FILM TERMINATOR SALVATION
Píše sa rok 2018. Izolované skupinky ľudí, ktorí prežili nukleárnu apokalypsu, živoria v ruinách bývalých metropol. Stroje totiž získali vedomie, obrátili sa proti človeku a vyhubili takmer celú ľudskú populáciu. Poslednou nádejou ľudstva je John Connor, ktorý sa má podľa proroctva postaviť na čelo Odporu a poraziť stroje pod vedením Skynetu. Do ľudských radov sa pripletie tajuplný Marcus Wright. Na ktorú stranu však skutočne patrí? Snímka Terminator Salvation režiséra McG zobrazuje vierohodný, temný svet postapokalyptickej budúcnosti. Kulisy, v ktorých sa odohráva zápas medzi ľuďmi a strojmi, pôsobia maximálne autenticky. Potlačenie sýtych, výrazných farieb na úkor šedivých odtieňov bol premyslený ťah – práve vďaka tomu získava film potrebný nádych pochmúrnosti. Súhra všetkých prvkov vytvára tiesnivú atmosféru, ktorá vystihuje filmovú situáciu ľudstva. Snímka poteší publikum množstvom veľkolepých špeciálnych efektov a dramatických súbojov, potenciál príbehu však zostal celkom nevyužitý. Príbeh znehodnocujú triviálne motívy a stupídne zvraty, ktoré miestami vôbec nedávajú zmysel. Postavám chýba psychologická hĺbka, zostávajú len plochými figúrkami. Každý filmový charakter čelí určitej dileme, ktorá mohla byť zaujímavo rozpracovaná, tvorcovia však na túto možnosť rezignovali. Christian Bale (Connor) i Sam Worthington (Wright) prepožičali svojim postavám istú dávku charizmy, žiaľ, film im nedáva mnoho príležitostí predviesť aj svoje herecké umenie. Snímka Terminator Salvation mohla byť komplexnou výpoveďou v štýle Temného rytiera, zostala len nenáročným, zábavným letným hitom.
.ľuba Heinzlová DIVADLO BEDBOUND DIVADLO KONTRA
Komorné divadlo Kontra zo Spišskej Novej Vsi má k súčasnej írskej dráme blízko, čo potvrdzuje i svojou – v poradí štvrtou – inscenáciou Bedbound od dramatika Endu Walscha. Hra je napísaná pre dvoch hercov. „Pripútaní k posteli“ tu „ležia“ cynický otec posadnutý úspechom a jeho obrnou postihnutá dcéra. Veľmi sa snažia nadviazať dialóg, výsledkom sú však iba paralelné monológy. Väzní ich nielen fyzický priestor a telesné obmedzenia, ale aj striktné mantinely ich zmýšľania. On sa nedokáže vyrovnať s tým, že nemá zdravé dieťa, ktoré po ňom preberie nábytkársky obchod, ona túži prekryť ticho, ktoré medzi nimi panuje. Kľúčový je v inscenácii jazyk, jeho rytmus, zvukomalebnosť. Je deskriptívny, hovorový, vulgárny i poetický. Tak ako predošlé inscenácie, aj tá aktuálna sa v rukách poľskej režisérky Klaudyny Rozhin vyznačuje scénickým minimalizmom – jedinou rekvizitou je spomínaná posteľ. Prvýkrát sa v inscenácii divadla Kontra objavuje na javisku žena. Herečka Katarína Vakrčková podáva v úlohe postihnutej dcéry priam naturalistický výkon, jej bolesť akoby ani nebola hraná. Peter Čižmár sa pohráva nielen s intonáciou svojej postavy, prostredníctvom ktorej pôsobí staršie, ale premyslene dávkuje i jej povýšenectvo a frustráciu. Aj preto, že súbor využíva overené postupy, výsledkom je opäť silný zážitok. Nejaké to prekvapenie či experiment by však priaznivcov tohto divadla určite tiež milo potešili.
.peter Scherhaufer
KNIHA URŠUĽA KOVALYK ŽENA ZO SEKÁČA. Aspekt, 2008.
„Vo Veľkom meste sa aj holuby ponáhľajú.“ Uršuľa Kovalyk, autorka kníh próz Neverné ženy neznášajú vajíčka a Travesty šou, principálka divadla, v ktorom účinkujú bezdomovci a ľudia s telesným postihnutím, napísala príbeh ženy z Malého mesta. Čabika, hlavná hrdinka, sa presťahuje do Veľkého mesta a rozbieha biznis – ponúka priateľstvo za peniaze. Jej klientmi sa stávajú traja úplne rozdielni ľudia. Prostredníctvom Čabiky sledujeme osudy Kornela – smrteľne chorého vozíčkara, Muriel, emancipovanej vysokopostavenej ženy a Pipi, manželky bohatého deduška. Sama Čabika vo Veľkom meste hľadá svojho brata, o ktorom sa náhodou dozvedela v kaderníctve. Autorka skvelo narába s povahovými črtami každej postavy a pretkává ich životy humorom aj tragédiou. Napriek nepríliš zaujímavému názvu knihy je jej obsah jedinečný. Myšlienka priateľstva za peniaze odzrkadľuje stav súčasnej spoločnosti, v ktorej ľudia bažia po úspechu a moci a zabúdajú na skutočné hodnoty. Všetko sa dá predsa kúpiť. Úvod je zbytočne pomalý, dlhé a zamotané opisy narúšajú plynulosť čítania a privádzajú do vákua myšlienok. Napriek tomu je príbeh nápaditý. Dej má správny spád. Koniec je zaujímavo spracovaný, aj keď po prečítaní môže vzbudiť dojem, že mu niečo chýba. Zrejme naschvál ponecháva autorka finálne rozuzlenie na čitateľovi a manipuluje s jeho fantáziou. Neponúka striktné femiheslá ani tvrdú emancipáciu. Len ľahko, nenásilne a vtipne poukazuje na osud ženy pretĺkajúcej sa životom.
> .lucia Kulihová
Píše sa rok 2018. Izolované skupinky ľudí, ktorí prežili nukleárnu apokalypsu, živoria v ruinách bývalých metropol. Stroje totiž získali vedomie, obrátili sa proti človeku a vyhubili takmer celú ľudskú populáciu. Poslednou nádejou ľudstva je John Connor, ktorý sa má podľa proroctva postaviť na čelo Odporu a poraziť stroje pod vedením Skynetu. Do ľudských radov sa pripletie tajuplný Marcus Wright. Na ktorú stranu však skutočne patrí? Snímka Terminator Salvation režiséra McG zobrazuje vierohodný, temný svet postapokalyptickej budúcnosti. Kulisy, v ktorých sa odohráva zápas medzi ľuďmi a strojmi, pôsobia maximálne autenticky. Potlačenie sýtych, výrazných farieb na úkor šedivých odtieňov bol premyslený ťah – práve vďaka tomu získava film potrebný nádych pochmúrnosti. Súhra všetkých prvkov vytvára tiesnivú atmosféru, ktorá vystihuje filmovú situáciu ľudstva. Snímka poteší publikum množstvom veľkolepých špeciálnych efektov a dramatických súbojov, potenciál príbehu však zostal celkom nevyužitý. Príbeh znehodnocujú triviálne motívy a stupídne zvraty, ktoré miestami vôbec nedávajú zmysel. Postavám chýba psychologická hĺbka, zostávajú len plochými figúrkami. Každý filmový charakter čelí určitej dileme, ktorá mohla byť zaujímavo rozpracovaná, tvorcovia však na túto možnosť rezignovali. Christian Bale (Connor) i Sam Worthington (Wright) prepožičali svojim postavám istú dávku charizmy, žiaľ, film im nedáva mnoho príležitostí predviesť aj svoje herecké umenie. Snímka Terminator Salvation mohla byť komplexnou výpoveďou v štýle Temného rytiera, zostala len nenáročným, zábavným letným hitom.
.ľuba Heinzlová DIVADLO BEDBOUND DIVADLO KONTRA
Komorné divadlo Kontra zo Spišskej Novej Vsi má k súčasnej írskej dráme blízko, čo potvrdzuje i svojou – v poradí štvrtou – inscenáciou Bedbound od dramatika Endu Walscha. Hra je napísaná pre dvoch hercov. „Pripútaní k posteli“ tu „ležia“ cynický otec posadnutý úspechom a jeho obrnou postihnutá dcéra. Veľmi sa snažia nadviazať dialóg, výsledkom sú však iba paralelné monológy. Väzní ich nielen fyzický priestor a telesné obmedzenia, ale aj striktné mantinely ich zmýšľania. On sa nedokáže vyrovnať s tým, že nemá zdravé dieťa, ktoré po ňom preberie nábytkársky obchod, ona túži prekryť ticho, ktoré medzi nimi panuje. Kľúčový je v inscenácii jazyk, jeho rytmus, zvukomalebnosť. Je deskriptívny, hovorový, vulgárny i poetický. Tak ako predošlé inscenácie, aj tá aktuálna sa v rukách poľskej režisérky Klaudyny Rozhin vyznačuje scénickým minimalizmom – jedinou rekvizitou je spomínaná posteľ. Prvýkrát sa v inscenácii divadla Kontra objavuje na javisku žena. Herečka Katarína Vakrčková podáva v úlohe postihnutej dcéry priam naturalistický výkon, jej bolesť akoby ani nebola hraná. Peter Čižmár sa pohráva nielen s intonáciou svojej postavy, prostredníctvom ktorej pôsobí staršie, ale premyslene dávkuje i jej povýšenectvo a frustráciu. Aj preto, že súbor využíva overené postupy, výsledkom je opäť silný zážitok. Nejaké to prekvapenie či experiment by však priaznivcov tohto divadla určite tiež milo potešili.
.peter Scherhaufer
KNIHA URŠUĽA KOVALYK ŽENA ZO SEKÁČA. Aspekt, 2008.
„Vo Veľkom meste sa aj holuby ponáhľajú.“ Uršuľa Kovalyk, autorka kníh próz Neverné ženy neznášajú vajíčka a Travesty šou, principálka divadla, v ktorom účinkujú bezdomovci a ľudia s telesným postihnutím, napísala príbeh ženy z Malého mesta. Čabika, hlavná hrdinka, sa presťahuje do Veľkého mesta a rozbieha biznis – ponúka priateľstvo za peniaze. Jej klientmi sa stávajú traja úplne rozdielni ľudia. Prostredníctvom Čabiky sledujeme osudy Kornela – smrteľne chorého vozíčkara, Muriel, emancipovanej vysokopostavenej ženy a Pipi, manželky bohatého deduška. Sama Čabika vo Veľkom meste hľadá svojho brata, o ktorom sa náhodou dozvedela v kaderníctve. Autorka skvelo narába s povahovými črtami každej postavy a pretkává ich životy humorom aj tragédiou. Napriek nepríliš zaujímavému názvu knihy je jej obsah jedinečný. Myšlienka priateľstva za peniaze odzrkadľuje stav súčasnej spoločnosti, v ktorej ľudia bažia po úspechu a moci a zabúdajú na skutočné hodnoty. Všetko sa dá predsa kúpiť. Úvod je zbytočne pomalý, dlhé a zamotané opisy narúšajú plynulosť čítania a privádzajú do vákua myšlienok. Napriek tomu je príbeh nápaditý. Dej má správny spád. Koniec je zaujímavo spracovaný, aj keď po prečítaní môže vzbudiť dojem, že mu niečo chýba. Zrejme naschvál ponecháva autorka finálne rozuzlenie na čitateľovi a manipuluje s jeho fantáziou. Neponúka striktné femiheslá ani tvrdú emancipáciu. Len ľahko, nenásilne a vtipne poukazuje na osud ženy pretĺkajúcej sa životom.
> .lucia Kulihová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.