Väčšinou ide o srbských civilistov. A ich príbuzní väčšinou uvádzajú, že títo ľudia boli unesení.
.v mene ľudských práv
Kosovo do značnej miery vďačí za svoju nezávislosť vojenskej intervencii NATO, ktorá bola podniknutá v mene ľudských práv. A v mene ľudských práv teraz prichádza čas, aby vyšla najavo pravda o ľuďoch, ktorí zmizli po konflikte – a aj o dôvodoch, prečo desaťročie predstavitelia OSN ignorovali apely príbuzných obetí a nezačali trestnoprávne vyšetrovanie.
Albánske úrady v Kosove už celé roky nespravili jediné významné rozhodnutie bez toho, že by ho odsúhlasila Európska únia a predovšetkým Spojené štáty americké. Práve odtiaľ by mal vzísť impulz, ktorý by kosovskú vládu donútil k dôveryhodnému vyšetrovaniu. Ide totiž o obete a tiež o tých ľudí v Kosove, ktorí chcú, aby ich štátu vládol zákon.
V roku 1999 viedli Američania NATO do vojny proti srbskému režimu Slobodana Miloševiča, aby ukončili hrubé porušovanie ľudských práv kosovskej väčšiny – Albáncov. Srbskí nacionalisti odmietli kosovskú autonómiu. Srbskí vojaci vtedy mlátili, zabíjali a zatvárali Albáncov, kým albánski lídri na podnety západných ambasád vyzývali na ústup od násilia.
Po tom, čo proti Srbom vystúpila Kosovská oslobodzovacia armáda UCK, Miloševič rozpútal násilnú a totálnu kampaň s cieľom úplne vyhnať kosovských Albáncov. Horeli celé dediny, srbskí policajti zabíjali albánskych civilistov a vyháňali stovky tisícov ľudí z domovov. (Úrady v Belehrade sa ešte stále jasne nevyjadrili k vraždám albánskych civilistov, ktorí boli popravení a pochovaní na policajných a vojenských základniach v Srbsku.)
.čo hovorí BBC
NATO donútilo srbské vojská na ústup v júni roku 1999 a medzinárodní mierotvorcovia potom pod vedením NATO obsadili Kosovo. OSN tam vyslala misiu, ktorej cieľom bolo napomôcť vznik miestnych inštitúcií. USA a západoeurópske krajiny začali viesť nové albánske úrady k štátnosti. Minulý rok Kosovo získalo nezávislosť. Uznalo ho už šesťdesiat krajín vrátane USA a väčšiny európskych štátov.
Podľa investigatívnych reportérov BBC však príslušníci UCK unášali Srbov, Albáncov, Rómov a iných ľudí ešte aj po príchode NATO. OSN po nich pátrala – ale bez toho, aby prebehlo trestnoprávne vyšetrovanie – už celé roky a v Kosove po nich neobjavila ani stopy. ale zato našla albánskych svedkov, ktorí potvrdzovali, že príslušníci UCK odvážali Srbov, Albáncov a Rómov do Albánska, kde boli potom zavraždení.
Teraz odvysielala BBC rozhovory s Albáncami, ktorí boli väznení v tajných táboroch UCK v Albánsku. Títo svedkovia potvrdili, že v táboroch boli Srbi, Rómovia aj iní väzni. BBC našla hroby niektorých nezvestných v Albánsku. Z OSN prenikli na verejnosť dokumenty, v ktorých sa podľa albánskych zdrojov uvádzajú mená ľudí, ktorí sú do týchto vrážd zapletení.
.je stabilita dôležitejšia ako spravodlivosť?
Od júna 1999 sa kontingenty OSN a NATO v Kosove očividne nazdávali, že stabilita je dôležitejšia ako spravodlivosť. Aj napriek podnetom od vlastných ľudí lídri týchto misií odmietali začať trestnoprávne vyšetrovanie týchto zmiznutí. Niektorí lídri UCK, povzbudení podporou albánskej populácie, ktorá ich vyhlasuje za hrdinov a víťazov z roku 1999, sa teraz ocitli v kosovskej vláde. No ich zapieranie už nie je dôveryhodné.
Kosovo už nepresvedčí oveľa viac štátov, aby uznali jeho nezávislosť, ak nevyšetrí tieto zmiznutia a neukáže, že sa seriózne odhodlalo na zavedenie vlády zákona. (A zároveň by nikto nemal zabudnúť na albánskych mŕtvych, ktorých nevrátilo Srbsko.) Dôveryhodné vyšetrovanie si však vyžaduje úplnú podporu úradov v Albánsku a tiež novej misie EÚ v Kosove.
Oficiálne šéfovia misie tvrdia, že o vyšetrovanie majú záujem. Lenže neoficiálne vyjadrenia diplomatov naznačujú niečo celkom iné – a to aj napriek tomu, že niektorí albánski politickí lídri, dokonca aj niekoľko bývalých predstaviteľov UCK, po vyšetrovaní volá. Spojené štáty by mali využiť svoj politický vplyv na Albánsko a Kosovo, aby prebehlo úplné vyšetrovanie a aby boli trestne stíhané všetky osoby, ktoré sú do zločinov zapletené.
Albánci veľmi neradi počúvajú, že príslušníci UCK boli zapletení do vojnových zločinov a inej kriminality. Niektorí Albánci tvrdia, že tieto obvinenia vygenerovala srbská propaganda. Ale mnohí iní Albánci vedia, že je to inak, a sú presvedčení, že Kosovo sa správne nevyrovnalo s činmi hŕstky výtržníkov. A títo Albánci sa obávajú, že ak v Kosove nenastane vláda zákona, bude z neho mafiánsky štát.
Kosovskí Albánci netúžia po štáte, ktorý by poškvrňovali takéto obvinenia. Chcú mať štát, ktorý rešpektuje ľudské práva každého človeka. A chcú počuť odpovede na otázku, čo sa stalo so stovkami ľudí, ktorí sú už desaťročie nezvestní.
Fron Nahzi je viceprezident East West Management Institute
Chuck Sudetic je spoluautor knihy Madame Prosecutor, memoárov Carly Del Ponte, hlavnej žalobkyne OSN haagskeho tribunálu.
.v mene ľudských práv
Kosovo do značnej miery vďačí za svoju nezávislosť vojenskej intervencii NATO, ktorá bola podniknutá v mene ľudských práv. A v mene ľudských práv teraz prichádza čas, aby vyšla najavo pravda o ľuďoch, ktorí zmizli po konflikte – a aj o dôvodoch, prečo desaťročie predstavitelia OSN ignorovali apely príbuzných obetí a nezačali trestnoprávne vyšetrovanie.
Albánske úrady v Kosove už celé roky nespravili jediné významné rozhodnutie bez toho, že by ho odsúhlasila Európska únia a predovšetkým Spojené štáty americké. Práve odtiaľ by mal vzísť impulz, ktorý by kosovskú vládu donútil k dôveryhodnému vyšetrovaniu. Ide totiž o obete a tiež o tých ľudí v Kosove, ktorí chcú, aby ich štátu vládol zákon.
V roku 1999 viedli Američania NATO do vojny proti srbskému režimu Slobodana Miloševiča, aby ukončili hrubé porušovanie ľudských práv kosovskej väčšiny – Albáncov. Srbskí nacionalisti odmietli kosovskú autonómiu. Srbskí vojaci vtedy mlátili, zabíjali a zatvárali Albáncov, kým albánski lídri na podnety západných ambasád vyzývali na ústup od násilia.
Po tom, čo proti Srbom vystúpila Kosovská oslobodzovacia armáda UCK, Miloševič rozpútal násilnú a totálnu kampaň s cieľom úplne vyhnať kosovských Albáncov. Horeli celé dediny, srbskí policajti zabíjali albánskych civilistov a vyháňali stovky tisícov ľudí z domovov. (Úrady v Belehrade sa ešte stále jasne nevyjadrili k vraždám albánskych civilistov, ktorí boli popravení a pochovaní na policajných a vojenských základniach v Srbsku.)
.čo hovorí BBC
NATO donútilo srbské vojská na ústup v júni roku 1999 a medzinárodní mierotvorcovia potom pod vedením NATO obsadili Kosovo. OSN tam vyslala misiu, ktorej cieľom bolo napomôcť vznik miestnych inštitúcií. USA a západoeurópske krajiny začali viesť nové albánske úrady k štátnosti. Minulý rok Kosovo získalo nezávislosť. Uznalo ho už šesťdesiat krajín vrátane USA a väčšiny európskych štátov.
Podľa investigatívnych reportérov BBC však príslušníci UCK unášali Srbov, Albáncov, Rómov a iných ľudí ešte aj po príchode NATO. OSN po nich pátrala – ale bez toho, aby prebehlo trestnoprávne vyšetrovanie – už celé roky a v Kosove po nich neobjavila ani stopy. ale zato našla albánskych svedkov, ktorí potvrdzovali, že príslušníci UCK odvážali Srbov, Albáncov a Rómov do Albánska, kde boli potom zavraždení.
Teraz odvysielala BBC rozhovory s Albáncami, ktorí boli väznení v tajných táboroch UCK v Albánsku. Títo svedkovia potvrdili, že v táboroch boli Srbi, Rómovia aj iní väzni. BBC našla hroby niektorých nezvestných v Albánsku. Z OSN prenikli na verejnosť dokumenty, v ktorých sa podľa albánskych zdrojov uvádzajú mená ľudí, ktorí sú do týchto vrážd zapletení.
.je stabilita dôležitejšia ako spravodlivosť?
Od júna 1999 sa kontingenty OSN a NATO v Kosove očividne nazdávali, že stabilita je dôležitejšia ako spravodlivosť. Aj napriek podnetom od vlastných ľudí lídri týchto misií odmietali začať trestnoprávne vyšetrovanie týchto zmiznutí. Niektorí lídri UCK, povzbudení podporou albánskej populácie, ktorá ich vyhlasuje za hrdinov a víťazov z roku 1999, sa teraz ocitli v kosovskej vláde. No ich zapieranie už nie je dôveryhodné.
Kosovo už nepresvedčí oveľa viac štátov, aby uznali jeho nezávislosť, ak nevyšetrí tieto zmiznutia a neukáže, že sa seriózne odhodlalo na zavedenie vlády zákona. (A zároveň by nikto nemal zabudnúť na albánskych mŕtvych, ktorých nevrátilo Srbsko.) Dôveryhodné vyšetrovanie si však vyžaduje úplnú podporu úradov v Albánsku a tiež novej misie EÚ v Kosove.
Oficiálne šéfovia misie tvrdia, že o vyšetrovanie majú záujem. Lenže neoficiálne vyjadrenia diplomatov naznačujú niečo celkom iné – a to aj napriek tomu, že niektorí albánski politickí lídri, dokonca aj niekoľko bývalých predstaviteľov UCK, po vyšetrovaní volá. Spojené štáty by mali využiť svoj politický vplyv na Albánsko a Kosovo, aby prebehlo úplné vyšetrovanie a aby boli trestne stíhané všetky osoby, ktoré sú do zločinov zapletené.
Albánci veľmi neradi počúvajú, že príslušníci UCK boli zapletení do vojnových zločinov a inej kriminality. Niektorí Albánci tvrdia, že tieto obvinenia vygenerovala srbská propaganda. Ale mnohí iní Albánci vedia, že je to inak, a sú presvedčení, že Kosovo sa správne nevyrovnalo s činmi hŕstky výtržníkov. A títo Albánci sa obávajú, že ak v Kosove nenastane vláda zákona, bude z neho mafiánsky štát.
Kosovskí Albánci netúžia po štáte, ktorý by poškvrňovali takéto obvinenia. Chcú mať štát, ktorý rešpektuje ľudské práva každého človeka. A chcú počuť odpovede na otázku, čo sa stalo so stovkami ľudí, ktorí sú už desaťročie nezvestní.
Fron Nahzi je viceprezident East West Management Institute
Chuck Sudetic je spoluautor knihy Madame Prosecutor, memoárov Carly Del Ponte, hlavnej žalobkyne OSN haagskeho tribunálu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.