Tu riekol Roberto Saviano: Je veľká ponosa na neapolskú vetvu mafie zvanú Camorra, zostúpil som, uvidel, zažil na vlastnej koži a vydal som literárne svedectvo. Potom sa spustil ohnivý dážď. V podobe všade číhajúcej camorrovskej pomsty, ktorá núti spisovateľa žiť v utajení so sedemčlennou policajnou ochranou v pätách, v strachu a bez priateľov. A nič na tom pravdepodobne nezmenia ani Savianove argumenty: „Mafiu zastrašili masy ľudí, ktorí si knihu prečítali, sú to čitatelia, kto vystrašil šéfov podsvetia, nie ja."
Taliansky režisér Matteo Garrone (1968) siahol po Savianovej knihe s úmyslom vytvoriť interpretáciu textu, nie jeho obrazový duplikát. Nenakrútil jednoduchý, divácky ľahko stráviteľný film plný dobrodružného deja a čestných či menej čestných cosanostrákov. Jeho snímka Gomora (Veľká cena z festivalu v Cannes) pôsobí autenticky, dokumentárne, chvíľami možno až zdĺhavo, mnoho obrazov akoby bolo ukradnutých priamo z reality skrytou kamerou, miestami sú až surové, svet krutých drogových kráľov, rytierov, panošov, lokajov, obetí... Konkrétne: za posledných tridsať rokov každé tri dni jeden zavraždený.
Camorra (ca – prvé dve písmená slova capo, čo znamená bos, morra – neapolská pouličná hra, stávky s ukazovaním určitého počtu prstov) má v súčasnosti vyše sto klanov a niekoľko tisíc členov. Venuje sa obchodu s drogami a zbraňami, úžerníctvu, výpalníctvu (odhady hovoria, že sa to týka 80 % neapolských obchodníkov), prostitúcii, nelegálnemu spracovaniu odpadu a iným maličkostiam. A potom skupuje domy, firmy, operuje v čoraz vyššom počte krajín.
V Garroneho filme sledujeme päť zdanlivo nesúvisiacich príbehov piatich hrdinov, ktorých spája „iba“ to, že sa zaplietli s camorrou alebo sa s ňou chcú zapliesť či vypliesť z jej osídiel. Don Ciro roznáša peniaze rodinám uväznených členov klanu. Pasquale je krajčír, zvŕta sa aj pre mafiu, aj pre Číňanov a bojí sa, že mu na to camorra príde. Toto má 13 rokov, roznáša nákupy po domácnostiach a túži byť camorristom. Bos Franco kšeftuje s nedovolenými skládkami odpadu, ale jeho pravá ruka Roberto by bol najradšej slušným človekom. Marco a Ciro sú dvaja bezhlavo drzí, psychicky narušení mladíci, čo potrebujú strieľať asi tak veľmi ako my ostatní potrebujeme dýchať. Nedozvieme sa priveľa o motiváciách, minulosti či o charaktere postáv. Akoby na predmestí jedného z najkrajších miest sveta na to ani nebol priestor. Nezáleží na motiváciách, nezáleží na minulosti či charaktere. Záleží na camorre.
Drsný svet zločinu, strachu a pachu krvi nasnímaný s chladným odstupom. Pavučinovité, neľahko sledovateľné zakrádanie sa zla. V meste Neapol je zjavne veľa hriechu. Ale komu sa treba ponosovať?
Vtedy Hospodin spustil na Sodomu a Gomoru sírový a ohnivý dážď z neba a zničil tie mestá, celé Okolie, aj všetkých obyvateľov miest, aj poľné rastlinstvo. Abrahám pozrel dolu a videl, že zo zeme vystupuje dym ako z huty...
Ten biblický dym už ustal, ten neapolský stále chrlia ústia zbraní neapolských mafiánov.
Gomora. Taliansko 2008. Réžia: Matteo Garrone. Scenár (podľa knihy Roberta Saviana): Maurizio Braucci, Ugo Chiti, Gianni Di Gragorio, Matteo Garrone, Massimo Gaudioso, Roberto Saviano. Hrajú: Salvatore Abruzesse, Simone Sacchettino, Salvatore Ruocco, Vincenco Fabricino, Italo Renda a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.