Za čím smútia Jacksonovi fanúšikovia

Jackson bol na scéne prakticky štyridsať rokov, celý ten čas prežil na očiach verejnosti a stal sa jej majetkom. Taký je osud celebrít.

Teraz si naňho znovu spomínajú aj tí, ktorí ho vnímali ešte ako detskú hviezdu z The Jackson Five, dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici, ktorých si získal ako sólista v osemdesiatych rokoch, ale aj mladší – ktorých v detstve oslovovali jeho pompézne balady.

Jacksonova hudba bola v určitých obdobiach vrcholom toho, čo sa dalo kvalitatívne v tej obmedzenej priehradke s názvom „pop“ dosiahnuť. A našli sa aj momenty, v ktorých túto priehradku presiahla. Vcelku však Jackson nikdy nerobil a zrejme ani nemal ambície robiť nič iné ako hudbu pre masy – živú, dynamickú hudbu, ktorá rozhýbe telo, ale aj rozjatrí sentiment. To je jedno z vysvetlení, prečo zostal aj napriek fyzickému úpadku a škandálom populárny. Jeho hudbu, stále masovo pôsobivú, nemohli jeho výstrelky zatieniť. Ba mnohí fanúšikovia sa k jeho legende primkli tým tesnejšie, čím väčšmi ho iní kritizovali. Možno pocítili zrnko vzdoru – príchute, ktorú inak konzumenti popu zakúsia málokedy. A tentoraz dodala ich náklonnosti k idolu pikantnejšiu chuť.

Je celkom možné, že verejnosť si z času na čas potrebuje vybiť emocionálne baterky v kolektívnom trúchlení – aby si ich mohla potom znovu v pokoji nabiť a ďalej s nimi existovať v „obyčajnej“ každodennosti. Aj preto žiaľ za Jacksonom možno niekomu pripomenie obdobie po smrti princeznej Diany – s ktorou mal Jackson, tak ako mnohé iné hviezdy šoubiznisu, veľmi dobrý vzťah.

Samozrejme, za „princeznou ľudu“ plakalo omnoho viac ľudí ako za „kráľom popu“. Jej šarm bol omnoho výraznejší, jej škandály omnoho menšie, jej výstrelky miernejšie – a navyše, krásnu ženu poľutuje viac ľudí ako čudáka, ktorý vyvoláva dojem, že nevie, či chce byť černochom, alebo belochom, mužom, alebo ženou, dospelým, alebo dieťaťom, človekom, alebo bytosťou z inej planéty.

Inak sú však paralely jasné – život vo svetle reflektorov, ktorý Dianu aj Jacksona vyčerpával, a predsa tie reflektory potrebovali a vedeli upútať ich pozornosť. Privilegovaná existencia, o akej sa väčšine nesníva, spojená s osamelosťou a emocionálnym utrpením. Tak ako „princeznú ľudu“, aj „kráľa popu“ mohli jeho priaznivci zároveň obdivovať aj ľutovať. Ak je toto definícia celebrity – idol poľudštený slabosťami – Jackson ju bez zvyšku naplnil.