký príklad?
Samozrejme, či už je to bankový sektor alebo podpora autopriemyslu, spoločným menovateľom je, že keď budú firmy v budúcnosti čeliť problémom, budú sa viac spoliehať na pomoc federálnych peňazí. Vláda predsa pomohla teraz, prečo by nemala aj nabudúce.
.ako inak však môže vláda riešiť problém s hypotékami a neschopnosťou ľudí ich splácať?
Ide o jeden z najvážnejších problémov, najmä keď sa pozrieme na prístup vlády. Vláda nerobí rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sú skutočne odkázaní na jej pomoc a tými, ktorí situáciu zneužili a hrali s vládou v podstate finančnú hru. Jedni aj druhí dostávajú rovnakú pomoc, a to je veľmi drahá chyba.
.ale zdá sa, že v pohľade na navrhované riešenia vládne konsenzus, pravica aj ľavica robia v zásade to isté, akoby ani neexistovala alternatíva.
Áno, je to pravda, v Spojených štátoch aj Európe vládne prístup, ktorý sa nazýva keynesiánstvo. Väčšie deficity, viac štátnej intervencie, to všetko má vyriešiť problémy, ktorých príčinou boli deficity a prílišná štátna intervencia. Politici z obidvoch strán reagujú na obavy ľudí, ľudia chcú vidieť, že vláda niečo robí, a cieľom politikov je ukázať okamžité výsledky. Je to reflex politickej triedy, bez potrebnej analýzy a hlbšej znalosti.
.keď porovnáte jednotlivé krajiny, ktoré odolávajú tomu reflexu lepšie než iné?
(Ticho.) Pravdepodobne Švajčiarsko, určite nie Spojené štáty alebo Británia, ktoré patria k najhorším. Švajčiari neintervenovali do bankového sektora tak, ako sa to stalo inde, môže to súvisieť aj s tým, že sú mimo EÚ.
.a pokiaľ ide o centrálne banky, ako hodnotíte ich prístup?
Myslím si, že Európska centrálna banka sa správa zodpovednejšie ako americká. Dôvod je jednoduchý. Zatiaľ čo ECB sa sústredí na kontrolu inflácie, americká FED má dva ciele: kontrolu inflácie a súčasne zvýšenie zamestnanosti. Tieto dva ciele sú však navzájom nekompatabilné, nemožno ich sledovať a plniť súčasne. Ale ECB hodnotím vyššie aj pre celkové komentovanie ekonomickej situácie, správa sa rozhodne zodpovednejšie.
.čím si to vysvetľujete?
Ťažko špekulovať, ale povedal by som, že istú rolu môže zohrávať faktor, že ECB je viac než americký FED oddelená od politiky, menej teda podlieha politickým tlakom, a to je rozhodne jej výhoda. Samuel Gregg pracuje ako riaditeľ výskumu na Acton Institute v USA a profesor pápežskej lateránskej univerzity v Ríme. Za knihu Commercial Society získal v roku 2007 Templetonovu cenu a jeho články vychádzajú v odbornej tlači, ako aj popredných svetových denníkoch. Bratislavu navštívil na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Obamova politika je v dlhodobom meradle zlá, pretože ďalej zhorší situáciu. Hovorím to napriek tomu, že krátkodobo môže viesť k istým výsledkom, ktoré môžu byť vnímané pozitívne. Nedokážem si predstaviť, ako chce administratíva krajinu riadiť, keď pri súčasnej miere zadlženia sa štát ďalej zadlžuje. Nebude možné vládnuť bez zvyšovania daní, čo je vo všeobecnosti vždy zlý nápad, alebo bez dramatických škrtov na strane výdavkov.
.obraz Ameriky vo svete je však iný a podľa mnohých komentátorov vracia Obama americkej ekonomike nádej na zmenu...
Iste, nedokážem si však zmenu predstaviť bez toho, aby vláda prijímala opatrenia, ktorými by riešila príčiny súčasných problémov. Namiesto toho totiž prijíma veci, ktoré povzbudzujú k zhoršeniu situácie. Je to klasický príklad morálneho hazardu. Politika vlády umožňuje ľuďom ukryť sa pred dôsledkami vlastných rozhodnutí, ktorým musia čeliť.
.mohli by ste uviesť nejaký príklad?
Samozrejme, či už je to bankový sektor alebo podpora autopriemyslu, spoločným menovateľom je, že keď budú firmy v budúcnosti čeliť problémom, budú sa viac spoliehať na pomoc federálnych peňazí. Vláda predsa pomohla teraz, prečo by nemala aj nabudúce.
.ako inak však môže vláda riešiť problém s hypotékami a neschopnosťou ľudí ich splácať?
Ide o jeden z najvážnejších problémov, najmä keď sa pozrieme na prístup vlády. Vláda nerobí rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sú skutočne odkázaní na jej pomoc a tými, ktorí situáciu zneužili a hrali s vládou v podstate finančnú hru. Jedni aj druhí dostávajú rovnakú pomoc, a to je veľmi drahá chyba.
.ale zdá sa, že v pohľade na navrhované riešenia vládne konsenzus, pravica aj ľavica robia v zásade to isté, akoby ani neexistovala alternatíva.
Áno, je to pravda, v Spojených štátoch aj Európe vládne prístup, ktorý sa nazýva keynesiánstvo. Väčšie deficity, viac štátnej intervencie, to všetko má vyriešiť problémy, ktorých príčinou boli deficity a prílišná štátna intervencia. Politici z obidvoch strán reagujú na obavy ľudí, ľudia chcú vidieť, že vláda niečo robí, a cieľom politikov je ukázať okamžité výsledky. Je to reflex politickej triedy, bez potrebnej analýzy a hlbšej znalosti.
.keď porovnáte jednotlivé krajiny, ktoré odolávajú tomu reflexu lepšie než iné?
(Ticho.) Pravdepodobne Švajčiarsko, určite nie Spojené štáty alebo Británia, ktoré patria k najhorším. Švajčiari neintervenovali do bankového sektora tak, ako sa to stalo inde, môže to súvisieť aj s tým, že sú mimo EÚ.
.a pokiaľ ide o centrálne banky, ako hodnotíte ich prístup?
Myslím si, že Európska centrálna banka sa správa zodpovednejšie ako americká. Dôvod je jednoduchý. Zatiaľ čo ECB sa sústredí na kontrolu inflácie, americká FED má dva ciele: kontrolu inflácie a súčasne zvýšenie zamestnanosti. Tieto dva ciele sú však navzájom nekompatabilné, nemožno ich sledovať a plniť súčasne. Ale ECB hodnotím vyššie aj pre celkové komentovanie ekonomickej situácie, správa sa rozhodne zodpovednejšie.
.čím si to vysvetľujete?
Ťažko špekulovať, ale povedal by som, že istú rolu môže zohrávať faktor, že ECB je viac než americký FED oddelená od politiky, menej teda podlieha politickým tlakom, a to je rozhodne jej výhoda. Samuel Gregg pracuje ako riaditeľ výskumu na Acton Institute v USA a profesor pápežskej lateránskej univerzity v Ríme. Za knihu Commercial Society získal v roku 2007 Templetonovu cenu a jeho články vychádzajú v odbornej tlači, ako aj popredných svetových denníkoch. Bratislavu navštívil na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.