Táto 46-ročná právnička z Budapešti je azda najväčšou víťazkou tohtoročných eurovolieb. Ako známa protagonistka vtedy ešte liberálne orientovaného FIDESZ-u odštartovala svoju politickú kariéru začiatkom 90. rokov. Napriek všetkým nezhodám medzi ňou a vedením strany ju FIDESZ nominoval do výboru OSN na ochranu práv žien (CEDAW). V roku 2006 jej maďarská koaličná vláda socialistov a liberálov nepredĺžila mandát. Podľa Krisztiny Morvai vraj preto, že skúmala neľudské životné podmienky arabských žien žijúcich v Izraeli.
Ako právnička sa zaoberala najmä „periférnymi oblasťami“ trestného práva – právami obetí trestných činov, dôstojnosťou a právami ľudí nakazených vírusom HIV a chorobou AIDS, právami týraných a sexuálne zneužívaných detí, prostitúciou, obchodovaním s bielym mäsom, diskrimináciou žien a násilím v rodine. Ako riaditeľka Centra pre výskum a vzdelávanie žien a detí napísala v tejto tematike tucet príspevkov a kníh (niektoré z nich vyšli v zámorí).
V októbri 2006 sa so svojimi dcérami zúčastnila na demonštrácii FIDESZ-u v Budapešti, počas ktorej zasiahla polícia slzotvorným plynom a gumovými projektilmi. Niekoľko týždňov po tejto udalosti sa stala spoluzakladajúcou predsedkyňou Civilného výboru právnikov, ktorého úlohou bolo vyšetriť odôvodnenosť policajného zásahu. Správa bola zverejnená vo februári 2007. Krisztina Morvai vyčítala vtedajšiemu premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi, že „vedel o policajnej brutalite, o neprimeranosti zásahu – no napriek tomu nenechal vyšetriť celý prípad, skôr povzbudzoval veliteľov polície k ďalším násilnostiam.“ „Premiér má ruky zafarbené našou krvou!“, vyhlásila vtedy. Ostatní členovia výboru sa dištancovali od jej výrokov, Gyurcsány ju verejne nazval antisemitkou.
Hoci Krisztina Morvai nikdy nebola členom Jobbiku (ani v súčasnosti nie je), v roku 2008 sa dostala na čelo kandidátky strany do eurovolieb. Vo svojej kampani dávala prednosť témam, ako sú „ochrana maďarskej pôdy pred cudzincami“, podpora domácej výroby, budovanie menších, domácich hospodárstiev, záchrana a rozvoj vidieka. Slogany typu „Maďarsko patrí Maďarom!“ a „Namiesto spoločnosti orientovanej výlučne na peniaze a profit vytvorme v Maďarsku spoločnosť zameranú na človeka a spolupatričnosť!“ jej priniesli podporu nielen v kruhu členov a sympatizantov Jobbiku, ale aj medzi ľuďmi žijúcimi v hospodársky zaostalejších častiach Maďarska. Vďaka jej vyjadreniam na adresu rómskej menšiny získala dôveru aj v oblastiach, kde napätie medzi Maďarmi a Rómami v poslednom čase vyústilo do útokov. Na verejnosti vystupuje ako „národná ochrankyňa práv“. Deň po voľbách do europarlamentu hodnotila situáciu nasledovne: „Naši nepriatelia nás počas kampane často osočovali a ohovárali, ale my nie sme urazení. Pozývame ich, aby sme spolu zrealizovali ciele nášho národa doma i v Európskej únii. Nebudeme partnermi pri podpisovaní Lisabonskej zmluvy bez toho, aby sme ju dôkladne prečítali, ale budeme partnermi v dosahovaní autonómie pre našich maďarských bratov žijúcich na odtrhnutých územiach, v obrane našej vlasti, v ochrane slobody prejavu a iných ľudských práv. V Európe budeme partnermi každému, kto sa snaží o zvrhnutie tohto padlého neoliberálneho režimu a usiluje sa o vytvorenie spravodlivejšieho hospodárskeho zariadenia, spravodlivejšieho sveta.“
.adrian Lőrincz
Autor je novinár
Ako právnička sa zaoberala najmä „periférnymi oblasťami“ trestného práva – právami obetí trestných činov, dôstojnosťou a právami ľudí nakazených vírusom HIV a chorobou AIDS, právami týraných a sexuálne zneužívaných detí, prostitúciou, obchodovaním s bielym mäsom, diskrimináciou žien a násilím v rodine. Ako riaditeľka Centra pre výskum a vzdelávanie žien a detí napísala v tejto tematike tucet príspevkov a kníh (niektoré z nich vyšli v zámorí).
V októbri 2006 sa so svojimi dcérami zúčastnila na demonštrácii FIDESZ-u v Budapešti, počas ktorej zasiahla polícia slzotvorným plynom a gumovými projektilmi. Niekoľko týždňov po tejto udalosti sa stala spoluzakladajúcou predsedkyňou Civilného výboru právnikov, ktorého úlohou bolo vyšetriť odôvodnenosť policajného zásahu. Správa bola zverejnená vo februári 2007. Krisztina Morvai vyčítala vtedajšiemu premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi, že „vedel o policajnej brutalite, o neprimeranosti zásahu – no napriek tomu nenechal vyšetriť celý prípad, skôr povzbudzoval veliteľov polície k ďalším násilnostiam.“ „Premiér má ruky zafarbené našou krvou!“, vyhlásila vtedy. Ostatní členovia výboru sa dištancovali od jej výrokov, Gyurcsány ju verejne nazval antisemitkou.
Hoci Krisztina Morvai nikdy nebola členom Jobbiku (ani v súčasnosti nie je), v roku 2008 sa dostala na čelo kandidátky strany do eurovolieb. Vo svojej kampani dávala prednosť témam, ako sú „ochrana maďarskej pôdy pred cudzincami“, podpora domácej výroby, budovanie menších, domácich hospodárstiev, záchrana a rozvoj vidieka. Slogany typu „Maďarsko patrí Maďarom!“ a „Namiesto spoločnosti orientovanej výlučne na peniaze a profit vytvorme v Maďarsku spoločnosť zameranú na človeka a spolupatričnosť!“ jej priniesli podporu nielen v kruhu členov a sympatizantov Jobbiku, ale aj medzi ľuďmi žijúcimi v hospodársky zaostalejších častiach Maďarska. Vďaka jej vyjadreniam na adresu rómskej menšiny získala dôveru aj v oblastiach, kde napätie medzi Maďarmi a Rómami v poslednom čase vyústilo do útokov. Na verejnosti vystupuje ako „národná ochrankyňa práv“. Deň po voľbách do europarlamentu hodnotila situáciu nasledovne: „Naši nepriatelia nás počas kampane často osočovali a ohovárali, ale my nie sme urazení. Pozývame ich, aby sme spolu zrealizovali ciele nášho národa doma i v Európskej únii. Nebudeme partnermi pri podpisovaní Lisabonskej zmluvy bez toho, aby sme ju dôkladne prečítali, ale budeme partnermi v dosahovaní autonómie pre našich maďarských bratov žijúcich na odtrhnutých územiach, v obrane našej vlasti, v ochrane slobody prejavu a iných ľudských práv. V Európe budeme partnermi každému, kto sa snaží o zvrhnutie tohto padlého neoliberálneho režimu a usiluje sa o vytvorenie spravodlivejšieho hospodárskeho zariadenia, spravodlivejšieho sveta.“
.adrian Lőrincz
Autor je novinár
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.