New York Petra Breinera

Po privatizácii justície a rozkradnutí zvyškov možno dôjde aj na zákaz internetu, nielen na súdenie novín a časopisov, prípadne potom každého, kto povie pravdu o nejakom politikovi alebo jeho spriatelenom zločincovi. Možno sa budete musieť postupne zrieknuť príbuzných a známych v imperialistickom zahraničí. Tak aby ste si zvykli, budem radšej komentovať správy zo Slovenska, lebo niektoré sa mi naozaj páčia.

V Nigérii musí žiť veľa optimistov. Dosť veľa si ich ešte stále myslí, že nalákajú niekoho na vidinu náhleho darčeka v podobe opustených 50 miliónov dolárov. Najnovšia verzia je oceľový kufrík s miliónmi, ktorý našli potápači pri hľadaní čiernej skrinky zo zrúteného Airbusu Air France. Tomu už neverí ani môj známy optik z Toronta, ktorý mal svojho času zabukovanú letenku do Nigérie, aby si prevzal milióny, ktoré mu dobrí ľudia len tak chceli dať. Keby som mu neukázal Toronto Star, kde práve písali o nejakých podobne naivných Toronťanoch, ktorí namiesto zbohatnutia navždy zmizli, tak by hádam aj odletel.

Veľmi som sa rozveselil, keď som čítal, ako na bratislavskom letisku zatkli už tretieho Nigérijčana s drogami v zažívacom trakte. Slovensko sa síce otvorilo svetu, ale černochov príliš nepribudlo. Ak vylúčime nádejného poslanca, tak aj keď slovenskí colníci prezrú úplne všetkých černochov, ktorí do Bratislavy priletia, veľmi sa nenarobia a nájdu spoľahlivo každého Nigérijca s drogami. Niekto by to mal tým drogomanažérom vysvetliť, lebo takto to bude čistá strata.

Treba im porozprávať ten starý vtip o amerických špiónoch, ktorých zhadzovali v ruskej tajge a napriek tomu, že boli perfektne vyškolení, hovorili po rusky s uralským prízvukom a mali super vybavenie, polícia ich zatkla po piatich minútach pobytu v ruskej derevni. Keď sa už asi šiesty po zatknutí úplne prekvapený pýtal, ako to, že ich vždy okamžite odhalia, dostalo sa mu jednoduchej odpovede – U nas čornych net.

Na záver predsa len jedna novinka z New Yorku. V Múzeu moderného umenia (MOMA) bude expozícia slovenského výtvarníka Romana Ondáka Measuring the Universe. Dnes o tom písal aj The New Yorker. Dvakrát. Bude dobré si to meno pamätať, lebo Slovensko sa v tomto významnom časopise spomínalo naposledy v roku 1994 v súvislosti s účinkovaním filharmonického zboru na nejakom európskom festivale.