Radosť odporcov ťažby zlata je predčasná. Kanadská firma sa zámeru ťažby zlata nevzdáva. „Spoločnosť Tournigan Energy nepredala a ani iným spôsobom nepreviedla práva či majetkové podiely v dcérskej spoločnosti Kremnica Gold. Získali sme do projektu v Kremnici nového európskeho partnera, a to formou dohody o opcii,” vysvetľuje mylné interpretácie dohody medzi kanadskou a britskou firmou Boris Bartalský, riaditeľ firmy Kremnica Gold, ktorá je dcérou kanadskej firmy.
Dohoda spoločnosti Ortac Resources garantuje opciu a exkluzívne práva v priebehu najbližších rokov získať v štyroch etapách v projekte 100-percentný obchodný podiel, a to iba po splnení presne zadefinovaných podmienok. Bartalský deklaruje záujem oboch spoločností pokračovať v kremnickom projekte.
.neznáma a mladá firma
Firma Ortac Resources nemá vlastnú internetovú stránku. Keď si ju zadáte do Googlu vyhodí jeden web, ktorý oznamuje, že stránka sa buduje. Na britskom Obchodnom registri sa však firma nachádza. Bola založená pred dvoma rokmi – v novembri 2007. Jej forma je Limited, teda čosi ako naša eseročka. Pri predmete podnikania sa uvádza ťažba a spracovanie nerastných surovín. Núka sa otázka, či je táto firma silný a seriózny partner na rozbehnutie investične náročnej ťažby zlata v Kremnici.
Podľa Bartalského je Ortac Resources spoločnosť, ktorej činnosť sa sústreďuje na geologický prieskum. Má tím skúsených profesionálov z oblasti spracovania hornín a nerastov, ale aj environmentalistov a finančníkov. Iný názor má Zuzana Balážová, primátorka Kremnice. Má podozrenie, že nová firma je kapitálovo či personálne prepojená s firmou Tournigan Energy (pôvodná firma Tournigan Gold Corporation bola premenovaná v roku 2008, keď sa zmenilo aj vedenie). Tourningan Energy totiž v júli vyprší trojročná lehota na začatie povrchovej ťažby. Aby si toto právo podržala a predĺžila, musí ho previesť na novú firmu. „Doteraz to robili tak, že právo na dobývací priestor si posúvali medzi sebou jej dve slovenské dcéry Kremnica Gold a Ludovika Holding,“ vysvetľuje primátorka. Podľa nej sa plán ťažiarov ako neprísť o dobývací priestor môže vyvíjať dvoma smermi: Buď požiadajú banský úrad o zmenu povrchovej ťažby na hlbinnú, ktorá má lehotu na začatie prác až 5-ročnú, alebo prevedú práva na novú dcérsku spoločnosť – Kremnica Gold Mining, ktorú podľa Obchodného registra založili iba v januári tohto roka. Podľa Balážovej je to síce legálne, ale odporuje to duchu banského zákona aj deklarovaným zámerom firmy, že spustí ťažbu.
.ohliadnutie späť
Keď v roku 2004 prišla na Slovensko kanadská firma Tournigan so zámerom skúmať zásoby zlata v Kremnici, veľa sa o nej nevedelo. Postupne sa zviditeľnila. Najprv svojou otvorenosťou a snahou diskutovať s obyvateľmi mesta o svojich zámeroch. Narazila však na tvrdý odpor verejnosti.
V Kremnici vzniklo občianske združenie Kremnica nad zlato. To sa snažilo Kremničanom vysvetliť, že potenciálna ťažba zlata nemá len pozitívne dôsledky, ako nárast zamestnanosti, ale bude mať aj negatívny vplyv na životné prostredie. Argumentovali najmä zámerom firmy ťažiť zlato povrchovou metódou, čo by spôsobilo devastáciu okolitej krajiny. Kritizovali aj blízkosť polohy bane k centru mesta (asi 1 km). Nepáčila sa im ani plánovaná úprava zlata pomocou kyanidového lúhovania. Jazierka s odpadovou vodou so stopami kyanidu, ktoré by po ťažbe zostali pri meste, sa im nepozdávali. Spochybňovali aj potenciálne zvýšenie zamestnanosti, pretože podobné firmy v zahraničí ťažia zlato najmä strojmi. Ľudí veľa nepotrebujú. A boli skeptickí aj k rozvoju turizmu v Kremnici, ak sa začne ťažiť. Aktivisti z Kremnica nad zlato upozorňovali aj na pôvod firmy Tournigan Energy, ktorá za sebou nemala žiadne skúsenosti z ťažby zlata. „Vlastnili iba ložiská v USA a Severnom Írsku a tie minulý rok predali,“ tvrdí primátorka.
.argumenty ťažiarov
Ani kanadská firma nezaháľala a verejnosti vysvetľovala svoj pohľad na ťažbu a budúcnosť Kremnice. Hovorila o modernej ťažbe s minimálnymi ekologickými záťažami a s rekultiváciou prostredia ťažby. Kyanidové lúhovanie pripúšťala, ale vysvetľovala, že kyanid sa bude používať iba v uzatvorenej prevádzke, kde sa neutralizuje a na odkalisko pôjde iba kal v podobe piesku, vody a kremeňa. Jeho únik do okolia vraj nehrozí. Svoje mizivé skúsenosti s ťažbou vysvetľovala mladosťou firmy a skúseným tímom odborníkov. „Tí mali skúsenosti najmä s ťažbou v krajinách tretieho sveta, kde sa na environmentálne dopady veľmi nedbá a z toho máme my Kremničania strach,“ hovorí primátorka.
Firma tiež sľubovala pracovné miesta a podporu pre miestny turizmus. Niečo zo sľubov už splnila. Zriadila informačnú kanceláriu v historickom dome, ktorý zrekonštruovala. Zrenovovala a pre verejnosť opravila štôlňu Andrej, kde je dnes banícke múzeum. Podporuje aj miestne občianske združenie, ktoré ťažbu schvaľovalo, ale aj iné kultúrne a spoločenské aktivity v meste. Väčšinu Kremničanov sa im však zatiaľ presvedčiť nepodarilo. Svedčí o tom aj zvolenie Zuzany Balážovej, ktorá stála na čele aktivistov proti ťažbe, v roku 2006 za primátorku mesta. Firme sa zatiaľ nepodarilo presvedčiť ani kompetentné slovenské orgány, ktoré rozhodujú o ťažbe. Výhrady proti jej zámeru malo ministerstvo pôdohospodárstva, ale aj ministerstvo životného prostredia. Aj vďaka občianskym aktivitám a odporu mesta proti ťažbe sa pred dvoma rokmi zmenil banský zákon, ktorý teraz komplikuje takúto ťažbu. Bez súhlasu kremnickej samosprávy a okolitých obcí sa ťažiť v meste nedá. A dokým bude na poste primátorky Zuzana Balážová, ťažba sa asi nezačne.
.vzťahy baníkov s mestom
Z rozprávania primátorky Kremnice a zástupcov spoločnosti Kremnica Gold je cítiť, že ich vzťahy sú naštrbené. Ako sa to prejavuje? Na vybudovaní baníckeho múzea v Andrej štôlni mali záujem obe strany. Mesto na takýto projekt nemá peniaze. Naopak, ťažiari peniaze mali a múzeum v minulom roku otvorili. Štôlňa Andrej je síce pomerne nová (z roku 1982), ale má pekný vstup, funguje tam odborný sprievodca a školské deti sú tam častými hosťami.
„Múzeum financuje iba spoločnosť Tournigan Energy, kremnická radnica doposiaľ múzeu ničím neprispela a ani nepomohla pri jeho otvorení,“ hodnotí spoluprácu Bartalský. Primátorka kontruje, že ťažiari o pomoc ani nepožiadali. Bartalský dodáva, že mesto nielenže na múzeum neprispelo, ale robí všetko preto, aby znepríjemnila firme pôsobenie v regióne. „Napríklad zámerne umiestnilo zákazovú značku na ceste k sídlu spoločnosti, kde sa nachádza aj múzeum,“ hovorí. To sťažuje prístup techniky, ale aj turistov k firme a múzeu. Dnes sa kvôli značke otočil autobus s deťmi, ktoré išli do múzea,“ hovorí sprievodca v bani Dušan Roob, vedúci odštepného závodu Kremnica Gold.
Značku s obmedzením vjazdu áut nad 5 ton vidíme aj my cestou do múzea. Primátorka jej osadenie vysvetľuje tým, že cesta k štôlni je úzka, strmá, nie sú tam chodníky, bývajú tam ľudia, a preto tam ťažké nákladné autá nemajú čo robiť.
.kríza baníkov aj dôvery
Hospodárska kríza vo svete ovplyvňuje aj banícky biznis. V Kremnici sa to prejavuje tak, že Kremnica Gold prepúšťa zamestnancov. Bartalský to priznáva, keď hovorí, že aj oni boli nútení prepustiť niekoľko ľudí v laboratóriu na prípravu vzoriek hornín. Za vinníka však čiastočne označuje aj mesto. Spoločnosť totiž minulý rok dvakrát dostala zamietavé stanovisko mesta k vykonávaniu geologického prieskumu vrtmi. Riaditeľ banskej spoločnosti si myslí, že to bolo protiprávne rozhodnutie. Primátorka sa bráni tým, že firma porušila lesný zákon, keď so svojimi strojmi vstúpili na pôdu mestských lesov bez povolenia.
Miestni obyvatelia nás upozorňujú, že ťažiari asi majú finančné problémy, pretože už zatvorili aj svoju informačnú kanceláriu. Bartalský zatvorenie zdôvodňuje, tým, že kanceláriu iba presťahovali do sídla svojej spoločnosti, aby bola pokope s múzeom.
Baníkov v Kremnici netrápi iba hospodárska kríza, ale najmä kríza dôvery verejnosti, mesta aj banských odborníkov. Tí už dlhodobejšie poukazujú na to, že firme nejde o ťažbu, ale skôr o to, aby svojimi aktivitami vyvolala dojem, že v Kremnici je lukratívne nálezisko. (Roob hovorí o dvoch gramoch zlata na tonu horniny, čo je slušná výnosnosť.) Tak by sa zvýšila cena akcií spoločnosti, ktorá si potom počká na výhodnú cenu zlata na svetových trhoch a svoje dobývacie práva predá nejakej veľkej medzinárodnej spoločnosti.
Primátorka mesta upozorňuje ešte na jeden faktor. Štát ani mesto z pôsobenia firmy veľký úžitok zatiaľ nemajú. Prenájom dobývacieho priestoru je totiž na Slovensku veľmi nízky. Za jeden štvorcový kilometer sa platí iba 20-tisíc korún (663 eur) ročne. Mesto sa navyše chce orientovať na rozvoj cestovného ruchu a vie, že investori sa do Kremnice nepohrnú, ak sa problém s potenciálnou ťažbou nevyrieši.
Rozhodnutie teraz leží na Obvodnom banskom úrade v Banskej Bystrici, ktorý o povolení ťažby či predĺžení práv na dobývací priestor rozhoduje. Vzhľadom na doterajšie aktivity (neaktivity) firmy Tournigan Energy a jej nejasného pozadia by asi nebolo od veci, keby úrad dal ťažbe zlata v Kremnici definitívne stop.
Dohoda spoločnosti Ortac Resources garantuje opciu a exkluzívne práva v priebehu najbližších rokov získať v štyroch etapách v projekte 100-percentný obchodný podiel, a to iba po splnení presne zadefinovaných podmienok. Bartalský deklaruje záujem oboch spoločností pokračovať v kremnickom projekte.
.neznáma a mladá firma
Firma Ortac Resources nemá vlastnú internetovú stránku. Keď si ju zadáte do Googlu vyhodí jeden web, ktorý oznamuje, že stránka sa buduje. Na britskom Obchodnom registri sa však firma nachádza. Bola založená pred dvoma rokmi – v novembri 2007. Jej forma je Limited, teda čosi ako naša eseročka. Pri predmete podnikania sa uvádza ťažba a spracovanie nerastných surovín. Núka sa otázka, či je táto firma silný a seriózny partner na rozbehnutie investične náročnej ťažby zlata v Kremnici.
Podľa Bartalského je Ortac Resources spoločnosť, ktorej činnosť sa sústreďuje na geologický prieskum. Má tím skúsených profesionálov z oblasti spracovania hornín a nerastov, ale aj environmentalistov a finančníkov. Iný názor má Zuzana Balážová, primátorka Kremnice. Má podozrenie, že nová firma je kapitálovo či personálne prepojená s firmou Tournigan Energy (pôvodná firma Tournigan Gold Corporation bola premenovaná v roku 2008, keď sa zmenilo aj vedenie). Tourningan Energy totiž v júli vyprší trojročná lehota na začatie povrchovej ťažby. Aby si toto právo podržala a predĺžila, musí ho previesť na novú firmu. „Doteraz to robili tak, že právo na dobývací priestor si posúvali medzi sebou jej dve slovenské dcéry Kremnica Gold a Ludovika Holding,“ vysvetľuje primátorka. Podľa nej sa plán ťažiarov ako neprísť o dobývací priestor môže vyvíjať dvoma smermi: Buď požiadajú banský úrad o zmenu povrchovej ťažby na hlbinnú, ktorá má lehotu na začatie prác až 5-ročnú, alebo prevedú práva na novú dcérsku spoločnosť – Kremnica Gold Mining, ktorú podľa Obchodného registra založili iba v januári tohto roka. Podľa Balážovej je to síce legálne, ale odporuje to duchu banského zákona aj deklarovaným zámerom firmy, že spustí ťažbu.
.ohliadnutie späť
Keď v roku 2004 prišla na Slovensko kanadská firma Tournigan so zámerom skúmať zásoby zlata v Kremnici, veľa sa o nej nevedelo. Postupne sa zviditeľnila. Najprv svojou otvorenosťou a snahou diskutovať s obyvateľmi mesta o svojich zámeroch. Narazila však na tvrdý odpor verejnosti.
V Kremnici vzniklo občianske združenie Kremnica nad zlato. To sa snažilo Kremničanom vysvetliť, že potenciálna ťažba zlata nemá len pozitívne dôsledky, ako nárast zamestnanosti, ale bude mať aj negatívny vplyv na životné prostredie. Argumentovali najmä zámerom firmy ťažiť zlato povrchovou metódou, čo by spôsobilo devastáciu okolitej krajiny. Kritizovali aj blízkosť polohy bane k centru mesta (asi 1 km). Nepáčila sa im ani plánovaná úprava zlata pomocou kyanidového lúhovania. Jazierka s odpadovou vodou so stopami kyanidu, ktoré by po ťažbe zostali pri meste, sa im nepozdávali. Spochybňovali aj potenciálne zvýšenie zamestnanosti, pretože podobné firmy v zahraničí ťažia zlato najmä strojmi. Ľudí veľa nepotrebujú. A boli skeptickí aj k rozvoju turizmu v Kremnici, ak sa začne ťažiť. Aktivisti z Kremnica nad zlato upozorňovali aj na pôvod firmy Tournigan Energy, ktorá za sebou nemala žiadne skúsenosti z ťažby zlata. „Vlastnili iba ložiská v USA a Severnom Írsku a tie minulý rok predali,“ tvrdí primátorka.
.argumenty ťažiarov
Ani kanadská firma nezaháľala a verejnosti vysvetľovala svoj pohľad na ťažbu a budúcnosť Kremnice. Hovorila o modernej ťažbe s minimálnymi ekologickými záťažami a s rekultiváciou prostredia ťažby. Kyanidové lúhovanie pripúšťala, ale vysvetľovala, že kyanid sa bude používať iba v uzatvorenej prevádzke, kde sa neutralizuje a na odkalisko pôjde iba kal v podobe piesku, vody a kremeňa. Jeho únik do okolia vraj nehrozí. Svoje mizivé skúsenosti s ťažbou vysvetľovala mladosťou firmy a skúseným tímom odborníkov. „Tí mali skúsenosti najmä s ťažbou v krajinách tretieho sveta, kde sa na environmentálne dopady veľmi nedbá a z toho máme my Kremničania strach,“ hovorí primátorka.
Firma tiež sľubovala pracovné miesta a podporu pre miestny turizmus. Niečo zo sľubov už splnila. Zriadila informačnú kanceláriu v historickom dome, ktorý zrekonštruovala. Zrenovovala a pre verejnosť opravila štôlňu Andrej, kde je dnes banícke múzeum. Podporuje aj miestne občianske združenie, ktoré ťažbu schvaľovalo, ale aj iné kultúrne a spoločenské aktivity v meste. Väčšinu Kremničanov sa im však zatiaľ presvedčiť nepodarilo. Svedčí o tom aj zvolenie Zuzany Balážovej, ktorá stála na čele aktivistov proti ťažbe, v roku 2006 za primátorku mesta. Firme sa zatiaľ nepodarilo presvedčiť ani kompetentné slovenské orgány, ktoré rozhodujú o ťažbe. Výhrady proti jej zámeru malo ministerstvo pôdohospodárstva, ale aj ministerstvo životného prostredia. Aj vďaka občianskym aktivitám a odporu mesta proti ťažbe sa pred dvoma rokmi zmenil banský zákon, ktorý teraz komplikuje takúto ťažbu. Bez súhlasu kremnickej samosprávy a okolitých obcí sa ťažiť v meste nedá. A dokým bude na poste primátorky Zuzana Balážová, ťažba sa asi nezačne.
.vzťahy baníkov s mestom
Z rozprávania primátorky Kremnice a zástupcov spoločnosti Kremnica Gold je cítiť, že ich vzťahy sú naštrbené. Ako sa to prejavuje? Na vybudovaní baníckeho múzea v Andrej štôlni mali záujem obe strany. Mesto na takýto projekt nemá peniaze. Naopak, ťažiari peniaze mali a múzeum v minulom roku otvorili. Štôlňa Andrej je síce pomerne nová (z roku 1982), ale má pekný vstup, funguje tam odborný sprievodca a školské deti sú tam častými hosťami.
„Múzeum financuje iba spoločnosť Tournigan Energy, kremnická radnica doposiaľ múzeu ničím neprispela a ani nepomohla pri jeho otvorení,“ hodnotí spoluprácu Bartalský. Primátorka kontruje, že ťažiari o pomoc ani nepožiadali. Bartalský dodáva, že mesto nielenže na múzeum neprispelo, ale robí všetko preto, aby znepríjemnila firme pôsobenie v regióne. „Napríklad zámerne umiestnilo zákazovú značku na ceste k sídlu spoločnosti, kde sa nachádza aj múzeum,“ hovorí. To sťažuje prístup techniky, ale aj turistov k firme a múzeu. Dnes sa kvôli značke otočil autobus s deťmi, ktoré išli do múzea,“ hovorí sprievodca v bani Dušan Roob, vedúci odštepného závodu Kremnica Gold.
Značku s obmedzením vjazdu áut nad 5 ton vidíme aj my cestou do múzea. Primátorka jej osadenie vysvetľuje tým, že cesta k štôlni je úzka, strmá, nie sú tam chodníky, bývajú tam ľudia, a preto tam ťažké nákladné autá nemajú čo robiť.
.kríza baníkov aj dôvery
Hospodárska kríza vo svete ovplyvňuje aj banícky biznis. V Kremnici sa to prejavuje tak, že Kremnica Gold prepúšťa zamestnancov. Bartalský to priznáva, keď hovorí, že aj oni boli nútení prepustiť niekoľko ľudí v laboratóriu na prípravu vzoriek hornín. Za vinníka však čiastočne označuje aj mesto. Spoločnosť totiž minulý rok dvakrát dostala zamietavé stanovisko mesta k vykonávaniu geologického prieskumu vrtmi. Riaditeľ banskej spoločnosti si myslí, že to bolo protiprávne rozhodnutie. Primátorka sa bráni tým, že firma porušila lesný zákon, keď so svojimi strojmi vstúpili na pôdu mestských lesov bez povolenia.
Miestni obyvatelia nás upozorňujú, že ťažiari asi majú finančné problémy, pretože už zatvorili aj svoju informačnú kanceláriu. Bartalský zatvorenie zdôvodňuje, tým, že kanceláriu iba presťahovali do sídla svojej spoločnosti, aby bola pokope s múzeom.
Baníkov v Kremnici netrápi iba hospodárska kríza, ale najmä kríza dôvery verejnosti, mesta aj banských odborníkov. Tí už dlhodobejšie poukazujú na to, že firme nejde o ťažbu, ale skôr o to, aby svojimi aktivitami vyvolala dojem, že v Kremnici je lukratívne nálezisko. (Roob hovorí o dvoch gramoch zlata na tonu horniny, čo je slušná výnosnosť.) Tak by sa zvýšila cena akcií spoločnosti, ktorá si potom počká na výhodnú cenu zlata na svetových trhoch a svoje dobývacie práva predá nejakej veľkej medzinárodnej spoločnosti.
Primátorka mesta upozorňuje ešte na jeden faktor. Štát ani mesto z pôsobenia firmy veľký úžitok zatiaľ nemajú. Prenájom dobývacieho priestoru je totiž na Slovensku veľmi nízky. Za jeden štvorcový kilometer sa platí iba 20-tisíc korún (663 eur) ročne. Mesto sa navyše chce orientovať na rozvoj cestovného ruchu a vie, že investori sa do Kremnice nepohrnú, ak sa problém s potenciálnou ťažbou nevyrieši.
Rozhodnutie teraz leží na Obvodnom banskom úrade v Banskej Bystrici, ktorý o povolení ťažby či predĺžení práv na dobývací priestor rozhoduje. Vzhľadom na doterajšie aktivity (neaktivity) firmy Tournigan Energy a jej nejasného pozadia by asi nebolo od veci, keby úrad dal ťažbe zlata v Kremnici definitívne stop.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.