Hoci výstava trvala od marca, priznám sa, že som sa na ňu nehrnul. Nadobudol som totiž dojem, že ide len o obyčajnú výstavu cestovateľských fotografií spojenú s prednáškami. Keď som zistil svoj omyl, vybral som sa tam aj s dvaatrištvrteročným dieťaťom. Našťastie sa ukázalo, že autori výstavy sa vybrali Komenského cestou. Atrakcie ako potôčik so živými rybami, teráriové zvieratká, papagáje či nomádsky stan, v ktorom ste si mohli vyskúšať bubienok alebo tibetské modlitebné mlynčeky, ktorými bolo možné si pokrútiť (skúste sa dotknúť exponátu na nejakej inej výstave!), tešili rovnako malých i veľkých. Hoci exponátov nebolo veľa, vtipná a hravá inštalácia, využívajúca rôzne prvky od fotografií, diapozitívov a filmov cez trojrozmerné predmety (sochy, plastiky, prírodniny, hudobné nástroje, sakrálne predmety i veci dennej potreby) až po spomínané živé zvieratá a repliky budov bola naozaj pútavá. Keďže exponáty hovorili samy za seba, ani príliš nechýbal ich podrobný opis. Skvelým nápadom bol aj fingovaný výstup na Himaláje. Hoci z odbornej stránky možno mať k výstave výhrady, jej hlavným víťazstvom je schopnosť komunikácie. Od čias mamutov v SNM som žiadnu podobnú expozíciu na Slovensku nevidel. Zdá sa, že prvý krok k úspechu – prilákať ľudí do múzea, sa už občas darí urobiť. Teraz zostáva len „maličkosť“ – citlivo skĺbiť zábavnú stránku s odbornou kvalitou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.