Svätý, ale nie ihneď

Poľské médiá pravidelne prichádzajú so symbolickými termínmi, v ktorých by mohol byť rodák blahorečený. Dziennik pred niekoľkými týždňami priniesol informáciu, že by sa tak mohlo stať už 2. apríla 2010, pri príležitosti 5. výročia smrti Jána Pavla II. Minulý rok sa uvažovalo dokonca o 16. októbri, dni 30. výročia jeho nástupu na pápežský stolec. Volanie po čo najrýchlejšom blahorečení a následnom svätorečení populárneho pápeža je silné nielen medzi jeho rodákmi, ale v celom katolíckom svete. „Blahoslavený pápež Wojtyla je snom nás všetkých,“ hlásal jeden z titulkov veľkonočného vydania talianskeho katolíckeho týždenníka Famiglia cristiana. 

Benedikt XVI. sa aj pre vôľu veriacich rozhodol začať proces blahorečenia neštandardne skoro – pred uplynutím piatich rokov od smrti. „Urýchľovanie týchto procesov je škodlivé. Od študentských čias ma učili, že vedecká biografia môže byť napísaná po štyridsiatich až päťdesiatich rokoch, zatiaľ čo tu sa požaduje rýchly posudok na pápeža, ktorý slúžil 27 rokov,“ kritizoval ešte minulý rok rýchlosť procesu jezuita Peter Gumpel, ktorý bol takmer päťdesiat rokov členom Kongregácie pre kauzy svätých a zodpovedal aj za proces blahorečenia pápeža Pia XII.

Otvorene sa vyjadril aj nedávny editorial talianskeho denníka Avvenire vydávaného Konferenciou talianskych biskupov: „Povedzme si to jasne: okolo kanonizovania Jána Pavla II. sa vytvára atmosféra kŕčovitého očakávania, akoby zvolanie „Ihneď svätý!“ nebolo túžbou ľudu, ale imperatívnou požiadavkou, ktorá má byť čo najrýchlejšie vybavená.“   

Prípad Jána Pavla II. však nie je precedensom. Ten vytvoril ešte on sám, v prípade inej mediálne známej postavy. Proces blahorečenia Matky Terezy z Kalkaty sa začal už dva roky po jej smrti.

V polovici mája sa v Ríme zišla skupina ôsmich teológov pôsobiacich pri Kongregácii pre kauzy svätých, ktorá zodpovedá za agendu blahorečení a svätorečení, aby zaujali postoj k tzv. Positio. Týmto termínom sa označuje spis obsahujúci všetky dokumenty a svedectvá zhromaždené počas diecéznej fázy beatifikačného procesu. „Ide približne o dve tisícky strán, ktoré potrebujú ďalšie drobné vybrúsenie technicko-redakčnej povahy, ale vcelku sa dá povedať, že zväzok je kompletný. Teraz sa čaká na to, kým relátor procesu, otec Daniel Ols z Kongregácie pre kauzy svätých, po preštudovaní celého materiálu dá definitívny súhlas na jeho oficiálnu prezentáciu,“ uviedol ešte v marci minulého roka pre Vatikánsky rozhlas postulátor Slawomir Oder, zodpovedný za priebeh procesu. Na májovom zasadaní sa zúčastnil aj relátor Ols a promótor viery, tzv. advocatus diaboli Sandro Corradini. Teológovia zaujali k Positio pozitívny postoj, aj keď hlasovanie nedopadlo jednohlasne. Stretnutie bolo odročené s cieľom odstrániť ťažkosti a rozpory.

Podľa informácií vatikanistu talianskeho denníka Il Giornale Andreu Tornielliho sa problémy týkajú nedostatkov v dokumentácii a niektorých protirečení vo svedectvách, ktoré sa v spise nachádzajú. „Jeden zo zväzkov Positia, označený ako tajný, pojednáva o niekoľkých témach, ktoré si zasluhujú osobitnú pozornosť a hlbšie štúdium, napríklad o kauze Marcinkus a financovania Solidarity alebo o nominácii niektorých biskupov pochybnej povesti. V každom prípade sú všetky alebo takmer všetky potrebné svedectvá k beatifikácii ústretové,“ uvádza Tornielli.

Jednu z kritických pripomienok vzniesol napríklad kardinál Carlo Maria Martini, bývalý arcibiskup Milána, ktorý má výhrady k prílišnej mediálnej prezentácii bývalého pápeža a jeho početných apoštolských ciest, čo viedlo k zatieňovaniu miestnych cirkví. Výhrady sú aj k tomu, že Ján Pavol II. počas prijatia predstaviteľov irackých kresťanov a moslimov v roku 1999 pobozkal Korán.

Začiatkom júna vzbudila rozruch séria článkov talianskeho denníka La Stampa, ktorý informoval o desaťročia trvajúcom priateľstve medzi dnes už 88-ročnou poľskou psychiatričkou Wandou Poltawskou a Karolom Wojtylom. Zoznámili sa po druhej svetovej vojne, keď mladý Wojtyla pôsobil ako univerzitný kaplán na Jagelonskej univerzite, kde Poltawska študovala. Wanda, jej manžel Andrzej a ich štyri deti, sa stali druhou rodinou budúceho pápeža. V roku 1962 bola Poltawska zázračne vyliečená z rakoviny po tom, ako sa za ňu u stigmatizovaného talianskeho kapucína, pátra Pia, prihovoril Wojtyla, vtedy už krakovský biskup. Po zvolení Wojtylu za pápeža bola Poltawska so svojou rodinou častým hosťom vo Vatikáne, zúčastňovala sa ranných súkromných omší slúžených pápežom, objavovala sa aj v letnom sídle pápežov v Castel Gandolfo. V blízkosti pápeža bola aj 2. apríla 2005 počas posledných chvíľ jeho života.

Diskrétne mlčanie o svojom priateľstve s pápežom prelomila Poltawska vo februári tohto roku, keď časť korešpondencie s Jánom Pavlom II. publikovala pod názvom Duchovné cvičenia v Beskydách. Pobúrila predovšetkým dlhoročného sekretára zosnulého pápeža, dnes krakovského arcibiskupa, kardinála Stanislawa Dziwisza. Ten Poltawskej vytkol, že listy mala poskytnúť komisii zodpovednej za proces blahorečenia, a nie ich medializovať. „Nie je určite jedinou osobou, ktorá mala dlhý familiárny vzťah s Karolom Wojtylom. V priebehu rokov sa v Poľsku a Ríme objavilo obrovské množstvo ľudí, ktorí ho žiadali o podporu, blízkosť, pomoc,“ tvrdí Dziwisz. „Stovky ľudí si vymenili listy a kontakty s Karolom Wojtylom, ale nik ich nechcel verejne prezentovať...“

Pochybnosti vyjadril aj redaktor popredného amerického katolíckeho magazínu National Catholic Reporter Tom Roberts. Na svojom blogu sa venoval priateľstvu Jána Pavla II. so zosnulým Marcialom Macielom, zakladateľom hnutia Legionári Kristovi, ktorému Kongregácia pre náuku viery v roku 2006 nariadila „domáce väzenie“ pre početné sexuálne a finančné škandály. O nepríjemnej kauze informoval taliansky katolícky denník Avvenire aj ďalšie katolícke médiá. „Ján Pavol II. sa často o Macielovi vyjadroval pochvalne, označil ho aj za „pôsobivého vodcu mladých“,“ uvádza Roberts a kriticky dodáva, že zosnulý pápež ignoroval početné obvinenia obetí. Medzi Macielových priateľov a  obhajcov patril aj bývalý vatikánsky štátny sekretár, kardinál Angelo Sodano. Ten sa podľa vatikanistu Tornielliho ešte spolu s bývalým sekretárom Svätej stolice pre vzťahy so štátmi, kardinálom Leonardom Sandrim, zdráhal svedčiť o Jánovi Pavlovi II. v rámci beatifikačného procesu. Tornielli za obštrukciami vidí staré spory medzi Sodanom a Dziwiszom, Tom Roberts sa však pýta, či dôvodom nie sú skôr niektoré Sodanove poznatky o  kontroverznom Macielovi.

Rozlišovanie medzi pravdou, domnienkami a mediálnymi konštrukciami je úlohou ľudí, ktorí za proces blahorečenia zodpovedajú. Slovami bývalého prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, kardinála Joseho Saraivu Martinsa, len odpovede na všetky nepríjemné otázky „predstavujú jediný spôsob, ako predísť zajtrajším problémom“.

Autor je publicista, tvorí blog svetkrestanstva.blogspot.com