.v tomto časopise sme viackrát napísali, že masový prílev moslimov či cudzincov z iných civilizácií do západoeurópskych štátov bol nešťastným multikultúrnym projektom. Ale znamená to azda, že problémy spojené s integráciou sa majú riešiť na úkor ich náboženských slobôd? Zhruba tak si to predstavuje Nicolas Sarkozy. Francúzsky prezident sa v historickom prejave pred svojimi poslancami a senátormi vyjadril, že nosenie tradičného odevu moslimských žien „nie je na teritóriu Francúzskej republiky vítané". Podľa Sarkozyho nie je burka „symbolom náboženstva, ale symbolom utláčania žien". Sarkozy dal preto poslancom na zváženie, či burku netreba celkom zakázať.
Francúzi so zákazmi tohto druhu už majú skúsenosti: pred piatimi rokmi zakázali nosiť moslimským ženám vo verejných inštitúciách a v štátnych školách nielen burku, ale aj šatku (pričom zákaz sa vzťahoval aj na kresťanské kríže a židovské jarmulky...).
Je pochopiteľné, že odcudzujúca burka kole mnohým Francúzom oči. Lenže v ich neliberálnom prístupe je pozoruhodný paradox: štát na jednej strane okliešťuje súkromnú sféru svojich občanov (obliekanie), no zároveň vo verejnej sfére požehnáva stavbu mešít, ktoré menia identitu krajiny viac než burky. V celom Francúzsku je dnes viac než dvetisíc mešít, pričom pribúdajú mešity, ktoré sa vzmáhajú do veľkosti katedrál. V Paríži zrejme vládne prointegračné heslo: drahí bratia, stavajte si mešít, koľko chcete, ale drahé sestry, burky dole!
Zato z Nemecka vyšiel minulý týždeň voči tamojším moslimom, zväčša Turkom, priaznivejší signál. Ministerstvo vnútra zverejnilo výsledky telefonického prieskumu, z ktorého vyplynuli dva prekvapivé fakty: po prvé, moslimov žije v Nemecku podstatne viac než sa predpokladalo, nie 3,3 milióna, ale štyri milióny. Po druhé, moslimovia sú vraj lepšie sociálne integrovaní než sa predpokladalo a mnohé problémy medzi väčšinou a moslimami sú len okrajové. Viac než polovica moslimov je totiž členom nejakého nemeckého spolku, dve tretiny moslimských žien nenosia šatku, a problém s deťmi, ktoré nechcú rigidní rodičia púšťať na školské výlety či na hodiny plávania, je údajne iba okrajovým fenoménom.
Takže bezstarostný svet? Nie každý tomu tak ľahko uverí: výskum vyšiel krátko predtým, než minister vnútra Wolfgang Schäuble potreboval prezentovať úspechy takzvanej Islamskej konferencie, ktorú založil pred tromi rokmi s cieľom urýchliť integráciu moslimov.
Demografi z Berlínskeho inštitútu pre obyvateľstvo a rozvoj však nedávno uverejnili výskum, ktorý robili na vzorke 800-tisíc obyvateľov, a vyšiel im temnejší obraz: aj generácie Turkov, ktoré sa narodili už v Nemecku, sú slabo integrované do spoločnosti a veľká časť z nich žije naďalej v paralelných svetoch. Nevedia dobre jazyk, často si nedokončia ani základné vzdelanie a zo všetkých prisťahovaleckých skupín sú mladí Turci najčastejšie nezamestnaní.
Takže, jeden bezstarostný svet alebo dva paralelné svety? Oba výskumy zrejme tvrdia pravdu o tom, čo skúmali, ale vo všeobecných uzáveroch jeden asi zavádza viac než iný.
.brusel zas zasahuje
Od moslimov k ohrozenému folklóru, zabíjačkám. O tie chcela Čechov, Slovákov, Poliakov, Pobalťanov či Balkáncov pripraviť Európska komisia. V prostredí EÚ sa zvažovalo, že tradičné zakáľačky by sa mohli diať iba na zajacoch či králikoch, nie však na sviniach, ovciach či kozách. EÚ mieni, české predsedníctvo mení – napokon sa v uplynulých mesiacoch rozhodlo, že domáce zabíjanie svíň sa bude s prižmúrením oka aj naďalej pokladať za eurokonformné. Zmenili sa však pravidlá; podľa tých nových zvieratá pri usmrcovaní nesmú trpieť a smrť sa má udiať iba humánnym spôsobom. Teda rázne a rýchlo, pokiaľ možno jatočnou pištoľou.
Autor týchto riadkov nehorlí za zabíjačky, ani si sám nedokáže predstaviť, že by raz mieril humánnou pištoľou na ošípanú. Ale to sa musí EÚ pliesť naozaj do všetkého? Veď aj v slávnej Lisabonskej zmluve v článku 2 sa píše, že „cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho národov". Pod ktorý z týchto cieľov spadá regulácia domácich zabíjačiek?
.joschka je náš
Najlepšie správy na koniec: bývalý nemecký minister zahraničia Joschka Fischer sa dal podľa nemeckého časopisu Manager Magazin do služieb plynovodného projektu Nabucco. Za svoju prácu lobistu vraj bude Fischer poberať šesťciferné odmeny, ktoré mu nehodno závidieť: Nabucco má zbaviť Európu priveľkej závislosti od ruského plynu. Fischer má vraj za úlohu spracovať Turkov, ktorí sú na trase plynovodu, aby nevnímali projekt iba ako baranidlo na vstup do EÚ. Múdre hlavy z Nabucca to vymysleli naozaj dobre: exminister Fischer bol v politike ťažkou váhou a ako minister si niekdajší revolucionár a vrhač dlažobných kociek získal nemalý rešpekt. Navyše, v rokovaní s Turkami bude mať po ruke psychologické tromfy. Fischer je v Nemecku vari najzapálenejším prívržencom členstva Turecka v EÚ a jeho rodná strana Zelených bola tradične voči domácim Turkom veľmi ústretová.
Na novom Fischerovom džobe je pozoruhodná ešte jedna vec: na diaľku povedie ostrý súboj s jeho niekdajším nadriadeným spolupútnikom, exkancelárom Gerhardom Schröderom. Ten slúži už štvrtý rok ruskému Gazpromu a jeho severomorskému plynovodu Nord Stream. My Slováci však vieme, ktorému Nemcovi v tomto dueli držať stranu. Joschka, zelené predsudky nabok a šliapni na plyn!
Francúzi so zákazmi tohto druhu už majú skúsenosti: pred piatimi rokmi zakázali nosiť moslimským ženám vo verejných inštitúciách a v štátnych školách nielen burku, ale aj šatku (pričom zákaz sa vzťahoval aj na kresťanské kríže a židovské jarmulky...).
Je pochopiteľné, že odcudzujúca burka kole mnohým Francúzom oči. Lenže v ich neliberálnom prístupe je pozoruhodný paradox: štát na jednej strane okliešťuje súkromnú sféru svojich občanov (obliekanie), no zároveň vo verejnej sfére požehnáva stavbu mešít, ktoré menia identitu krajiny viac než burky. V celom Francúzsku je dnes viac než dvetisíc mešít, pričom pribúdajú mešity, ktoré sa vzmáhajú do veľkosti katedrál. V Paríži zrejme vládne prointegračné heslo: drahí bratia, stavajte si mešít, koľko chcete, ale drahé sestry, burky dole!
Zato z Nemecka vyšiel minulý týždeň voči tamojším moslimom, zväčša Turkom, priaznivejší signál. Ministerstvo vnútra zverejnilo výsledky telefonického prieskumu, z ktorého vyplynuli dva prekvapivé fakty: po prvé, moslimov žije v Nemecku podstatne viac než sa predpokladalo, nie 3,3 milióna, ale štyri milióny. Po druhé, moslimovia sú vraj lepšie sociálne integrovaní než sa predpokladalo a mnohé problémy medzi väčšinou a moslimami sú len okrajové. Viac než polovica moslimov je totiž členom nejakého nemeckého spolku, dve tretiny moslimských žien nenosia šatku, a problém s deťmi, ktoré nechcú rigidní rodičia púšťať na školské výlety či na hodiny plávania, je údajne iba okrajovým fenoménom.
Takže bezstarostný svet? Nie každý tomu tak ľahko uverí: výskum vyšiel krátko predtým, než minister vnútra Wolfgang Schäuble potreboval prezentovať úspechy takzvanej Islamskej konferencie, ktorú založil pred tromi rokmi s cieľom urýchliť integráciu moslimov.
Demografi z Berlínskeho inštitútu pre obyvateľstvo a rozvoj však nedávno uverejnili výskum, ktorý robili na vzorke 800-tisíc obyvateľov, a vyšiel im temnejší obraz: aj generácie Turkov, ktoré sa narodili už v Nemecku, sú slabo integrované do spoločnosti a veľká časť z nich žije naďalej v paralelných svetoch. Nevedia dobre jazyk, často si nedokončia ani základné vzdelanie a zo všetkých prisťahovaleckých skupín sú mladí Turci najčastejšie nezamestnaní.
Takže, jeden bezstarostný svet alebo dva paralelné svety? Oba výskumy zrejme tvrdia pravdu o tom, čo skúmali, ale vo všeobecných uzáveroch jeden asi zavádza viac než iný.
.brusel zas zasahuje
Od moslimov k ohrozenému folklóru, zabíjačkám. O tie chcela Čechov, Slovákov, Poliakov, Pobalťanov či Balkáncov pripraviť Európska komisia. V prostredí EÚ sa zvažovalo, že tradičné zakáľačky by sa mohli diať iba na zajacoch či králikoch, nie však na sviniach, ovciach či kozách. EÚ mieni, české predsedníctvo mení – napokon sa v uplynulých mesiacoch rozhodlo, že domáce zabíjanie svíň sa bude s prižmúrením oka aj naďalej pokladať za eurokonformné. Zmenili sa však pravidlá; podľa tých nových zvieratá pri usmrcovaní nesmú trpieť a smrť sa má udiať iba humánnym spôsobom. Teda rázne a rýchlo, pokiaľ možno jatočnou pištoľou.
Autor týchto riadkov nehorlí za zabíjačky, ani si sám nedokáže predstaviť, že by raz mieril humánnou pištoľou na ošípanú. Ale to sa musí EÚ pliesť naozaj do všetkého? Veď aj v slávnej Lisabonskej zmluve v článku 2 sa píše, že „cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho národov". Pod ktorý z týchto cieľov spadá regulácia domácich zabíjačiek?
.joschka je náš
Najlepšie správy na koniec: bývalý nemecký minister zahraničia Joschka Fischer sa dal podľa nemeckého časopisu Manager Magazin do služieb plynovodného projektu Nabucco. Za svoju prácu lobistu vraj bude Fischer poberať šesťciferné odmeny, ktoré mu nehodno závidieť: Nabucco má zbaviť Európu priveľkej závislosti od ruského plynu. Fischer má vraj za úlohu spracovať Turkov, ktorí sú na trase plynovodu, aby nevnímali projekt iba ako baranidlo na vstup do EÚ. Múdre hlavy z Nabucca to vymysleli naozaj dobre: exminister Fischer bol v politike ťažkou váhou a ako minister si niekdajší revolucionár a vrhač dlažobných kociek získal nemalý rešpekt. Navyše, v rokovaní s Turkami bude mať po ruke psychologické tromfy. Fischer je v Nemecku vari najzapálenejším prívržencom členstva Turecka v EÚ a jeho rodná strana Zelených bola tradične voči domácim Turkom veľmi ústretová.
Na novom Fischerovom džobe je pozoruhodná ešte jedna vec: na diaľku povedie ostrý súboj s jeho niekdajším nadriadeným spolupútnikom, exkancelárom Gerhardom Schröderom. Ten slúži už štvrtý rok ruskému Gazpromu a jeho severomorskému plynovodu Nord Stream. My Slováci však vieme, ktorému Nemcovi v tomto dueli držať stranu. Joschka, zelené predsudky nabok a šliapni na plyn!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.