Maxim E. Matkin vydal svoju štvrtú knihu. Pravé meno autora síce stále ostáva v utajení, no zjavne je to náš starý známy. Opäť – rovnako ako v predchádzajúcom románe Mexická vlna – sme na Slovensku, priamo v Bratislave. A opäť pozorujeme niekoľko ľudských bytostí, ako sa potácajú životom. Matkin si v Mužských interiéroch kladie večné otázky: Prečo majú muži milenky? Koľko vydržia manželky? Môže existovať láska bez sexu? Ktorá láska je najcennejšia? Má zmysel veriť na happyendy?… Nuž, odpovede na uvedené otázky dávajú zabrať aj najväčším literátom či filozofom a tí sa k uspokojivému výsledku aj tak dopracujú len zriedka. Čo potom taký Matkin! Nie je o nič múdrejší, no v konečnom dôsledku v týchto vedomostiach ani príliš nezaostáva. Vie to, čo všetci: že čas plynie, veci sa dejú a osudy manželiek, manželov, mileniek či bývalých lások sa už celé veky podobajú ako vajce vajcu. A že poučenie z histórie neexistuje. A že nakoniec vždy existuje cesta von. Matkin prehľadáva interiéry klamaných a klamajúcich mužov, ale aj interiéry, v ktorých dotyční klamú a ostávajú oklamaní. Nešťastný alibistický Gregor, nešťastná zúrivá Lola, nešťastná prítulná Šeri, nešťastný zamilovaný Filip… To by však nebol maximálne materinský Matkin, keby svoje postavy utopil v slzavom údolí! Našťastie, tento autor-optimista má niekoľko predností: píše pútavo a prirodzene, nemá potrebu pózovať pred publikom, dokáže vyvolať emočné reakcie každého druhu… Dielo hodné klasikov od neho aj tak nečakáme. A na klasickú zábavku do interiéru či exteriéru jeho sily stačia.
.dd
Slovart 2007
.dd
Slovart 2007
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.