Strane Fidesz sa najčastejšie vyčíta, že jej vedúci činitelia kedysi prijímali podporu od mládežníckeho hnutia Jobbik, ktoré vzniklo v roku 1999. Silným dôvodom bolo aj to, že niekdajší minister Orbánovej vlády István Stumpf hovorieval: Fidesz bude stredopravá strana, od nej doľava je MDF (Maďarské demokratické fórum), od Fideszu napravo by sa mohla umiestniť strana Jobbik a tieto tri sily by mohli utvoriť novú vládu. Často sa vyzdvihuje aj fakt, že obe strany (Fidesz a Jobbik) uzavreli dohody o spolupráci vo viac ako 100 samosprávach. Najväčšia kritika však prichádza od vedenia socialistov, podľa ktorých sa Orbánova strana v skutočnosti nikdy nedištancovala od extrémistov.
.súper
„Prečo by mal mať Orbán Viktor a strana Fidesz záujem na posilnení Jobbiku? Veď od roku 2002 nepretržite vyhlasujeme: ,Jeden tábor, jedna zástava´, teda, že na pravej strane potrebujeme jednu veľkú zbernú stranu. Tento plán s eurovoľbami definitívne stroskotal,“ povedal jeden z vedúcich predstaviteľov opozičného Fideszu. Vedenie strany si roky myslelo, že netreba reagovať na vyjadrenia bezvýznamnej, jednopercentnej strany, pretože neustále dištancovanie by Jobbiku iba pomohlo. Ani spolupráca v regionálnych samosprávach neprišla z centra strany, vznikala nezávisle. Miestne organizácie si svoju väčšinu v zastupiteľstve zabezpečovali, ako len vedeli. Dištancovanie, vymedzenie sa voči Jobbiku začalo byť pre vrcholných predstaviteľov Fideszu dôležité až vtedy, keď sa na prvé miesto kandidátky Jobbiku dostala právnička známa svojimi čoraz radikálnejšími vyhláseniami, ktorá sa v minulosti často objavovala v prostredí Fideszu – Krisztina Morvai. Táto informácia sa predtým objavovala len vo vnútrostraníckej komunikácii. Viktor Orbán však až v čase vrcholiacej predvolebnej kampane začal hovoriť, že za najväčšieho súpera považuje práve radikálnu stranu. „Treba vidieť, že posilňovanie Jobbiku môže pravici a Fideszu iba poškodiť, pretože im odoberie hlasy a zároveň tým podporí ľavicu, ktorá hrozí nebezpečenstvom zo strany krajnej pravice.“
.protirómski ľavičiari
Dve vládne strany postupovali práve podľa tejto logiky, ale ich stratégia vypálila presne naopak. Vládni socialisti, ktorí so svojimi 500-tisíc voličmi a 17,37 percenta utrpeli najväčšie volebné fiasko v histórii, okrem strašenia Jobbikom aspoň stavili na ľavicové hodnoty svojich voličov. Liberáli zo SZDSZ, ktorá získala iba 2,16 percenta hlasov, však zdupľovala už aj tak silnú kampaň Jobbiku tým, že sa na predvolebných plagátoch zaoberala prakticky iba extrémistami. V predvolebnej kampani však Viktor Orbán vzniesol podozrenie voči vládnym stranám – vyhlásil, že keď sa dostane k moci, preskúma, či tajné služby spolupracovali na posilnení extrémistických združení.
Volebné výsledky ukazujú, že Jobbik, ktorý získal viac ako 400-tisíc hlasov, bol najsilnejší práve tam, kde boli doteraz dominantní socialisti: v šiestich župách na východe krajiny sa umiestnil na druhom mieste pred socialistami, ktorí tu v minulosti pravidelne víťazili. Podľa analytikov je jednoznačné, že voliči znechutení politikou socialistov na protest neostali doma, ale boli náchylní prijať extrémistické názory Jobbiku. Fidesz, ktorý poľoval práve na voličov oslabených socialistov, sa v poslednom období orientoval skôr na stred politického spektra a nechal oddychovať svojich radikálnejších rečníkov – teda v Jobbiku našiel skôr rivala ako spojenca.
Jobbik, ktorý je už treťou najsilnejšou stranou v krajine, nezískal najlepšie výsledky na východe krajiny náhodou – žije tam totiž najviac Rómov. Program krajne pravicovej strany je v skutočnosti silne ľavicový, jej krajný charakter však posilňuje práve odpor voči Rómom. Od volieb do Európskeho parlamentu sa v Maďarsku stalo takmer frázou: Jobbik dal odpovede na také neprijateľné otázky, ktoré sa ostatné politické strany v uplynulých 20 rokoch báli čo i len spomenúť.
A na záver: v analýzach o príčinách víťazstva Jobbiku väčšinou chýba fakt, že strana svojimi odkazmi iba odpovedala na potreby státisícov jej voličov. Môžeme teda stranu hodnotiť akýmikoľvek politickými či morálnymi kritériami – toto ponaučenie je dôležitejšie ako všetky jej dosiahnuté percentá.
.súper
„Prečo by mal mať Orbán Viktor a strana Fidesz záujem na posilnení Jobbiku? Veď od roku 2002 nepretržite vyhlasujeme: ,Jeden tábor, jedna zástava´, teda, že na pravej strane potrebujeme jednu veľkú zbernú stranu. Tento plán s eurovoľbami definitívne stroskotal,“ povedal jeden z vedúcich predstaviteľov opozičného Fideszu. Vedenie strany si roky myslelo, že netreba reagovať na vyjadrenia bezvýznamnej, jednopercentnej strany, pretože neustále dištancovanie by Jobbiku iba pomohlo. Ani spolupráca v regionálnych samosprávach neprišla z centra strany, vznikala nezávisle. Miestne organizácie si svoju väčšinu v zastupiteľstve zabezpečovali, ako len vedeli. Dištancovanie, vymedzenie sa voči Jobbiku začalo byť pre vrcholných predstaviteľov Fideszu dôležité až vtedy, keď sa na prvé miesto kandidátky Jobbiku dostala právnička známa svojimi čoraz radikálnejšími vyhláseniami, ktorá sa v minulosti často objavovala v prostredí Fideszu – Krisztina Morvai. Táto informácia sa predtým objavovala len vo vnútrostraníckej komunikácii. Viktor Orbán však až v čase vrcholiacej predvolebnej kampane začal hovoriť, že za najväčšieho súpera považuje práve radikálnu stranu. „Treba vidieť, že posilňovanie Jobbiku môže pravici a Fideszu iba poškodiť, pretože im odoberie hlasy a zároveň tým podporí ľavicu, ktorá hrozí nebezpečenstvom zo strany krajnej pravice.“
.protirómski ľavičiari
Dve vládne strany postupovali práve podľa tejto logiky, ale ich stratégia vypálila presne naopak. Vládni socialisti, ktorí so svojimi 500-tisíc voličmi a 17,37 percenta utrpeli najväčšie volebné fiasko v histórii, okrem strašenia Jobbikom aspoň stavili na ľavicové hodnoty svojich voličov. Liberáli zo SZDSZ, ktorá získala iba 2,16 percenta hlasov, však zdupľovala už aj tak silnú kampaň Jobbiku tým, že sa na predvolebných plagátoch zaoberala prakticky iba extrémistami. V predvolebnej kampani však Viktor Orbán vzniesol podozrenie voči vládnym stranám – vyhlásil, že keď sa dostane k moci, preskúma, či tajné služby spolupracovali na posilnení extrémistických združení.
Volebné výsledky ukazujú, že Jobbik, ktorý získal viac ako 400-tisíc hlasov, bol najsilnejší práve tam, kde boli doteraz dominantní socialisti: v šiestich župách na východe krajiny sa umiestnil na druhom mieste pred socialistami, ktorí tu v minulosti pravidelne víťazili. Podľa analytikov je jednoznačné, že voliči znechutení politikou socialistov na protest neostali doma, ale boli náchylní prijať extrémistické názory Jobbiku. Fidesz, ktorý poľoval práve na voličov oslabených socialistov, sa v poslednom období orientoval skôr na stred politického spektra a nechal oddychovať svojich radikálnejších rečníkov – teda v Jobbiku našiel skôr rivala ako spojenca.
Jobbik, ktorý je už treťou najsilnejšou stranou v krajine, nezískal najlepšie výsledky na východe krajiny náhodou – žije tam totiž najviac Rómov. Program krajne pravicovej strany je v skutočnosti silne ľavicový, jej krajný charakter však posilňuje práve odpor voči Rómom. Od volieb do Európskeho parlamentu sa v Maďarsku stalo takmer frázou: Jobbik dal odpovede na také neprijateľné otázky, ktoré sa ostatné politické strany v uplynulých 20 rokoch báli čo i len spomenúť.
A na záver: v analýzach o príčinách víťazstva Jobbiku väčšinou chýba fakt, že strana svojimi odkazmi iba odpovedala na potreby státisícov jej voličov. Môžeme teda stranu hodnotiť akýmikoľvek politickými či morálnymi kritériami – toto ponaučenie je dôležitejšie ako všetky jej dosiahnuté percentá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.