Celá reforma mala od začiatku jednu vrodenú chybu: minister Ján Mikolaj ju ušil v bláznivom tempe a bez akéhokoľvek pokusu získať pre ňu učiteľov. Frflanie učiteľov bolo naprogramované. Napriek pokynom, ktoré ministerstvo adresovalo riaditeľom a učiteľom, kde im, takpovediac, prikázalo „pozitívne myslenie“.
Kritici sa obávali, že Mikolajove reformné dekréty uvrhnú školy do chaosu, zbytočných papierovačiek, ale v zásade pôjde všetko po starom (v tom lepšom prípade). Optimisti verili, že napriek chvatnému štartu napokon prevážia plusy: redukcia osnov, väčšia voľnosť školám, ktoré sa budú môcť viac profilovať.
.nuda na papieri
Pri pokuse o bilanciu sme si najskôr pozreli viaceré školské vzdelávacie programy (zamerali sme sa na základné školy). Školy zjavne využívali vzorový školský program, ktorý zverejnilo ministerstvo školstva na internetovej stránke. Už letmý pohľad na vzor a mnohé školské programy prezrádza, že s touto reformou nebolo až tak veľa roboty. Šikovnejšia riaditeľka na to potrebovala možno pol dňa. Jednak ľahko zistila, čo si jej škola môže dovoliť – teda akých učiteľov má k dispozícii, a potom na to našila školský program. Čo jej vlastne v tej rýchlosti ostávalo? Väčšina škôl pridávala svoje hodiny k slovenskému jazyku, k prírodopisu, k telocviku. Akousi povinnou jazdou bolo pridávanie hodín k cudzím jazykom a informatike. Mnohé školy pristúpili k vyučovaniu informatiky už od 1. ročníka ZŠ. (Otázne je, či to neznamená najmä to, že sa deti zavrú do počítačovej miestnosti a hrajú sa počítačové hry.) Z výchovných predmetov sa často objavuje mediálna, dopravná, regionálna a environmentálna výchova. Teda žiadne prekvapenia.
V školských programoch dominujú frázy: otvorená škola, rozvoj kľúčových kompetencií, učenie sa pre život, výchova v humanistickom duchu, od tradičnej školy k modernej, ústup od encyklopedického učenia k tvorivému vzdelávaniu zameranému na aktívne spôsobilosti žiakov.
Časť programov tvoria akési predsavzatia školy, ako sa bude správať k žiakom. Napríklad, že škola bude rozvíjať komunikačné spôsobilosti žiakov, alebo že nevzdá úlohy výchovy, alebo jej pôjde o formovanie zdravej sebadôvery a sebavedomia žiakov, bude formovať emocionálnu inteligenciu a rozvíjať individuálne schopnosti žiakov. A pred reformou sa vari deklarovali iné princípy?
Nájsť v školských vzdelávacích programoch niečo odlišné, zaujímavé, pozoruhodné, je niekedy ťažké. Často je to balast slov, z ktorého sa o škole nedá veľa vyčítať.
Niekde sa objavuje snaha priniesť niečo špecifické – napríklad hru na zobcovej flaute (ZŠ Pribeta), dramatickú výchovu (ZŠ Chorvátsky Grob), výtvarné spracovanie predmetov (ZŠ Komenského Sobrance).
V menších obciach je dôraz na regionálnu výchovu a výchovu k hrdosti na svoj región (napríklad ZŠ Mútne) či zachovávanie prvkov regionálnej kultúry (ZŠ Prenčov). V ZŠ Jaklovce si predsavzali viesť žiakov k rodinnému spôsobu života. V ZŠ na Ul. Čs. brigády v Liptovskom Mikuláši chcú vypestovať u žiakov vzťah k exaktným vedám. A v ZŠ Zemianske Sady chcú zas zvýšiť záujem o povolenia s technickým zameraním. Zaujímavo sa k svojmu školskému vzdelávaciemu programu postavila ZŠ v Čaklove (okr. Prešov), ktorá má 100 percent žiakov z jazykovo a sociálne znevýhodneného prostredia, ide zrejme o Rómov. Aj preto sú tu aj predmety, ako spotrebiteľská či spoločenská výchova a výchova k zdraviu.
V školských programoch sme celkovo našli viac fráz než zaujímavých nápadov.
.plusy aj mínusy
Obrátili sme sa preto na ľudí, ktorí mali reformu a jej heslá o väčšej voľnosti vítať najviac: na učiteľov, ktorí majú povesť dobrých, aktívnych pedagógov a na známe školy. Hovorili sme s učiteľmi prvého a piateho ročníka základných škôl (respektíve osemročných gymnázií) a prvého ročníka gymnázií – práve tieto tri ročníky boli totiž v tomto školskom roku priamo zasiahnuté reformou.
Všetci oslovení sa zhodujú v tom, že kto chcel dobre učiť, mohol aj pred reformou a môže aj teraz v „reformovanom“ školstve. Kľúčová otázka stojí inak: dopomohla reforma úsiliu o lepšie vyučovanie? Alebo naopak?
„Pôsobenie reformy bolo pre nás veľmi dobré v tom, že sme si mohli výučbu v prvom ročníku lepšie profilovať,“ hovorí Martina Chalachánová zo ZŠ Lieskovec. Pre malých prvákov tak mohli zaradiť do rozvrhu dramatickú výchovu alebo angličtinu. Lenže až tak veľa voľnosti reforma pre prváčikov nepriniesla. „Predtým sa mohli deti prihlásiť na nepovinné predmety, ktoré sme na našej škole radi využívali. Máme totiž asi 20 percent detí z rómskych rodín, ktoré potrebujú viac hodín napríklad z matematiky. Po novom to nie je možné, lebo nepovinné predmety sa zrušili. Všetkých musíme učiť v rámci rovnakej časovej dotácie všetky predmety. To je zas veľká nevýhoda reformy“.
.redukcia: dobrá aj zlá
Emil Valek učí v ZŠ na Moskovskej ulici v Spišškej Belej zemepis a matematiku. Valek hovorí, že redukciu osnov v zemepise privítal. „Kým okolo matematiky bol veľký chaos, zemepis bol spracovaný celkom obstojne. Piataci sa pred reformou učili čosi vyše mesiaca o Afrike, ktorá pôsobila v tomto ročníku zbytočne a neorganicky. Vďaka reforme tento blok vypadol, mohli sme teda zvyšné hodiny rozšíriť o projektové vyučovanie.“ Na druhej strane Valek upozorňuje, že hoci má mať škola vypracovaný už tento pondelok školský vzdelávací program, ešte stále nevedia, ako vyzerá štátny program (na ktorom by mal ten školský stavať).
Magdaléna Dzurjaninová, ktorá vyučuje matematiku na bratislavskom osemročnom gymnáziu na Grösslingovej ulici, kritizuje, že celá reforma sa zvrhla na škrtanie v osnovách. „V matematike sa nemali redukovať osnovy, veď to sme robili aj predtým. Mali sa meniť formy, metódy. Pýtate sa, ako sa zmenila výučba matematiky? Nijako. Učíme zo starých učebníc, ani v matematických triedach nemáme špeciálne učebnice. Všetky moderné metódy čerpám z českých učebníc a českých metodických príručiek“.
Dzurjaninovej sa takisto nepáči, že primánom pribudla fyzika s chémiou. „Sú na to primalí. Radšej sa mohol vytvoriť blok s názvom Veda, kde sa mali hrať, robiť pokusy, zoznamovať sa s okolitým svetom. A učiť piatakov predmet s názvom Náuka o spoločnosti?“
Kolega Dzurjaninovej, učiteľ chémie Pavol Danko, má výhrady iného typu: „Primánov sme nemali z čoho učiť, keďže nie sú učebnice, ktoré by žiaci v tomto veku naozaj vítali. Na druhej strane, stanovená koncepcia chémie mala v tomto ročníku istú logiku, kým napríklad moji kolegovia, ktorí učia biológiu, sa sťažujú, že ich predmet bol celkom rozbitý.“ Danko v prípade chémie hovorí o probléme, ktorý môže vzniknúť vo vyšších ročníkoch: „Nezdajú sa mi jasné cieľové požiadavky. Navyše, sekundáni by podľa navrhovaného počtu hodín mali mať chémiu raz za dva týždne, čo je z pedagogického hľadiska dosť nezmyselné.“ Problém s učebnicami majú takmer všetci, aj chemikári: „Krátko pred reformou vyšli učebnice, ktoré sa nám konečne páčili, ale obsahujú množstvo pojmov, ktoré reforma už vyškrtala z cieľových požiadaviek.“
.unifikácia
Reformu vidí veľmi kriticky Helena Pašiaková, riaditeľka renomovaného gymnázia v Tisovci. Hovorí, že reforma sa jej bilingválneho gymnázia v podstatných veciach nedotkla. S dôvetkom: „Našťastie.“ Podľa Pašiakovej je Mikolajova školská reforma návratom k jednotnej škole. „Reforma v tejto podobe je pre nás strachom zo straty slobody, na ktorú sme si zvykli.“ Riaditeľka svoje obavy opisuje nasledovne: na jej gymnáziu sa pred reformou prváci učili 18 hodín týždenne angličtinu. Štátny vzdelávací plán im však naplánoval pre výučbu v tomto cudzom jazyku iba šesť hodín. Ak si chceli v Tisovci zachovať svoj štandard, museli celú zásobu voliteľných hodín, ktoré im štát v rámci reformy „poskytol“, vyčerpať na to, aby doplnili angličtinu plus ďalšie predmety na predošlú úroveň. „Nejde o žiadnu profiláciu, ale o snahu o jednotu. Pripomína mi to školy za socializmu. My na bilingválnych školách sme však veľmi citliví na snahy o unifikáciu,“ hovorí Pašiaková.
Tejto reforme veľmi neverí ani bratislavský učiteľ Dávid Králik (známy aj z blogov na sme.sk), ktorý školí učiteľov v tom, ako zavádzať vo vyučovaní inovatívne metódy. „Skôr sa mi zdá, že táto reforma oveľa viac zmenila papiere a pedagogickú dokumentáciu než myslenie učiteľov. Kým sa nezačne od toho, ako meniť postoje učiteľov, ostatné je zbytočné. Začať sa teda malo cez metodické centrá, prostredníctvom získavania riaditeľov, ktorí môžu na škole ovplyvniť naozaj veľa.“
Kto vlastne verí úspechu Mikolajovej reformy a vie to obhájiť? Chceli sme sa dať presvedčiť zástupcom ministerstva školstva. Narazili sme však na tlačovom oddelení – verejné vnímanie reformy toto ministerstvo zjavne príliš nezaujíma. Napokon, ministerstvo príliš nezaujímalo ani to, ako vnímajú reformu učitelia či riaditelia. Hlavne, že je všetko na papieri. Čierne na bielom.
Kritici sa obávali, že Mikolajove reformné dekréty uvrhnú školy do chaosu, zbytočných papierovačiek, ale v zásade pôjde všetko po starom (v tom lepšom prípade). Optimisti verili, že napriek chvatnému štartu napokon prevážia plusy: redukcia osnov, väčšia voľnosť školám, ktoré sa budú môcť viac profilovať.
.nuda na papieri
Pri pokuse o bilanciu sme si najskôr pozreli viaceré školské vzdelávacie programy (zamerali sme sa na základné školy). Školy zjavne využívali vzorový školský program, ktorý zverejnilo ministerstvo školstva na internetovej stránke. Už letmý pohľad na vzor a mnohé školské programy prezrádza, že s touto reformou nebolo až tak veľa roboty. Šikovnejšia riaditeľka na to potrebovala možno pol dňa. Jednak ľahko zistila, čo si jej škola môže dovoliť – teda akých učiteľov má k dispozícii, a potom na to našila školský program. Čo jej vlastne v tej rýchlosti ostávalo? Väčšina škôl pridávala svoje hodiny k slovenskému jazyku, k prírodopisu, k telocviku. Akousi povinnou jazdou bolo pridávanie hodín k cudzím jazykom a informatike. Mnohé školy pristúpili k vyučovaniu informatiky už od 1. ročníka ZŠ. (Otázne je, či to neznamená najmä to, že sa deti zavrú do počítačovej miestnosti a hrajú sa počítačové hry.) Z výchovných predmetov sa často objavuje mediálna, dopravná, regionálna a environmentálna výchova. Teda žiadne prekvapenia.
V školských programoch dominujú frázy: otvorená škola, rozvoj kľúčových kompetencií, učenie sa pre život, výchova v humanistickom duchu, od tradičnej školy k modernej, ústup od encyklopedického učenia k tvorivému vzdelávaniu zameranému na aktívne spôsobilosti žiakov.
Časť programov tvoria akési predsavzatia školy, ako sa bude správať k žiakom. Napríklad, že škola bude rozvíjať komunikačné spôsobilosti žiakov, alebo že nevzdá úlohy výchovy, alebo jej pôjde o formovanie zdravej sebadôvery a sebavedomia žiakov, bude formovať emocionálnu inteligenciu a rozvíjať individuálne schopnosti žiakov. A pred reformou sa vari deklarovali iné princípy?
Nájsť v školských vzdelávacích programoch niečo odlišné, zaujímavé, pozoruhodné, je niekedy ťažké. Často je to balast slov, z ktorého sa o škole nedá veľa vyčítať.
Niekde sa objavuje snaha priniesť niečo špecifické – napríklad hru na zobcovej flaute (ZŠ Pribeta), dramatickú výchovu (ZŠ Chorvátsky Grob), výtvarné spracovanie predmetov (ZŠ Komenského Sobrance).
V menších obciach je dôraz na regionálnu výchovu a výchovu k hrdosti na svoj región (napríklad ZŠ Mútne) či zachovávanie prvkov regionálnej kultúry (ZŠ Prenčov). V ZŠ Jaklovce si predsavzali viesť žiakov k rodinnému spôsobu života. V ZŠ na Ul. Čs. brigády v Liptovskom Mikuláši chcú vypestovať u žiakov vzťah k exaktným vedám. A v ZŠ Zemianske Sady chcú zas zvýšiť záujem o povolenia s technickým zameraním. Zaujímavo sa k svojmu školskému vzdelávaciemu programu postavila ZŠ v Čaklove (okr. Prešov), ktorá má 100 percent žiakov z jazykovo a sociálne znevýhodneného prostredia, ide zrejme o Rómov. Aj preto sú tu aj predmety, ako spotrebiteľská či spoločenská výchova a výchova k zdraviu.
V školských programoch sme celkovo našli viac fráz než zaujímavých nápadov.
.plusy aj mínusy
Obrátili sme sa preto na ľudí, ktorí mali reformu a jej heslá o väčšej voľnosti vítať najviac: na učiteľov, ktorí majú povesť dobrých, aktívnych pedagógov a na známe školy. Hovorili sme s učiteľmi prvého a piateho ročníka základných škôl (respektíve osemročných gymnázií) a prvého ročníka gymnázií – práve tieto tri ročníky boli totiž v tomto školskom roku priamo zasiahnuté reformou.
Všetci oslovení sa zhodujú v tom, že kto chcel dobre učiť, mohol aj pred reformou a môže aj teraz v „reformovanom“ školstve. Kľúčová otázka stojí inak: dopomohla reforma úsiliu o lepšie vyučovanie? Alebo naopak?
„Pôsobenie reformy bolo pre nás veľmi dobré v tom, že sme si mohli výučbu v prvom ročníku lepšie profilovať,“ hovorí Martina Chalachánová zo ZŠ Lieskovec. Pre malých prvákov tak mohli zaradiť do rozvrhu dramatickú výchovu alebo angličtinu. Lenže až tak veľa voľnosti reforma pre prváčikov nepriniesla. „Predtým sa mohli deti prihlásiť na nepovinné predmety, ktoré sme na našej škole radi využívali. Máme totiž asi 20 percent detí z rómskych rodín, ktoré potrebujú viac hodín napríklad z matematiky. Po novom to nie je možné, lebo nepovinné predmety sa zrušili. Všetkých musíme učiť v rámci rovnakej časovej dotácie všetky predmety. To je zas veľká nevýhoda reformy“.
.redukcia: dobrá aj zlá
Emil Valek učí v ZŠ na Moskovskej ulici v Spišškej Belej zemepis a matematiku. Valek hovorí, že redukciu osnov v zemepise privítal. „Kým okolo matematiky bol veľký chaos, zemepis bol spracovaný celkom obstojne. Piataci sa pred reformou učili čosi vyše mesiaca o Afrike, ktorá pôsobila v tomto ročníku zbytočne a neorganicky. Vďaka reforme tento blok vypadol, mohli sme teda zvyšné hodiny rozšíriť o projektové vyučovanie.“ Na druhej strane Valek upozorňuje, že hoci má mať škola vypracovaný už tento pondelok školský vzdelávací program, ešte stále nevedia, ako vyzerá štátny program (na ktorom by mal ten školský stavať).
Magdaléna Dzurjaninová, ktorá vyučuje matematiku na bratislavskom osemročnom gymnáziu na Grösslingovej ulici, kritizuje, že celá reforma sa zvrhla na škrtanie v osnovách. „V matematike sa nemali redukovať osnovy, veď to sme robili aj predtým. Mali sa meniť formy, metódy. Pýtate sa, ako sa zmenila výučba matematiky? Nijako. Učíme zo starých učebníc, ani v matematických triedach nemáme špeciálne učebnice. Všetky moderné metódy čerpám z českých učebníc a českých metodických príručiek“.
Dzurjaninovej sa takisto nepáči, že primánom pribudla fyzika s chémiou. „Sú na to primalí. Radšej sa mohol vytvoriť blok s názvom Veda, kde sa mali hrať, robiť pokusy, zoznamovať sa s okolitým svetom. A učiť piatakov predmet s názvom Náuka o spoločnosti?“
Kolega Dzurjaninovej, učiteľ chémie Pavol Danko, má výhrady iného typu: „Primánov sme nemali z čoho učiť, keďže nie sú učebnice, ktoré by žiaci v tomto veku naozaj vítali. Na druhej strane, stanovená koncepcia chémie mala v tomto ročníku istú logiku, kým napríklad moji kolegovia, ktorí učia biológiu, sa sťažujú, že ich predmet bol celkom rozbitý.“ Danko v prípade chémie hovorí o probléme, ktorý môže vzniknúť vo vyšších ročníkoch: „Nezdajú sa mi jasné cieľové požiadavky. Navyše, sekundáni by podľa navrhovaného počtu hodín mali mať chémiu raz za dva týždne, čo je z pedagogického hľadiska dosť nezmyselné.“ Problém s učebnicami majú takmer všetci, aj chemikári: „Krátko pred reformou vyšli učebnice, ktoré sa nám konečne páčili, ale obsahujú množstvo pojmov, ktoré reforma už vyškrtala z cieľových požiadaviek.“
.unifikácia
Reformu vidí veľmi kriticky Helena Pašiaková, riaditeľka renomovaného gymnázia v Tisovci. Hovorí, že reforma sa jej bilingválneho gymnázia v podstatných veciach nedotkla. S dôvetkom: „Našťastie.“ Podľa Pašiakovej je Mikolajova školská reforma návratom k jednotnej škole. „Reforma v tejto podobe je pre nás strachom zo straty slobody, na ktorú sme si zvykli.“ Riaditeľka svoje obavy opisuje nasledovne: na jej gymnáziu sa pred reformou prváci učili 18 hodín týždenne angličtinu. Štátny vzdelávací plán im však naplánoval pre výučbu v tomto cudzom jazyku iba šesť hodín. Ak si chceli v Tisovci zachovať svoj štandard, museli celú zásobu voliteľných hodín, ktoré im štát v rámci reformy „poskytol“, vyčerpať na to, aby doplnili angličtinu plus ďalšie predmety na predošlú úroveň. „Nejde o žiadnu profiláciu, ale o snahu o jednotu. Pripomína mi to školy za socializmu. My na bilingválnych školách sme však veľmi citliví na snahy o unifikáciu,“ hovorí Pašiaková.
Tejto reforme veľmi neverí ani bratislavský učiteľ Dávid Králik (známy aj z blogov na sme.sk), ktorý školí učiteľov v tom, ako zavádzať vo vyučovaní inovatívne metódy. „Skôr sa mi zdá, že táto reforma oveľa viac zmenila papiere a pedagogickú dokumentáciu než myslenie učiteľov. Kým sa nezačne od toho, ako meniť postoje učiteľov, ostatné je zbytočné. Začať sa teda malo cez metodické centrá, prostredníctvom získavania riaditeľov, ktorí môžu na škole ovplyvniť naozaj veľa.“
Kto vlastne verí úspechu Mikolajovej reformy a vie to obhájiť? Chceli sme sa dať presvedčiť zástupcom ministerstva školstva. Narazili sme však na tlačovom oddelení – verejné vnímanie reformy toto ministerstvo zjavne príliš nezaujíma. Napokon, ministerstvo príliš nezaujímalo ani to, ako vnímajú reformu učitelia či riaditelia. Hlavne, že je všetko na papieri. Čierne na bielom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.