Bodka Milana Lasicu

Koľkí sa nám počas našich dejín naubližovali?! Maďari, ktorí nás utláčali, dá sa povedať, že tisícročia, a teraz by v tom chceli pokračovať. Mongoli, ktorí sem vtrhli z ničoho nič a keď sme si už zvykli, tak zase z ničoho nič odišli. Turci, ktorí sem vtrhávali pravidelne a posiali našu krajinu svojimi génmi. Tatári sa s nami tiež nemaznali, ale doplatili na to a skončili v Tatárskej autonómnej oblasti v ZSSR. Nemci, ktorí nám zariadili samostatný štát a my teraz nevieme, čo si o ňom máme myslieť. Poliaci, ktorí nám chcú vziať Jánošíka a oštiepok. Česi, ktorí...ani sa to neoplatí spomínať. Pravdaže Američania, ktorí môžu za všetko. A keby sme veľmi chceli, aj na Švajčiarov, Talianov, Francúzov, Portugalcov a niektoré africké štáty by sa tiež dačo našlo. Nech to obraciame hore-dolu ako len chceme, Číňania sa v zozname našich utláčateľov nenachádzajú. Číňania nám nikdy neublížili. Niekedy skôr naopak. Zoberme si to pekne po poriadku. Začnime Samom Chalupkom. V jeho básni Mor ho! píše o spupných rímskych vojskách a ich veliteľovi Marcovi Aureliovi, v ktorom, a to je nadovšetko jasné a vedecky dokázané, nebolo ani kvapky čínskej krvi. Ďalší náš básnik píše o Karolmanovi, krutovládcovi z Nemiec. (Teda nie z Hontianskych. Ide o Nemecko.) Ani tu nenachádzame stopy po čínskej prítomnosti, dokonca ani po čínskom vplyve. Tisícročie maďarského útlaku takisto nenesie stopy po čínskom vplyve. Ba dá sa smelo tvrdiť, že v tomto období sa u nás Číňania vyskytovali tak zriedka, že to ani nestojí za reč. Darmo by sme zlomyseľne hľadali aspoň náznaky čínskej prítomnosti v krutých a existenčných bojoch okolo roku 1848, nenájdeme ich. Ani Maticu nám v šesťdesiatom treťom predminulého storočia nezakázali Číňania, ale dobre vieme, kto. A kto strieľal v Černovej do našich? Vari Číňania? A potom za prvej republiky, keď naši vzdelanci žiadajúc o miesto v štátnej správe dostávali odpoveď „Nelze vyhovět“, to bolo hádam po čínsky? Ani slovenských Židov nehnali do koncentrákov Číňania, ale bohviekto. A vo februári štyridsaťosem? Videli ste na tribúne vedľa Gottwalda voľajakého Číňana? V šesťdesiatom ôsmom prišli na tankoch všetci. Okrem Rumunov a Číňanov. A my sme sa ani nepoďakovali. Pamätám sa, keď som bol malý chlapec, bol v Bratislave jeden jediný Číňan a robil pomocníka v obchode s koloniálnym tovarom Kulik. Dnes fungujú v oblasti pohostinstva. Už to svedčí o ich dobrých úmysloch. Ponúkajú čínsku kuchyňu a robia to osobne, nenechávajú to na iných. Takže nie protest, ale vďaka patrí Číne. S Čínskou ľudovou komunisticko-kapitalistickou republikou na večné časy a nikdy inak!