Lajčák vs. OSN

Vláda sa ešte v januári tohto roku dohodla s Populačným fondom OSN, že čoskoro sa v Bratislave zriadi regionálna centrála fondu pre východnú Európu a strednú Áziu. Bola to už vlastne hotová vec, z centrály New Yorku sa sem presúvali zamestnanci a pre fond mali pracovať aj traja Slováci. 11. júna však minister zahraničia Miroslav Lajčák prekvapivo OSN oznámil, že vinou ekonomickej krízy vláda nemôže garantovať existenciu tohto úradu (mala stáť 6,5 milióna korún ročne). Ako však informoval týždenník Trend, Populačný fond bol napokon ochotný financovať bratislavskú centrálu z vlastných zdrojov. Lajčákovo ministerstvo nesúhlasilo ani s touto možnosťou. Dá sa preto len špekulovať, do akej miery stál za konečným rozhodnutím ministerstva aj lobing katolíckej cirkvi.  

Exminister zahraničia Eduard Kukan (SDKÚ) rozhodnutie ministra skritizoval: „Nebýva zvykom, alebo je absolútne netypické, že keď sa štátu podarí získať sídlo pre nejaký takýto orgán, aby od toho odstúpil.“ Treba si však upresniť, o aký orgán v prípade Populačného fondu OSN vlastne ide.

Fond začal svoju činnosť pred 40 rokmi a vytýčil si vznešené ciele: bojovať proti AIDS, zvyšovať vek dožitia, zaistiť plné reprodukčné zdravie žien, právo dieťaťa, aby sa narodilo ako chcené a aby bol každý pôrod bezpečný. 

Menej vznešené sú však chýry, ktoré sa v súvislosti s fondom šíria. Republikánske administratívy Ronalda Reagana aj Georgea W. Busha zastavili americké financovanie fondu na základe obvinenia, že jeho pracovníci v Číne podporujú tamojšiu politiku jedného dieťaťa, teda nútené potraty a sterilizácie žien. Je pravda, že všeobecne uznaný dôkaz, či sa tak naozaj deje,  chýba. Americký Populačný inštitút PRI tvrdí, že jeho vyslaní pracovníci v Číne videli, ako úradníci Populačného fondu sedia v jednom úrade spolu s čínskymi úradníkmi a spolupracujú s nimi na oficiálnej čínskej politike. V roku 2002 Bushova vláda poslala do Číny vyšetriť podozrenia troch veľvyslancov, tí však dôkaz o prepojení Populačného fondu na násilnú politiku nenašli. 

Predstavitelia fondu OSN takéto podozrenia odmietajú, dokonca verejne chvália čínsku vládu za to, že si osvojila ich koncepciu dobrovoľného plánovania rodiny. Bývalá šéfka fondu Nafis Sadik prijala v roku 2002 ocenenie od čínskej Komisie pre plánovanie rodiny. Kritici sa mohli pýtať: ale ocenenie za čo? Za to, že nad niektorými skutočnosťami privieral Populačný fond oči...? 

Nielen každoročné správy Amnesty International totiž hovoria, že čínske lokálne úrady stále nútia ženy pod hrozbou trestov a pokút k potratom, dokonca aj v deviatom mesiaci tehotenstva. Minulý rok aj sám čínsky minister pre národnú populáciu potvrdil, že jeho krajina počas najbližších desiatich rokov svoju politiku jedného dieťaťa nehodlá zmeniť. 

I keď obe veci spolu nesúvisia, výsledok je zaujímavý: v čase, keď na Slovensku bili neznámi čínski muži slovenských demonštrantov (s požehnaním ministerstva vnútra), ministerstvo zahraničia odstúpilo od zriadenia organizácie OSN, nad ktorej pôsobením v Číne sa vznáša mrak pochybností. Bod pre Lajčáka – bez ohľadu na jeho pohnútky.