Divadlo Výhľad DISK a S.T.O.K.A.

Keď sa nezávislé bratislavské divadlo Stoka stalo minulosťou, režisér Blaho Uhlár sa vrátil do Trnavy, kde s hercami súboru Disk tvoril už dávnejšie. Prizval si k nim aj mladé objavy a po vyše roku skúšania vzniklo Uhlárovou typickou metódou kolektívnej tvorby nové predstavenie Výhľad. Je to generačná hra o rezignovaných, životom otrávených ľuďoch – niektorí umierajú navonok, iní duchom. Sú však stále na tomto svete, čelia reálnym situáciám, skutočným problémom. Napríklad v scéne na psychiatrii, kde vyzretá herečka Dana Gudabová presviedča talentovanú Zuzu Janitorovú o tom, že je tam dobrovoľne a iba na pár dní. Alebo v realisticky mrazivom policajnom výsluchu, pri ktorom sa Jano Rampák, obeť zločinu, márne dovoláva spravodlivosti. Jozefa Belicu uvidíme vo viacerých odlišných úlohách (vyšetrovateľ, prihlúply poskok, unudený mladík), z ktorých každú zvláda s bravúrou. Ivan Kazimír počas hry divákov niekoľkokrát prevedie po scéne, aby jeho slová v závere nabrali šokujúci rozmer. Bola by to smutná hra, keby do nej Uhlár vedno s hercami nedal ironické čaro výsmechu zo seba samých. Zo svojich slabostí i úchyliek. Takto je to kompaktný celok, doplnený o pôsobivú hudbu Juraja Mironova (Živé kvety), hru svetla a tieňa, prácu s mimikou, gestami, pohybmi. Uhlárovi sa podarilo nielen vlastnoručne vybudovať scénu (!), ale hlavne vytvoriť nekonvenčné umelecké dielo so súčasným jazykom, ktoré treba vidieť viackrát, aby ste si naplno vychutnali jeho pôvab.
.matej Lauko