Valentovič stratil zostatok svoje integrity. Dal si spraviť ako súkromná osoba (sic) právnu analýzu o možnosti zakázať zisk zdravotným poisťovniam. A ako súkromná osoba výsledky nechce ani za svet zverejniť.
Zrejme sa chce vyvarovať hanby, ktorú utŕžila jeho kolegyňa, tá, čo s „tetuškovskou“ naivitou tvrdila, že siahnuť na druhý pilier dôchodkov nie je podľa analýzy, ktorú si dala vypracovať pre svoj rezort, protiústavné. Vôbec jej neprekážalo, že v spomenutej analýze je to presne naopak...
Správanie Valentoviča viacerí komentovali okrídleným výrokom: „Viem, ale nepoviem.“ Znalci prostredia vedia, že Valentovič by si nedal bez jedného dôležitého súhlasu z parlamentu spraviť ani štúdiu o tom, aké nezmysly môže ešte jeho hovorkyňa vypustiť z úst. Valentovič kedysi, keď si to jeho páni priali, napísal: „Nové zdravotnícke zákony, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2005, predstavujú druhý veľký skok v slovenskom zdravotníctve a zdravotnom poistení.
Dotýkajú sa všetkých troch pilierov systému – poistencov (platiteľov poistného), poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní. Vyžadujú od nás väčšiu zodpovednosť za svoje správanie sa...“ Tieto slová napísal ešte ako občan a – riaditeľ poisťovne. A nebyť toho, že neopatrne spomína akéhosi Semaška a ešte aj rôzne revolúcie a evolúcie, ani by ste netušili, že to vlastne písal ortodoxný marxista. Vlastne, prečo nie – podľa teórie triedneho boja možno branie platu od triedneho nepriateľa s ľstivosťou hodnou karpatského vlka považovať za trik, ktorým chcel tých buržujov šikovne oklamať. Asi preto, aby mohol neskôr naplniť jediný správny cieľ, ktorý, ako dnes hovorí, už vtedy mal. Zriadiť skutočné právo a skutočný poriadok. Štátny.
No ale tu je predsa len problém. Pri zriaďovaní práva a poriadku sa tejto vláde v oblasti zdravotníctva akosi nedarí. Zatiaľ všetko, čo urobila, je, naopak, zriaďovaním chaosu. Ten bol, napríklad, vnesený do daňovej sústavy, veď inak ako chaos sa nedá hodnotiť nezmyselné zníženie DPH na lieky, ktoré nepomohlo občanovi, skôr farmaceutickým firmám. Ani chabé pokusy o vyvlastňovanie, ktoré reálne smrdia znárodňovaním, nepatria do repertoáru slušného štátu. A ani triedny boj so ziskom zdravotných poisťovní nesmie byť úspešný ak Fico, ten, čo tak veľmi túžil po právnom štáte, nechce rozvrátiť celý právny poriadok Slovenska.
Správne znenie výroku, ktorý by opísal hľadanie názorov ministra Valentoviča, malo byť „nevie, ale hovorí“. To by nemuselo byť najhoršie, keby aspoň tí, čo poťahujú rezortnými špagátikmi, niečo vedeli. Zjavne sa však priestor za oponou líši od tohto ministra–nešťastníka iba v jednom – tiež nevie, ibaže zatiaľ verejne nehovorí. To je však pre naše zdravotníctvo ešte oveľa horšie.
.rudolf Zajac
Zrejme sa chce vyvarovať hanby, ktorú utŕžila jeho kolegyňa, tá, čo s „tetuškovskou“ naivitou tvrdila, že siahnuť na druhý pilier dôchodkov nie je podľa analýzy, ktorú si dala vypracovať pre svoj rezort, protiústavné. Vôbec jej neprekážalo, že v spomenutej analýze je to presne naopak...
Správanie Valentoviča viacerí komentovali okrídleným výrokom: „Viem, ale nepoviem.“ Znalci prostredia vedia, že Valentovič by si nedal bez jedného dôležitého súhlasu z parlamentu spraviť ani štúdiu o tom, aké nezmysly môže ešte jeho hovorkyňa vypustiť z úst. Valentovič kedysi, keď si to jeho páni priali, napísal: „Nové zdravotnícke zákony, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2005, predstavujú druhý veľký skok v slovenskom zdravotníctve a zdravotnom poistení.
Dotýkajú sa všetkých troch pilierov systému – poistencov (platiteľov poistného), poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní. Vyžadujú od nás väčšiu zodpovednosť za svoje správanie sa...“ Tieto slová napísal ešte ako občan a – riaditeľ poisťovne. A nebyť toho, že neopatrne spomína akéhosi Semaška a ešte aj rôzne revolúcie a evolúcie, ani by ste netušili, že to vlastne písal ortodoxný marxista. Vlastne, prečo nie – podľa teórie triedneho boja možno branie platu od triedneho nepriateľa s ľstivosťou hodnou karpatského vlka považovať za trik, ktorým chcel tých buržujov šikovne oklamať. Asi preto, aby mohol neskôr naplniť jediný správny cieľ, ktorý, ako dnes hovorí, už vtedy mal. Zriadiť skutočné právo a skutočný poriadok. Štátny.
No ale tu je predsa len problém. Pri zriaďovaní práva a poriadku sa tejto vláde v oblasti zdravotníctva akosi nedarí. Zatiaľ všetko, čo urobila, je, naopak, zriaďovaním chaosu. Ten bol, napríklad, vnesený do daňovej sústavy, veď inak ako chaos sa nedá hodnotiť nezmyselné zníženie DPH na lieky, ktoré nepomohlo občanovi, skôr farmaceutickým firmám. Ani chabé pokusy o vyvlastňovanie, ktoré reálne smrdia znárodňovaním, nepatria do repertoáru slušného štátu. A ani triedny boj so ziskom zdravotných poisťovní nesmie byť úspešný ak Fico, ten, čo tak veľmi túžil po právnom štáte, nechce rozvrátiť celý právny poriadok Slovenska.
Správne znenie výroku, ktorý by opísal hľadanie názorov ministra Valentoviča, malo byť „nevie, ale hovorí“. To by nemuselo byť najhoršie, keby aspoň tí, čo poťahujú rezortnými špagátikmi, niečo vedeli. Zjavne sa však priestor za oponou líši od tohto ministra–nešťastníka iba v jednom – tiež nevie, ibaže zatiaľ verejne nehovorí. To je však pre naše zdravotníctvo ešte oveľa horšie.
.rudolf Zajac
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.