Samozrejme, aj Filipove aktivity sa dajú onálepkovať. A tak môžeme vytvoriť šuplík pre Filipa hudobníka, Filipa herca, Filipa humoristu, Filipa moderátora, Filipa režiséra či trebárs Filipa náruživého fajčiara. Stačí však otvoriť šuplík s nálepkou „Filip hudobník“ a vyvalí sa z neho chaos, ktorý sa dá len ťažko poupratovať.
.kabaretiér
Filip sa hudbe venoval ako klavirista/klávesista, skladateľ, aranžér, spevák. Jeho muzikantské aktivity získali rôznu mieru popularity – a rôzne odolali plynutiu času. V 90. rokoch, v poslednej dekáde svojho života, bol Filip verejnosti najviac na očiach vďaka humoristickým reláciám Apropo a Telecvoking, pre ktoré aj skladal kabaretné pesničky. S nimi to bolo podobné ako s celým Apropom a Telecvokingom – splnili svoju funkciu, pobavili, prípadne pomohli dobrej veci, no upadli do zabudnutia. Taký je osud kabaretu.
Niekedy sa však aj kabaretnej pesničke predĺži trvanlivosť. To bol prípad Filipovej spolupráce s Milanom Lasicom, z ktorej vznikli štyri albumy: Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom opreteky (1982), My (1987) a Sťahovaví vtáci (1990). Niektoré skladby s Filipovou hudbou a Lasicovými textami zľudoveli (Čerešne, Valutový cudzinec), kultové postavenie však získal najmä celý album Bolo nás jedenásť. Čaro týchto pesničiek je aj v tom, ako ľahko prechádzajú medzi žánrami – Filip nenásilne využil vplyvy ľudovej piesne, ale i skúsenosti so scénickou hudbou či s jazzrockom.
Filip bol na jednej strane prototyp kabaretného muzikanta, ktorý je schopný pohotovo improvizovať s frajerskými gestom barového klaviristu. Významná však bola jeho poloha disciplinovaného sprievodného hráča, ktorú od začiatku 70. rokov plnil v projektoch Deža Ursinyho. A hoci Ursiny Filipovu kabaretnú tvorbu označil za „šašovské pesničky“, nostalgické, meditačné nálady z Ursinyho albumov akoby prenikli aj do Filipovej tvorby. Asi vďaka tomu je taký zvláštne príťažlivý filipovsko-lasicovský album Bolo nás jedenásť.
.rocker
Filip neskôr našiel partnera v spevákovi a textárovi Richardovi Müllerovi. Výsledkom boli štyri Müllerove albumy – 33 (1994), LSD (1996), Nočná optika (1998) a Koniec sveta (1999), väčšina skladieb však vraj vznikla počas intenzívneho niekoľkomesačného obdobia.
V niektorých Filipových a Müllerových pesničkách sa spojil hitový potenciál s nehitovou hĺbkou (Milovanie v daždi, Cigaretka na dva ťahy), niekde sa negatívne prejavovala Filipova metóda komponovania hudby na hotový text a akoby chýbal prísnejší výber. V období spolupráce s Müllerom sa Filip dostal aj k nahraniu sólových albumov Cez okno (1996) a Ten, čo hrával s Dežom (1998). Platí o nich to isté čo o Müllerových albumoch – nájdu sa tam skvosty (Cez okno, LSD) aj plody nadprodukcie.
Filip sa v rámci svojej košatej hudobnej kariéry venoval aj rocku (začiatkom 80. rokov hrával v skupine YPS), no práve počas müllerovského obdobia hudobne omladol aj pritvrdil. Zrejme i vďaka tomu, že bol obklopený mladšími hudobníkmi ako Andrej Šeban, Oskar Rózsa a Marcel Buntaj, sólový album Cez okno s ním nahral syn Leo, v tom čase bubeník výbornej garážovej kapely Morbid Pig, a jeho spoluhráč, basgitarista Martin „Revo“ Revický (dnes gitarista punkovej Zóny A).
Kabaretiér, hitmaker aj rocker... a to sú len niektoré z priečinkov, ktoré obsahuje prepchatý šuplík s nápisom „Filip hudobník“.
.vladislav Gális
D:\25_texty\wilsonic - review_0.doc
D:\25_texty\školska reforma_Rehus_0.doc
Viac nespokojní než Česi
Podľa učiteľov priniesol prvý rok reformy v niektorých oblastiach väčšiu voľnosť, no náročná administratíva a chýbajúce učebnice im sťažujú jej uplatňovanie. Vyplynulo to z výsledkov dotazníkového prieskumu, ktorý v marci tohto roka uskutočnil inštitút INEKO.
.do prieskumu bolo zapojených 1 597 učiteliek a učiteľov základných škôl, osemročných gymnázií, gymnázií a stredných odborných škôl.
Prieskum tiež ukázal, že v porovnaní s Českom si na Slovensku menej učiteliek a učiteľov myslí, že zavedenie a realizácia výučby podľa školského vzdelávacieho programu je pre školu zmenou k lepšiemu. O pozitívnom efekte obsahovej reformy je presvedčených len 46,1 percenta slovenských učiteľov základných škôl, kým v prípade Česka je to podľa výskumu Ústavu pre informácie vo vzdelávaní z novembra 2008 až 60,4 percenta učiteľov. Zatiaľ čo na Slovensku si takmer tretina učiteľov nemyslí, že obsahová reforma je pre školu prínosom, v Česku je to len štvrtina. Českí učitelia teda vyjadrili oveľa väčšiu spokojnosť s reformou než ich slovenskí kolegovia. To môže súvisieť aj s dôkladnejšou prípravou reformy. V Česku mali totiž školy na tvorbu vlastných školských vzdelávacích programov dva roky. Súčasne boli zriadené pilotné školy, ktorých skúsenosti sa využili pri tvorbe praktických príručiek s príkladmi dobrej praxe a postupmi, ako rozvíjať kľúčové kompetencie. Česi v porovnaní s nami pristúpili aj k výraznejšej redukcii učiva a k väčšej voľnosti v oblasti prerozdeľovania počtu vyučovacích hodín pre jednotlivé predmety. V kombinácii s vyšším finančným ohodnotením a neporovnateľne bohatším učebnicovým trhom ide o zreteľne lepšie východiská na zmenu.
.veľa administratívy
Školská reforma podľa učiteľov pomohla liberalizovať niektoré aspekty fungovania škôl, napríklad podporila prepájanie učiva medzi rôznymi predmetmi, priniesla školám väčšie možnosti profilovať sa podľa svojich možností a poskytla viac voľnosti učiteľom pri výbere vyučovacích metód. Zhodli sa na tom až dve tretiny respondentov.
Väčšina učiteľov súhlasila aj s výrokmi, že reforma vytvorila podmienky na lepšie rozvíjanie tvorivosti žiakov, umožnila zaujímavejšie vyučovacie hodiny pre žiakov, poskytla viac voľnosti pri výbere učiva a priniesla väčšie možnosti na sebarealizáciu učiteliek a učiteľov.
Reforma však zároveň zanedbala viaceré dôležité momenty. Až 90 percent učiteľov vyjadrilo nesúhlas s tvrdením, že reforma im uľahčila administratívnu prácu. Približne rovnaký počet respondentov vyjadril nespokojnosť s didaktickým zázemím pre vyučovanie – teda s učebnicami, učebnými textami, metodikami. Učitelia teda potvrdili skutočnosť, že najväčšími slabinami reformy je neadekvátne administratívne zaťaženie, ktoré súvisí aj s rýchlou tvorbou školských vzdelávacích programov, a tiež nedostatočne zvládnuté zásobenie učebnicami a didaktickými materiálmi, ktoré by mohli pomôcť pri zavádzaní reformných zmien priamo do vyučovania.
.stále preregulovaní
Dve tretiny učiteľov súčasne nesúhlasili s tým, že reforma vytvorila podmienky na lepšiu spoluprácu s rodičmi. Viac ako polovica zúčastnených si zároveň nemyslí, že štátny vzdelávací program skvalitnil obsah ich predmetu a že je zrozumiteľný. Prevažovali aj učitelia, ktorí vyjadrili nesúhlas s tým, že by reforma priniesla redukciu zbytočných informácií, vytvorila lepšie podmienky na individuálny prístup k žiakom a priniesla tvorivejšiu atmosféru v učiteľských kolektívoch.
Slovenský školský systém zostal aj po reforme veľmi zviazaný a regulovaný. Redukcia učiva nie je dostatočná, učivo a disponibilné počty hodín ostali predpísané pre jednotlivé ročníky a problém s učebnicami ostal nevyriešený. Preto je viac než isté, že po tejto reforme budú musieť nasledovať ďalšie.
Autor je spolupracovník inštitútu INEKO
.kabaretiér
Filip sa hudbe venoval ako klavirista/klávesista, skladateľ, aranžér, spevák. Jeho muzikantské aktivity získali rôznu mieru popularity – a rôzne odolali plynutiu času. V 90. rokoch, v poslednej dekáde svojho života, bol Filip verejnosti najviac na očiach vďaka humoristickým reláciám Apropo a Telecvoking, pre ktoré aj skladal kabaretné pesničky. S nimi to bolo podobné ako s celým Apropom a Telecvokingom – splnili svoju funkciu, pobavili, prípadne pomohli dobrej veci, no upadli do zabudnutia. Taký je osud kabaretu.
Niekedy sa však aj kabaretnej pesničke predĺži trvanlivosť. To bol prípad Filipovej spolupráce s Milanom Lasicom, z ktorej vznikli štyri albumy: Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom opreteky (1982), My (1987) a Sťahovaví vtáci (1990). Niektoré skladby s Filipovou hudbou a Lasicovými textami zľudoveli (Čerešne, Valutový cudzinec), kultové postavenie však získal najmä celý album Bolo nás jedenásť. Čaro týchto pesničiek je aj v tom, ako ľahko prechádzajú medzi žánrami – Filip nenásilne využil vplyvy ľudovej piesne, ale i skúsenosti so scénickou hudbou či s jazzrockom.
Filip bol na jednej strane prototyp kabaretného muzikanta, ktorý je schopný pohotovo improvizovať s frajerskými gestom barového klaviristu. Významná však bola jeho poloha disciplinovaného sprievodného hráča, ktorú od začiatku 70. rokov plnil v projektoch Deža Ursinyho. A hoci Ursiny Filipovu kabaretnú tvorbu označil za „šašovské pesničky“, nostalgické, meditačné nálady z Ursinyho albumov akoby prenikli aj do Filipovej tvorby. Asi vďaka tomu je taký zvláštne príťažlivý filipovsko-lasicovský album Bolo nás jedenásť.
.rocker
Filip neskôr našiel partnera v spevákovi a textárovi Richardovi Müllerovi. Výsledkom boli štyri Müllerove albumy – 33 (1994), LSD (1996), Nočná optika (1998) a Koniec sveta (1999), väčšina skladieb však vraj vznikla počas intenzívneho niekoľkomesačného obdobia.
V niektorých Filipových a Müllerových pesničkách sa spojil hitový potenciál s nehitovou hĺbkou (Milovanie v daždi, Cigaretka na dva ťahy), niekde sa negatívne prejavovala Filipova metóda komponovania hudby na hotový text a akoby chýbal prísnejší výber. V období spolupráce s Müllerom sa Filip dostal aj k nahraniu sólových albumov Cez okno (1996) a Ten, čo hrával s Dežom (1998). Platí o nich to isté čo o Müllerových albumoch – nájdu sa tam skvosty (Cez okno, LSD) aj plody nadprodukcie.
Filip sa v rámci svojej košatej hudobnej kariéry venoval aj rocku (začiatkom 80. rokov hrával v skupine YPS), no práve počas müllerovského obdobia hudobne omladol aj pritvrdil. Zrejme i vďaka tomu, že bol obklopený mladšími hudobníkmi ako Andrej Šeban, Oskar Rózsa a Marcel Buntaj, sólový album Cez okno s ním nahral syn Leo, v tom čase bubeník výbornej garážovej kapely Morbid Pig, a jeho spoluhráč, basgitarista Martin „Revo“ Revický (dnes gitarista punkovej Zóny A).
Kabaretiér, hitmaker aj rocker... a to sú len niektoré z priečinkov, ktoré obsahuje prepchatý šuplík s nápisom „Filip hudobník“.
.vladislav Gális
D:\25_texty\wilsonic - review_0.doc
D:\25_texty\školska reforma_Rehus_0.doc
Viac nespokojní než Česi
Podľa učiteľov priniesol prvý rok reformy v niektorých oblastiach väčšiu voľnosť, no náročná administratíva a chýbajúce učebnice im sťažujú jej uplatňovanie. Vyplynulo to z výsledkov dotazníkového prieskumu, ktorý v marci tohto roka uskutočnil inštitút INEKO.
.do prieskumu bolo zapojených 1 597 učiteliek a učiteľov základných škôl, osemročných gymnázií, gymnázií a stredných odborných škôl.
Prieskum tiež ukázal, že v porovnaní s Českom si na Slovensku menej učiteliek a učiteľov myslí, že zavedenie a realizácia výučby podľa školského vzdelávacieho programu je pre školu zmenou k lepšiemu. O pozitívnom efekte obsahovej reformy je presvedčených len 46,1 percenta slovenských učiteľov základných škôl, kým v prípade Česka je to podľa výskumu Ústavu pre informácie vo vzdelávaní z novembra 2008 až 60,4 percenta učiteľov. Zatiaľ čo na Slovensku si takmer tretina učiteľov nemyslí, že obsahová reforma je pre školu prínosom, v Česku je to len štvrtina. Českí učitelia teda vyjadrili oveľa väčšiu spokojnosť s reformou než ich slovenskí kolegovia. To môže súvisieť aj s dôkladnejšou prípravou reformy. V Česku mali totiž školy na tvorbu vlastných školských vzdelávacích programov dva roky. Súčasne boli zriadené pilotné školy, ktorých skúsenosti sa využili pri tvorbe praktických príručiek s príkladmi dobrej praxe a postupmi, ako rozvíjať kľúčové kompetencie. Česi v porovnaní s nami pristúpili aj k výraznejšej redukcii učiva a k väčšej voľnosti v oblasti prerozdeľovania počtu vyučovacích hodín pre jednotlivé predmety. V kombinácii s vyšším finančným ohodnotením a neporovnateľne bohatším učebnicovým trhom ide o zreteľne lepšie východiská na zmenu.
.veľa administratívy
Školská reforma podľa učiteľov pomohla liberalizovať niektoré aspekty fungovania škôl, napríklad podporila prepájanie učiva medzi rôznymi predmetmi, priniesla školám väčšie možnosti profilovať sa podľa svojich možností a poskytla viac voľnosti učiteľom pri výbere vyučovacích metód. Zhodli sa na tom až dve tretiny respondentov.
Väčšina učiteľov súhlasila aj s výrokmi, že reforma vytvorila podmienky na lepšie rozvíjanie tvorivosti žiakov, umožnila zaujímavejšie vyučovacie hodiny pre žiakov, poskytla viac voľnosti pri výbere učiva a priniesla väčšie možnosti na sebarealizáciu učiteliek a učiteľov.
Reforma však zároveň zanedbala viaceré dôležité momenty. Až 90 percent učiteľov vyjadrilo nesúhlas s tvrdením, že reforma im uľahčila administratívnu prácu. Približne rovnaký počet respondentov vyjadril nespokojnosť s didaktickým zázemím pre vyučovanie – teda s učebnicami, učebnými textami, metodikami. Učitelia teda potvrdili skutočnosť, že najväčšími slabinami reformy je neadekvátne administratívne zaťaženie, ktoré súvisí aj s rýchlou tvorbou školských vzdelávacích programov, a tiež nedostatočne zvládnuté zásobenie učebnicami a didaktickými materiálmi, ktoré by mohli pomôcť pri zavádzaní reformných zmien priamo do vyučovania.
.stále preregulovaní
Dve tretiny učiteľov súčasne nesúhlasili s tým, že reforma vytvorila podmienky na lepšiu spoluprácu s rodičmi. Viac ako polovica zúčastnených si zároveň nemyslí, že štátny vzdelávací program skvalitnil obsah ich predmetu a že je zrozumiteľný. Prevažovali aj učitelia, ktorí vyjadrili nesúhlas s tým, že by reforma priniesla redukciu zbytočných informácií, vytvorila lepšie podmienky na individuálny prístup k žiakom a priniesla tvorivejšiu atmosféru v učiteľských kolektívoch.
Slovenský školský systém zostal aj po reforme veľmi zviazaný a regulovaný. Redukcia učiva nie je dostatočná, učivo a disponibilné počty hodín ostali predpísané pre jednotlivé ročníky a problém s učebnicami ostal nevyriešený. Preto je viac než isté, že po tejto reforme budú musieť nasledovať ďalšie.
Autor je spolupracovník inštitútu INEKO
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.