Zavádzanie finančného stropu je vždy sprevádzané búrlivými reakciami. Mnohí športoví fanúšikovia majú ešte v živej pamäti, ako sa vinou obmedzenia výdavkov na platy rok nehrala zámorská Národná hokejová liga. Hráči si mysleli, že štrajkom dosiahnu zrušenie platového stropu, lenže opak bol pravdou. Prišli o celú sezónu, mnohí naháňali náhradné angažmány po celej Európe a nakoniec museli sklopiť uši.
Ale pre popularizáciu hokeja ten rok nebol vôbec márny, veď zámorské hviezdy si zahrali nielen v hokejových krajinách, ale napríklad aj v Holandsku či v Maďarsku. A nebol márny ani pre celú NHL – zavedenie stropu pomohlo klubom stabilizovať svoju nahnutú finančnú situáciu a liga opäť dobre šliape.
Formula 1 je však iná káva – tu nejde len o zábavu pre divákov, v biznise sú namočené najsilnejšie svetové automobilky. A v tomto športe vidia jednak dobrý priestor na reklamu (veď monoposty s logami výrobcov áut sa objavujú v inzercii či už je stajňa úspešná, alebo nie) a jednak technický vývoj a nové technológie. A to je pre automobilky obzvlášť dôležité.
Množstvo technických vylepšení, ktoré sa dnes používajú v bežných automobiloch, sa po prvý raz objavilo práve na pretekoch Formuly 1. Automobilky sú ochotné investovať obrovské peniaze. A aj keď súčasná ekonomická kríza mnohými zamávala (Honda dokonca zo seriálu odstúpila) nechcú poľaviť.
Pri zavedení finančného stropu bol jeden z ich argumentov fakt, že je to neželaný moment v trhovej ekonomike. Zároveň poukazovali na to, že Medzinárodná automobilová federácia na čele s prezidentom Maxom Mosleyom ustavične mení technické reguly, a tak potrebujú viac peňazí na vývoj. Nehovoriac o viacerých bezpečnostných novinkách alebo napríklad systéme KERS, ktorý využíva obnoviteľnú energiu.
.absurdistan
Max Mosley stanovil strop na 60 miliónov dolárov. Pre menšie tímy, ktoré nemajú rozpočet ani sto miliónov, by možno nebol problém vtesnať sa doň. Giganti typu Ferrari, McLaren či Toyota však minú za rok viac než 300 miliónov, a tak nečudo, že bolo pre nich nepredstaviteľné skresať náklady tak razantne.
Strop bol pritom dobrovoľný, kto sa podriadil, mal nárok na isté ústupky v technických obmedzeniach, takže ten, kto by mal peniaze, by nemohol nasadiť najlepšiu techniku a ten, kto by ju používať mohol, by na jej vývoj zase nemal dosť prostriedkov. Hotový absurdistan.
Mosleyho dôvody však mali aj istú logiku – za ostatné roky sa z F1 úplne vytratilo viacero tradičných stajní alebo sa majitelia tímov menili po krátkom čase – prevádzkovať stajňu je totiž zábavka naozaj len pre majiteľov poriadne tučných peňaženiek. A Mosley chcel, aby sa kráľovská automobilová disciplína nestala len klubom vyvolených, ale aby bol o ňu záujem ako kedysi, keď bolo v kvalifikácií toľko jazdcov, že sa všetci nezmestili do limitu na štarte pretekov.
Rozpočtové maximum skutočne rozvírilo hladinu medzi tímami, pôsobiacimi v nižších formulách alebo iných automobilových seriáloch. „Len“ šesťdesiat miliónov dolárov hodlalo obetovať hneď jedenásť nových tímov, lákadlo, že budú môcť súťažiť s tradičnými stajňami, ktoré budú mať rovnako obmedzené finančné podmienky, bolo skutočne vysoké. FIA z nich vybrala tri, lenže súčasné stajne, okrem Force India a Williamsu, sa postavili na zadné. Hrozilo, že žiadna efjednotka už na budúci rok nebude. A ak áno, tak bez súčasných ôsmich tímov.
.súperi a predsa spolu
Štrajkujúca osmička – Ferrari, McLaren, Brawn, Toyota, Red Bull, BMW-Sauber, Renault a Toro Rosso – síce podala prihlášku do nasledujúcej sezóny, ale nezabudla v nej uviesť aj svoje podmienky. Jednou z nich bolo zrušenie finančného stropu.
Mosley ich zaradil do zoznamu účastníkov pre rok 2010, ale len pod podmienkou, že zo svojich požiadaviek ustúpia. Lenže až na spomínané dve výnimky držali tímy, združené v Asociácii tímov Formuly 1 FOTA, pevne spolu. Dokonca aj takí dlhoroční rivali ako Ferrari a McLaren. Keď sa blížil deň rozhodnutia, FOTA sama ohlásila vznik nového seriálu. Do médií presiakli informácie, že sa bude volať Nová Formula, pôjde sa na sedemnástich okruhoch, medzi nimi aj na tradičných tratiach v Monte Carle, Monze alebo v Silverstone.
Na naplánovanom stretnutí v Bologni mali začať so spoločnou prípravou nových majstrovstiev. „Alternatívny šampionát je naozaj reálny. Nie je to žiadna planá hrozba, ako niekto dúfa,“ vyhlásil Nick Frye, riaditeľ stajne Brawn, ktorá kraľuje tohtoročnej F1. Práve Mosley, ktorý dokola neohrozene vyhlasoval, že tímy len strašia, a aj tak v F1 zostanú, napokon urobil prvý ústupok a strop zdvojnásobil s tým, že jeho navrhovaných 60 miliónov dolárov by sa muselo dodržať v roku 2011. Ani to však FOTA neprijala, navrhla postupné znižovanie nákladov, na plánovaný strop by tímy klesli až v roku 2014.
Pred Bolognou sa ešte obe strany zišli v sídle FIA v Paríži, no už ani najväčší optimisti hádam neverili, že by mohol nastať konštruktívny posun v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii. Nečakaný výsledok rokovania preto zapôsobil ako veľká úľava. Už to, že padol strop, bolo veľkým prekvapením, no správa, že s ním končí aj Mosley, bola doslova šokom. Po šestnástich rokoch panovania sa rozhodol, že na jeseň už nebude kandidovať na funkciu pre ďalšie štvorročné obdobie.
„Pánu Mosleymu ďakujeme za všetko, čo pre náš šport urobil, aj keď sme vždy nemali rovnaké názory,“ predniesol Flavio Briatore, šéf tímu Renault, viac než diplomatickú rozlúčku. Aj napriek svojej kontroverznosti Mosley naozaj posúval Formulu 1 dopredu, zaslúžil sa o množstvo bezpečnostných vylepšení a jeho vízia šetrenia mala tiež veľa svetlých bodov. No podpísať sa pod faktický zánik F1, lebo v konkurencii seriálu osmičky silných stajní by asi dlho nevydržala, sa určite nechcel.
„Nevyhrala ani jedna strana, vyhrala F1,“ vyjadril sa prezident Toyoty John Howett. Tímy sú teraz rozhodnuté obnoviť platnosť Concordskej zmluvy, čím by sa zabezpečila istá právna stabilita seriálu do roku 2012. Zároveň sú rozhodnuté do tohto roku znížiť náklady na úroveň, aká bola v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. V budúcej sezóne budú platiť súčasné pravidlá a je možné, že pribudnú aj nové tímy, ak sa zmieria s tým, že rozpočtové obmedzenie nebude. To, či napokon pribudnú vybraté stajne Campos, Manor a USF1, alebo niekto iný, záleží od ich finančných možností. Všetci sú nadšení, sľubuje sa šetrenie, plánujú sa atraktívne novinky, ale vlastne sa nič nezmenilo. Akurát sa čaká, kto na jeseň zasadne do Mosleyho kresla. Tímy určite nebudú protestovať, ak by to mal byť favorizovaný Jean Todt, bývalý úspešný šéf Ferrari. V tejto stajni sa totiž na efjednotke nikdy nešetrilo.
Ale pre popularizáciu hokeja ten rok nebol vôbec márny, veď zámorské hviezdy si zahrali nielen v hokejových krajinách, ale napríklad aj v Holandsku či v Maďarsku. A nebol márny ani pre celú NHL – zavedenie stropu pomohlo klubom stabilizovať svoju nahnutú finančnú situáciu a liga opäť dobre šliape.
Formula 1 je však iná káva – tu nejde len o zábavu pre divákov, v biznise sú namočené najsilnejšie svetové automobilky. A v tomto športe vidia jednak dobrý priestor na reklamu (veď monoposty s logami výrobcov áut sa objavujú v inzercii či už je stajňa úspešná, alebo nie) a jednak technický vývoj a nové technológie. A to je pre automobilky obzvlášť dôležité.
Množstvo technických vylepšení, ktoré sa dnes používajú v bežných automobiloch, sa po prvý raz objavilo práve na pretekoch Formuly 1. Automobilky sú ochotné investovať obrovské peniaze. A aj keď súčasná ekonomická kríza mnohými zamávala (Honda dokonca zo seriálu odstúpila) nechcú poľaviť.
Pri zavedení finančného stropu bol jeden z ich argumentov fakt, že je to neželaný moment v trhovej ekonomike. Zároveň poukazovali na to, že Medzinárodná automobilová federácia na čele s prezidentom Maxom Mosleyom ustavične mení technické reguly, a tak potrebujú viac peňazí na vývoj. Nehovoriac o viacerých bezpečnostných novinkách alebo napríklad systéme KERS, ktorý využíva obnoviteľnú energiu.
.absurdistan
Max Mosley stanovil strop na 60 miliónov dolárov. Pre menšie tímy, ktoré nemajú rozpočet ani sto miliónov, by možno nebol problém vtesnať sa doň. Giganti typu Ferrari, McLaren či Toyota však minú za rok viac než 300 miliónov, a tak nečudo, že bolo pre nich nepredstaviteľné skresať náklady tak razantne.
Strop bol pritom dobrovoľný, kto sa podriadil, mal nárok na isté ústupky v technických obmedzeniach, takže ten, kto by mal peniaze, by nemohol nasadiť najlepšiu techniku a ten, kto by ju používať mohol, by na jej vývoj zase nemal dosť prostriedkov. Hotový absurdistan.
Mosleyho dôvody však mali aj istú logiku – za ostatné roky sa z F1 úplne vytratilo viacero tradičných stajní alebo sa majitelia tímov menili po krátkom čase – prevádzkovať stajňu je totiž zábavka naozaj len pre majiteľov poriadne tučných peňaženiek. A Mosley chcel, aby sa kráľovská automobilová disciplína nestala len klubom vyvolených, ale aby bol o ňu záujem ako kedysi, keď bolo v kvalifikácií toľko jazdcov, že sa všetci nezmestili do limitu na štarte pretekov.
Rozpočtové maximum skutočne rozvírilo hladinu medzi tímami, pôsobiacimi v nižších formulách alebo iných automobilových seriáloch. „Len“ šesťdesiat miliónov dolárov hodlalo obetovať hneď jedenásť nových tímov, lákadlo, že budú môcť súťažiť s tradičnými stajňami, ktoré budú mať rovnako obmedzené finančné podmienky, bolo skutočne vysoké. FIA z nich vybrala tri, lenže súčasné stajne, okrem Force India a Williamsu, sa postavili na zadné. Hrozilo, že žiadna efjednotka už na budúci rok nebude. A ak áno, tak bez súčasných ôsmich tímov.
.súperi a predsa spolu
Štrajkujúca osmička – Ferrari, McLaren, Brawn, Toyota, Red Bull, BMW-Sauber, Renault a Toro Rosso – síce podala prihlášku do nasledujúcej sezóny, ale nezabudla v nej uviesť aj svoje podmienky. Jednou z nich bolo zrušenie finančného stropu.
Mosley ich zaradil do zoznamu účastníkov pre rok 2010, ale len pod podmienkou, že zo svojich požiadaviek ustúpia. Lenže až na spomínané dve výnimky držali tímy, združené v Asociácii tímov Formuly 1 FOTA, pevne spolu. Dokonca aj takí dlhoroční rivali ako Ferrari a McLaren. Keď sa blížil deň rozhodnutia, FOTA sama ohlásila vznik nového seriálu. Do médií presiakli informácie, že sa bude volať Nová Formula, pôjde sa na sedemnástich okruhoch, medzi nimi aj na tradičných tratiach v Monte Carle, Monze alebo v Silverstone.
Na naplánovanom stretnutí v Bologni mali začať so spoločnou prípravou nových majstrovstiev. „Alternatívny šampionát je naozaj reálny. Nie je to žiadna planá hrozba, ako niekto dúfa,“ vyhlásil Nick Frye, riaditeľ stajne Brawn, ktorá kraľuje tohtoročnej F1. Práve Mosley, ktorý dokola neohrozene vyhlasoval, že tímy len strašia, a aj tak v F1 zostanú, napokon urobil prvý ústupok a strop zdvojnásobil s tým, že jeho navrhovaných 60 miliónov dolárov by sa muselo dodržať v roku 2011. Ani to však FOTA neprijala, navrhla postupné znižovanie nákladov, na plánovaný strop by tímy klesli až v roku 2014.
Pred Bolognou sa ešte obe strany zišli v sídle FIA v Paríži, no už ani najväčší optimisti hádam neverili, že by mohol nastať konštruktívny posun v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii. Nečakaný výsledok rokovania preto zapôsobil ako veľká úľava. Už to, že padol strop, bolo veľkým prekvapením, no správa, že s ním končí aj Mosley, bola doslova šokom. Po šestnástich rokoch panovania sa rozhodol, že na jeseň už nebude kandidovať na funkciu pre ďalšie štvorročné obdobie.
„Pánu Mosleymu ďakujeme za všetko, čo pre náš šport urobil, aj keď sme vždy nemali rovnaké názory,“ predniesol Flavio Briatore, šéf tímu Renault, viac než diplomatickú rozlúčku. Aj napriek svojej kontroverznosti Mosley naozaj posúval Formulu 1 dopredu, zaslúžil sa o množstvo bezpečnostných vylepšení a jeho vízia šetrenia mala tiež veľa svetlých bodov. No podpísať sa pod faktický zánik F1, lebo v konkurencii seriálu osmičky silných stajní by asi dlho nevydržala, sa určite nechcel.
„Nevyhrala ani jedna strana, vyhrala F1,“ vyjadril sa prezident Toyoty John Howett. Tímy sú teraz rozhodnuté obnoviť platnosť Concordskej zmluvy, čím by sa zabezpečila istá právna stabilita seriálu do roku 2012. Zároveň sú rozhodnuté do tohto roku znížiť náklady na úroveň, aká bola v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. V budúcej sezóne budú platiť súčasné pravidlá a je možné, že pribudnú aj nové tímy, ak sa zmieria s tým, že rozpočtové obmedzenie nebude. To, či napokon pribudnú vybraté stajne Campos, Manor a USF1, alebo niekto iný, záleží od ich finančných možností. Všetci sú nadšení, sľubuje sa šetrenie, plánujú sa atraktívne novinky, ale vlastne sa nič nezmenilo. Akurát sa čaká, kto na jeseň zasadne do Mosleyho kresla. Tímy určite nebudú protestovať, ak by to mal byť favorizovaný Jean Todt, bývalý úspešný šéf Ferrari. V tejto stajni sa totiž na efjednotke nikdy nešetrilo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.