Michael Jackson zomrel vo štvrtok 25. júna 2009 vo veku 50 rokov. V piatok vyhlásil Bill Car, viceprezident Amazon.com Inc., že prakticky hneď po tom, čo bola Jacksonova smrť zverejnená, predal internetový obchod všetky cédečká od Michaela Jacksona a od Jackson 5 – kapely, v ktorej Michael v detstve vystupoval so staršími bratmi. Podľa Carra sa nikdy nič podobné na Amazone nestalo – ani po smrti inej popkultúrnej ikony.
Toto hlasovanie nakupujúcich potvrdzuje, že Michael Jackson sa ešte aj medzi ikonami radil do osobitnej ligy. Od sľubných začiatkov v rodinnej kapele cez hviezdne roky albumov Off The Wall (1979) a predovšetkým Thriller (1982), ale do značnej miery aj Bad (1987) a Dangerous (1991), až po postupný úpadok sledovaný médiami na celom svete bol vždy ešte o čosi viac ako celebrita.
Jeho úspechy sa merali desiatkami až stovkami miliónov predaných nosičov a zarobených dolárov; jeho pády vyzerali omnoho hlbšie, hrozivejšie a nezriedka nechutnejšie ako bežne prepierané zakopnutia slávnych. Aj jeho smrť zachovala „elvisovský“ štýl – pravdepodobná príčina, reakcia organizmu na podané lieky, sa zrejme ešte dlho bude komplikovať rôznymi viac či menej fantastickými teóriami. Už teraz sa napríklad spomína možnosť samovraždy – Jackson vraj trpel úzkosťou zo zlyhania pred chystanými a rekordne rýchlo vypredanými päťdesiatimi koncertmi v londýnskej Aréne O2.
.talent a drezúra
Ale čím bol vlastne Michael Jackson taký výnimočný? Talentom, s ktorým sa narodil? Rodinným prostredím, ktoré ho predurčilo na dráhu v šoubiznise a zrejme aj na množstvo psychických problémov? Tvorbou, ktorá z neho vďaka správnej kombinácii momentu, príležitosti a vynikajúcich spolupracovníkov spravila megahviezdu? (A zároveň vliala novú krv do žíl celému hudobnému priemyslu, ktorý by bez Michaela Jacksona bol omnoho menší a menej významný.)
To všetko sa podieľalo na jacksonovskom mýte A jeho súčasťou sa za tie roky stali aj pochybnosti, posmešky, polopravdy, výmysly, kontroverzie aj škandály, z akých dodnes mrazí.
Na hudobnej scéne Michael Jackson debutoval ako benjamín rodinnej skupiny The Jackson 5. Bol siedme z deviatich detí svojich rodičov a tvrdá ruka otca Josepha Jacksona z neho aj z bratov vycepovala úspešný predajný artikel. Ďalší osud Michaela, ale do istej miery aj jeho súrodencov, najmä psychicky labilnej sestry LaToye, akoby ilustroval tvrdenie, že máloktorý rodič je horší ako ten, ktorý si ambície bez milosti realizuje na potomkoch. Keď sa otec stal manažérom svojich detí, museli ho už oslovovať iba „Joseph“, aby im bolo jasné, že ich vzťah je predovšetkým pracovný. Ponižovanie, nadávky a bitky boli bežným trestom za chyby pri úmorných skúškach a vystúpeniach. Nehovoril o tom iba Michael, ale aj jeho súrodenci. Ba aj sám Joseph Jackson v roku 2003 v rozhovore pre BBC priznal, že Michaela za trest bíjal – pričom na svoju obhajobu tvrdil, že nikdy nie palicou, ale „len“ remeňom a elektrickou šnúrou. Michael neprežil detstvo ako iné deti a sláva detskej hviezdy bola za to zrejme len slabou emocionálnou náhradou.
O to prekvapujúcejšie sa môže zdať, že v šoubiznise zostal – a na rozdiel od mnohých iných detských hviezd neupadol do zabudnutia. Pri účinkovaní v muzikáli The Wizard of Oz sa zoznámil s producentom Quincym Jonesom a zrodila sa úspešná tvorivá spolupráca. Jackson a Jones spolu napísali a vyprodukovali albumy Off The Wall, Thriller a Bad. Práve tieto diela spustili revolúciu, ktorá sformovala Jacksonovu hviezdnu slávu aj novú podobu hudobného priemyslu.
.album bez vaty
Jackson v skutočnosti ešte popri účinkovaní v rodinnej kapele vydal štyri sólové albumy (Got To Be There, Ben, Music & Me a Forever Michael). No prelomovým a skutočne sólovým albumom sa stal až spomínaný Off The Wall. Jackson opustil náručie legendárneho „čierneho“ vydavateľstva Motown, ktoré si síce veľmi zakladalo na starostlivosti o svojich interpretov, ale Jackson túžil po väčšej samostatnosti. Album Off The Wall predstavuje spevácky prerod Jacksona z detskej a tínedžerskej hviezdy. Bez ohľadu na Jacksonovu skutočnú psychickú zrelosť začal jeho spev pôsobiť dospelo, stal sa expresívnejším a jeho súčasťou sa stali neskôr také typické vzdychy, vytie a pazvuky. Jackson sa po odchode z vydavateľstva Motown začal realizovať aj autorsky. Kým na štyroch albumoch pre Motown boli len skladby iných autorov, na Off TheWall má tri skladby, na Thrilleri štyri, na Bad väčšinu...
Za úspechom však bola aj dokonale odvedená práca ostatných zúčastnených – najmä producentská intuícia a puntičkárstvo Quincyho Jonesa, skladateľské príspevky Roda Tempertona, zvukové čarodejníctvo Brucea Swediena alebo výkony štúdiových hudobníkov. Všetko, čo naznačil album Off The Wall, sa dotiahlo do dokonalosti na albume Thriller. Táto nahrávka sa nestala absolútnym bestsellerom náhodou. Thriller bol pripravovaný tak, aby každá skladba mohla byť hitom, aby na albume nebola vata. Okrem sviežich nápadov je za ním obrovská drina. Jackson a Jones vraj mali pripravených okolo tristo skladieb, z ktorých potom prísne vybrali deväť. Po skončení nahrávania navyše Jackson a Jones neboli spokojní s výsledkom a každú skladbu nanovo zremixovali. Revolučnosť Thrilleru spočívala v tom, ako Jackson a Jones zmodernizovali zvuk Motownu, ako tvorivo spracovali vplyv disca a ako suverénne pracovali s rôznymi ďalšími žánrami (najkrajším príkladom je rocková Beat It s gitarami Eddieho Van Halena a Steva Lukathera). Thriller je zo všetkých Jacksonových albumov nielen najpredávanejší, ale aj najnadčasovejší – zvuk, moderný na svoju dobu, ani dnes neznie smiešne. Oveľa zastaranejšie pôsobí nasledujúci album Bad, ktorý je v porovnaní s Thrillerom syntetickejší a akosi zvukovo plochejší. Je tu aj omnoho viac sĺz a pátosu, ktorý patril k najväčším nedostatkom Jacksonovej tvorby a prejavoval sa najmä v baladách ako napríklad Man In The Mirror z albumu Bad, Heal The World z albumu Dangerous alebo Earth Song z HIStory.
Maximálny úspech však prináša aj nafúknuté očakávania. Po tom, čo dokázal Thriller, vlastne už nebolo čo dokazovať – a v porovnaní s jeho komerčným úspechom (odhaduje sa až 109 miliónov predaných kusov na svete) zákonite každý ďalší album vyznel takmer ako prepadák. A hoci je napríklad Blood On The Dancefloor z roku 1997 najpredávanejším albumom remixov, dojem klesajúcej špirály Jacksonovej kariéry napraviť nemohol. Posledný album Invincible (2001) síce dostal celkom slušné recenzie od kritikov, ale komerčne ho oslabil rozchod s vydavateľstvom Sony Music. Jackson obvinil šéfa Sony Tommyho Mottolu z rasizmu – ale v 2002 už sotva mohol niekto vážne tvrdiť, že výhrady voči Jacksonovi s jeho čudáctvami, škandálmi a svojráznym vnímaním reality môžu mať iba zaprisahaní rasisti.
.koniec bojkotu MTV
Michael Jackson bol aj priekopníkom celkom nového fenoménu – hudobného videoklipu. Videoklipy, pôvodne záznamy koncertných vystúpení alebo série záberov na staticky pôsobiacich interpretov, sa v osemdesiatych rokoch stávali samostatným výpravným žánrom. A vďaka hudobnej televízii MTV, ktorá sa zamerala na ich vysielanie, aj výnosným. Len čo MTV zrušila svoj nepísaný bojkot čisto černošských klipov, šoumen Jackson mohol vo svetoznámych videách zúročiť tanečné nadanie aj excentrický imidž. Klipy ako Thriller, Billy Jean, Beat It, neskôr Bad ukázali niekoľko tvárí všestranne nadaného umelca.
Pravdaže, to boli ešte tváre v medziach prijateľnosti, aj keď medze toho, čo sa imidžovo tolerovalo, boli v osemdesiatych rokoch v šoubiznise pomerne široké. Už vtedy sa však začínalo klebetiť o Jacksonových operáciách tváre či o snahe kúpiť si náhradné, idylické detstvo. Objavili sa klebety, že Michael spáva v kyslíkovom stane, pretože sa obáva starnutia, že chce byť belochom a že je vôbec mimoriadny čudák. S tým stanom to bola, podľa všetkého, len kačica – ale spevák ju v rámci hesla, že každá propagácia je lepšia ako žiadna, nevyvrátil. Postupné zosvetľovanie pokožky sa neskôr pripisovalo kožnej chorobe a snahe maskovať fľaky na tvári mejkapom. Ale čudáckosť Michaela Jacksona aj tak stále bila do očí. Sebavedomý performer na javisku kontrastoval s plachým človekom, ktorý aj nahrávanie slávneho Thrilleru prečkal väčšinou osamote pri tréningu tanečných krokov. Navyše bol očividne posadnutý premenami svojho vzhľadu. Nedá sa s určitosťou povedať, či sa chcel zbaviť afrických čŕt, ako to dlho tvrdil bulvár, či nezniesol pohľad na genetické dedičstvo po tyranskom otcovi, ako uvádzajú niektorí jeho blízki priatelia, alebo či šlo o psychickú poruchu, pri akej človek už nedokáže reálne vnímať svoj obraz. Série operácií sa mu rozhodne vymkli z rúk a výsledkom boli fotografie, ktoré pravidelne vyrážali dych verejnosti – a o takú publicitu už Jackson zrejme naozaj nestál.
.dieťa medzi deťmi, alebo...
Najmrazivejšiu kapitolu života Michaela Jacksona predstavovali obvinenia zo zneužívania detí, a na tom nič nezmenila ani skutočnosť, že prvá kauza sa skončila mimosúdnym vyrovnaním a druhá, ktorá sa ocitla pred súdom, vyústila do úplného zbavenia viny.
V prvom škandále v roku 1993 šlo o chlapca menom Jordan Chandler a Jacksona obvinil jeho otec Evan, ktorý od trinásťročného syna získal svedectvo pod vplyvom sedatív. V búrke reakcií, ktorá nasledovala, sa ozývali tvrdenia, že presne toto sa od výstredného „Jacka“ dalo očakávať, ale aj obhajoby z úst rodičov iných detí, ktoré sa s Jacksonom priatelili a ich vzťahy boli údajne celkom nevinné. Kauza sa skončila drahým mimosúdnym vyrovnaním.
Druhá kauza, ktorá sa v roku 2003 ocitla aj pred súdnou porotou, pôsobila ešte hrozivejšie. Jacksona okrem sexuálneho obťažovania detí obvinili aj z pokusu o únos či z intoxikácie za účelom zneužívania. K výslednému verdiktu – nevinný vo všetkých bodoch obžaloby – okrem slabých dôkazov prispel aj silný dojem, že Arvizovcom, rodičom údajne obťažovaného chlapca, šlo výhradne o vydieranie.
Vysloviť definitívny súd nad Jacksonovým správaním k deťom je však nemožné. Rozhodne k nim pristupoval inak ako bežní dospelí a už to, že stále aj napriek škandálom vyhľadával ich spoločnosť, vyznievalo podozrivo. Čiastočné objasnenie Jacksonovho správania môžu poskytnúť stanoviská viacerých psychiatrov, že jeho správanie nezodpovedalo profilu pedofila – ale že tento úspešný a bohatý muž bol psychologicky v podstate na úrovni desaťročného dieťaťa. Ale pochybnosti, ako to už v takýchto prípadoch býva, zostávajú.
Michael Jackson sa v roku 1994, práve v období, keď čelil podozreniam z pedofílie, oženil s dcérou Lisou Marie Presleyovou, dcérou Elvisa Presleyho. Vyzeralo to ako pokus o vylepšenie reputácie, Lisa Marie však tvrdí, že šlo o skutočný manželský vzťah so všetkým, čo k nemu patrilo. Tak či onak, v roku 1996 sa manželstvo skončilo rozvodom, hoci údajne priateľským. Ešte koncom toho istého roka sa Michael Jackson oženil znovu – s bývalou zdravotnou sestrou Debbie Roweovou, ktorá mu porodila dve deti, chlapca Michaela Josepha zvaného Prince, a dievčatko Paris. Tretí potomok Michaela Jacksona, chlapček Prince II., zvaný aj Blanket (Dečka), má v rodnom liste údajne iba meno otca. Je známa len jedna fotografia tvárí dvoch starších potomkov, ktorých Jackson donedávna pred médiami úzkostlivo skrýval. A na tomto zábere vidieť chlapca a dievča, ktorí sa na svojho oficiálneho otca naozaj veľmi nepodobajú...
.tri týždne pred comebackom
Kráľ popu, ako ho už dávno nazvala herecká hviezda Elizabeth Taylor, mal za sebou dlhé obdobie bez koncertnej šnúry a osem rokov nevydal nový album. Po škandáloch, ktoré sa s jeho menom spájali, ho postihli aj finančné ťažkosti. Prišiel o lukratívne kontrakty a pre neudržateľné náklady napríklad zatvoril svoj ranč Neverland. Po súdnom procese v roku 2003 sa z neho odsťahoval, najskôr do Bahrainu a po čase začal bývať v Los Angeles – v dome, kde napokon zomrel.
Je však paradoxné, že práve tento rok mal byť v znamení jeho comebacku. Michael Jackson zomrel tri týždne pred začiatkom série päťdesiatich koncertov v londýnskej aréne O2, série pod názvom This is It, ktorá mala pokračovať až do roku 2010. Bol by sa mu comeback podaril? To už nikto nezistí. No lístky na tieto koncerty sa vypredali veľmi rýchlo a odhadovalo sa, že päťdesiatnik Jackson len na prvých desiatich koncertoch série zarobí až 50 miliónov dolárov. A ktovie, čo by bolo nasledovalo po tom. Will.i.am z kapely Black Eyed Peas hovorí, že nový materiál, ktorý s Jacksonom nahral, bol náročný a svieži zároveň...
Kým to najlepšie z hudby, ktorá po Jacksonovi zostala, môže byť aj po rokoch meradlom kvality, všetko ostatné v jeho živote vyvoláva rozpaky, podozrenie a často aj odpor.
Bol ten zvláštny človek výplodom svojej doby, jej do absurdity skarikovaným symbolom? Alebo šlo skôr o individuálnu tragédiu umelca, ktorého okrem psychických porúch ovplyvňovali aj zlomyseľní ľudia, akí sa lepia na bohatých a slávnych? Bol to láskavý a súcit vyvolávajúci excentrik, ako naznačovali jeho priatelia? Alebo ďalší z dlhého radu ľudí, ktorých zneužívanie v detstve poznačí tak, že sami napokon ubližujú iným?
Odpovede na tieto otázky už asi naozaj nemôžu byť z tohto sveta.
Toto hlasovanie nakupujúcich potvrdzuje, že Michael Jackson sa ešte aj medzi ikonami radil do osobitnej ligy. Od sľubných začiatkov v rodinnej kapele cez hviezdne roky albumov Off The Wall (1979) a predovšetkým Thriller (1982), ale do značnej miery aj Bad (1987) a Dangerous (1991), až po postupný úpadok sledovaný médiami na celom svete bol vždy ešte o čosi viac ako celebrita.
Jeho úspechy sa merali desiatkami až stovkami miliónov predaných nosičov a zarobených dolárov; jeho pády vyzerali omnoho hlbšie, hrozivejšie a nezriedka nechutnejšie ako bežne prepierané zakopnutia slávnych. Aj jeho smrť zachovala „elvisovský“ štýl – pravdepodobná príčina, reakcia organizmu na podané lieky, sa zrejme ešte dlho bude komplikovať rôznymi viac či menej fantastickými teóriami. Už teraz sa napríklad spomína možnosť samovraždy – Jackson vraj trpel úzkosťou zo zlyhania pred chystanými a rekordne rýchlo vypredanými päťdesiatimi koncertmi v londýnskej Aréne O2.
.talent a drezúra
Ale čím bol vlastne Michael Jackson taký výnimočný? Talentom, s ktorým sa narodil? Rodinným prostredím, ktoré ho predurčilo na dráhu v šoubiznise a zrejme aj na množstvo psychických problémov? Tvorbou, ktorá z neho vďaka správnej kombinácii momentu, príležitosti a vynikajúcich spolupracovníkov spravila megahviezdu? (A zároveň vliala novú krv do žíl celému hudobnému priemyslu, ktorý by bez Michaela Jacksona bol omnoho menší a menej významný.)
To všetko sa podieľalo na jacksonovskom mýte A jeho súčasťou sa za tie roky stali aj pochybnosti, posmešky, polopravdy, výmysly, kontroverzie aj škandály, z akých dodnes mrazí.
Na hudobnej scéne Michael Jackson debutoval ako benjamín rodinnej skupiny The Jackson 5. Bol siedme z deviatich detí svojich rodičov a tvrdá ruka otca Josepha Jacksona z neho aj z bratov vycepovala úspešný predajný artikel. Ďalší osud Michaela, ale do istej miery aj jeho súrodencov, najmä psychicky labilnej sestry LaToye, akoby ilustroval tvrdenie, že máloktorý rodič je horší ako ten, ktorý si ambície bez milosti realizuje na potomkoch. Keď sa otec stal manažérom svojich detí, museli ho už oslovovať iba „Joseph“, aby im bolo jasné, že ich vzťah je predovšetkým pracovný. Ponižovanie, nadávky a bitky boli bežným trestom za chyby pri úmorných skúškach a vystúpeniach. Nehovoril o tom iba Michael, ale aj jeho súrodenci. Ba aj sám Joseph Jackson v roku 2003 v rozhovore pre BBC priznal, že Michaela za trest bíjal – pričom na svoju obhajobu tvrdil, že nikdy nie palicou, ale „len“ remeňom a elektrickou šnúrou. Michael neprežil detstvo ako iné deti a sláva detskej hviezdy bola za to zrejme len slabou emocionálnou náhradou.
O to prekvapujúcejšie sa môže zdať, že v šoubiznise zostal – a na rozdiel od mnohých iných detských hviezd neupadol do zabudnutia. Pri účinkovaní v muzikáli The Wizard of Oz sa zoznámil s producentom Quincym Jonesom a zrodila sa úspešná tvorivá spolupráca. Jackson a Jones spolu napísali a vyprodukovali albumy Off The Wall, Thriller a Bad. Práve tieto diela spustili revolúciu, ktorá sformovala Jacksonovu hviezdnu slávu aj novú podobu hudobného priemyslu.
.album bez vaty
Jackson v skutočnosti ešte popri účinkovaní v rodinnej kapele vydal štyri sólové albumy (Got To Be There, Ben, Music & Me a Forever Michael). No prelomovým a skutočne sólovým albumom sa stal až spomínaný Off The Wall. Jackson opustil náručie legendárneho „čierneho“ vydavateľstva Motown, ktoré si síce veľmi zakladalo na starostlivosti o svojich interpretov, ale Jackson túžil po väčšej samostatnosti. Album Off The Wall predstavuje spevácky prerod Jacksona z detskej a tínedžerskej hviezdy. Bez ohľadu na Jacksonovu skutočnú psychickú zrelosť začal jeho spev pôsobiť dospelo, stal sa expresívnejším a jeho súčasťou sa stali neskôr také typické vzdychy, vytie a pazvuky. Jackson sa po odchode z vydavateľstva Motown začal realizovať aj autorsky. Kým na štyroch albumoch pre Motown boli len skladby iných autorov, na Off TheWall má tri skladby, na Thrilleri štyri, na Bad väčšinu...
Za úspechom však bola aj dokonale odvedená práca ostatných zúčastnených – najmä producentská intuícia a puntičkárstvo Quincyho Jonesa, skladateľské príspevky Roda Tempertona, zvukové čarodejníctvo Brucea Swediena alebo výkony štúdiových hudobníkov. Všetko, čo naznačil album Off The Wall, sa dotiahlo do dokonalosti na albume Thriller. Táto nahrávka sa nestala absolútnym bestsellerom náhodou. Thriller bol pripravovaný tak, aby každá skladba mohla byť hitom, aby na albume nebola vata. Okrem sviežich nápadov je za ním obrovská drina. Jackson a Jones vraj mali pripravených okolo tristo skladieb, z ktorých potom prísne vybrali deväť. Po skončení nahrávania navyše Jackson a Jones neboli spokojní s výsledkom a každú skladbu nanovo zremixovali. Revolučnosť Thrilleru spočívala v tom, ako Jackson a Jones zmodernizovali zvuk Motownu, ako tvorivo spracovali vplyv disca a ako suverénne pracovali s rôznymi ďalšími žánrami (najkrajším príkladom je rocková Beat It s gitarami Eddieho Van Halena a Steva Lukathera). Thriller je zo všetkých Jacksonových albumov nielen najpredávanejší, ale aj najnadčasovejší – zvuk, moderný na svoju dobu, ani dnes neznie smiešne. Oveľa zastaranejšie pôsobí nasledujúci album Bad, ktorý je v porovnaní s Thrillerom syntetickejší a akosi zvukovo plochejší. Je tu aj omnoho viac sĺz a pátosu, ktorý patril k najväčším nedostatkom Jacksonovej tvorby a prejavoval sa najmä v baladách ako napríklad Man In The Mirror z albumu Bad, Heal The World z albumu Dangerous alebo Earth Song z HIStory.
Maximálny úspech však prináša aj nafúknuté očakávania. Po tom, čo dokázal Thriller, vlastne už nebolo čo dokazovať – a v porovnaní s jeho komerčným úspechom (odhaduje sa až 109 miliónov predaných kusov na svete) zákonite každý ďalší album vyznel takmer ako prepadák. A hoci je napríklad Blood On The Dancefloor z roku 1997 najpredávanejším albumom remixov, dojem klesajúcej špirály Jacksonovej kariéry napraviť nemohol. Posledný album Invincible (2001) síce dostal celkom slušné recenzie od kritikov, ale komerčne ho oslabil rozchod s vydavateľstvom Sony Music. Jackson obvinil šéfa Sony Tommyho Mottolu z rasizmu – ale v 2002 už sotva mohol niekto vážne tvrdiť, že výhrady voči Jacksonovi s jeho čudáctvami, škandálmi a svojráznym vnímaním reality môžu mať iba zaprisahaní rasisti.
.koniec bojkotu MTV
Michael Jackson bol aj priekopníkom celkom nového fenoménu – hudobného videoklipu. Videoklipy, pôvodne záznamy koncertných vystúpení alebo série záberov na staticky pôsobiacich interpretov, sa v osemdesiatych rokoch stávali samostatným výpravným žánrom. A vďaka hudobnej televízii MTV, ktorá sa zamerala na ich vysielanie, aj výnosným. Len čo MTV zrušila svoj nepísaný bojkot čisto černošských klipov, šoumen Jackson mohol vo svetoznámych videách zúročiť tanečné nadanie aj excentrický imidž. Klipy ako Thriller, Billy Jean, Beat It, neskôr Bad ukázali niekoľko tvárí všestranne nadaného umelca.
Pravdaže, to boli ešte tváre v medziach prijateľnosti, aj keď medze toho, čo sa imidžovo tolerovalo, boli v osemdesiatych rokoch v šoubiznise pomerne široké. Už vtedy sa však začínalo klebetiť o Jacksonových operáciách tváre či o snahe kúpiť si náhradné, idylické detstvo. Objavili sa klebety, že Michael spáva v kyslíkovom stane, pretože sa obáva starnutia, že chce byť belochom a že je vôbec mimoriadny čudák. S tým stanom to bola, podľa všetkého, len kačica – ale spevák ju v rámci hesla, že každá propagácia je lepšia ako žiadna, nevyvrátil. Postupné zosvetľovanie pokožky sa neskôr pripisovalo kožnej chorobe a snahe maskovať fľaky na tvári mejkapom. Ale čudáckosť Michaela Jacksona aj tak stále bila do očí. Sebavedomý performer na javisku kontrastoval s plachým človekom, ktorý aj nahrávanie slávneho Thrilleru prečkal väčšinou osamote pri tréningu tanečných krokov. Navyše bol očividne posadnutý premenami svojho vzhľadu. Nedá sa s určitosťou povedať, či sa chcel zbaviť afrických čŕt, ako to dlho tvrdil bulvár, či nezniesol pohľad na genetické dedičstvo po tyranskom otcovi, ako uvádzajú niektorí jeho blízki priatelia, alebo či šlo o psychickú poruchu, pri akej človek už nedokáže reálne vnímať svoj obraz. Série operácií sa mu rozhodne vymkli z rúk a výsledkom boli fotografie, ktoré pravidelne vyrážali dych verejnosti – a o takú publicitu už Jackson zrejme naozaj nestál.
.dieťa medzi deťmi, alebo...
Najmrazivejšiu kapitolu života Michaela Jacksona predstavovali obvinenia zo zneužívania detí, a na tom nič nezmenila ani skutočnosť, že prvá kauza sa skončila mimosúdnym vyrovnaním a druhá, ktorá sa ocitla pred súdom, vyústila do úplného zbavenia viny.
V prvom škandále v roku 1993 šlo o chlapca menom Jordan Chandler a Jacksona obvinil jeho otec Evan, ktorý od trinásťročného syna získal svedectvo pod vplyvom sedatív. V búrke reakcií, ktorá nasledovala, sa ozývali tvrdenia, že presne toto sa od výstredného „Jacka“ dalo očakávať, ale aj obhajoby z úst rodičov iných detí, ktoré sa s Jacksonom priatelili a ich vzťahy boli údajne celkom nevinné. Kauza sa skončila drahým mimosúdnym vyrovnaním.
Druhá kauza, ktorá sa v roku 2003 ocitla aj pred súdnou porotou, pôsobila ešte hrozivejšie. Jacksona okrem sexuálneho obťažovania detí obvinili aj z pokusu o únos či z intoxikácie za účelom zneužívania. K výslednému verdiktu – nevinný vo všetkých bodoch obžaloby – okrem slabých dôkazov prispel aj silný dojem, že Arvizovcom, rodičom údajne obťažovaného chlapca, šlo výhradne o vydieranie.
Vysloviť definitívny súd nad Jacksonovým správaním k deťom je však nemožné. Rozhodne k nim pristupoval inak ako bežní dospelí a už to, že stále aj napriek škandálom vyhľadával ich spoločnosť, vyznievalo podozrivo. Čiastočné objasnenie Jacksonovho správania môžu poskytnúť stanoviská viacerých psychiatrov, že jeho správanie nezodpovedalo profilu pedofila – ale že tento úspešný a bohatý muž bol psychologicky v podstate na úrovni desaťročného dieťaťa. Ale pochybnosti, ako to už v takýchto prípadoch býva, zostávajú.
Michael Jackson sa v roku 1994, práve v období, keď čelil podozreniam z pedofílie, oženil s dcérou Lisou Marie Presleyovou, dcérou Elvisa Presleyho. Vyzeralo to ako pokus o vylepšenie reputácie, Lisa Marie však tvrdí, že šlo o skutočný manželský vzťah so všetkým, čo k nemu patrilo. Tak či onak, v roku 1996 sa manželstvo skončilo rozvodom, hoci údajne priateľským. Ešte koncom toho istého roka sa Michael Jackson oženil znovu – s bývalou zdravotnou sestrou Debbie Roweovou, ktorá mu porodila dve deti, chlapca Michaela Josepha zvaného Prince, a dievčatko Paris. Tretí potomok Michaela Jacksona, chlapček Prince II., zvaný aj Blanket (Dečka), má v rodnom liste údajne iba meno otca. Je známa len jedna fotografia tvárí dvoch starších potomkov, ktorých Jackson donedávna pred médiami úzkostlivo skrýval. A na tomto zábere vidieť chlapca a dievča, ktorí sa na svojho oficiálneho otca naozaj veľmi nepodobajú...
.tri týždne pred comebackom
Kráľ popu, ako ho už dávno nazvala herecká hviezda Elizabeth Taylor, mal za sebou dlhé obdobie bez koncertnej šnúry a osem rokov nevydal nový album. Po škandáloch, ktoré sa s jeho menom spájali, ho postihli aj finančné ťažkosti. Prišiel o lukratívne kontrakty a pre neudržateľné náklady napríklad zatvoril svoj ranč Neverland. Po súdnom procese v roku 2003 sa z neho odsťahoval, najskôr do Bahrainu a po čase začal bývať v Los Angeles – v dome, kde napokon zomrel.
Je však paradoxné, že práve tento rok mal byť v znamení jeho comebacku. Michael Jackson zomrel tri týždne pred začiatkom série päťdesiatich koncertov v londýnskej aréne O2, série pod názvom This is It, ktorá mala pokračovať až do roku 2010. Bol by sa mu comeback podaril? To už nikto nezistí. No lístky na tieto koncerty sa vypredali veľmi rýchlo a odhadovalo sa, že päťdesiatnik Jackson len na prvých desiatich koncertoch série zarobí až 50 miliónov dolárov. A ktovie, čo by bolo nasledovalo po tom. Will.i.am z kapely Black Eyed Peas hovorí, že nový materiál, ktorý s Jacksonom nahral, bol náročný a svieži zároveň...
Kým to najlepšie z hudby, ktorá po Jacksonovi zostala, môže byť aj po rokoch meradlom kvality, všetko ostatné v jeho živote vyvoláva rozpaky, podozrenie a často aj odpor.
Bol ten zvláštny človek výplodom svojej doby, jej do absurdity skarikovaným symbolom? Alebo šlo skôr o individuálnu tragédiu umelca, ktorého okrem psychických porúch ovplyvňovali aj zlomyseľní ľudia, akí sa lepia na bohatých a slávnych? Bol to láskavý a súcit vyvolávajúci excentrik, ako naznačovali jeho priatelia? Alebo ďalší z dlhého radu ľudí, ktorých zneužívanie v detstve poznačí tak, že sami napokon ubližujú iným?
Odpovede na tieto otázky už asi naozaj nemôžu byť z tohto sveta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.