100 hodín, kdy umírala republika

Ich kniha podrobne mapuje posledných sto hodín Československej republiky predtým, než české a moravské kraje obsadil Hitler. Dej odohrávajúci sa medzi 13. a 17. marcom 1939 sa začína v noci na fare v Bánovciach nad Bebravou. Keďže Karol Sidor krátko predtým odmietol podľahnúť tlaku Hitlerových emisárov na vyhlásenie slovenského štátu, treba rýchlo nájsť niekoho rovnako populárneho, ale mäkšieho. Preto Vodcovi poslovia mieria v noci za Jozefom Tisom. Prinášajú mu pozvanie na bleskovú návštevu Berlína, po ktorej musí byť „bleskovo“ vyhlásený slovenský štát. Do Belína odchádza aj  československý prezident Hácha. Utrápený starý pán tam bude čeliť brutálnemu tlaku, aby súhlasil s okupáciou Čiech. Keď sa jeho vlak pohýna z Prahy, Hácha ešte verí, že pre zvyšok republiky zachráni nezávislú existenciu. V tom istom čase si československý veľvyslanec vo Varšave, Slovák Juraj Slávik zapisuje do denníka. „Zúčastnil som sa v pravoslávnom chráme na varšavskom predmestí Praga bohoslužieb za zosnulého rumunského patriarchu. Stretol som tam ministra zahraničných vecí Becka, ale aj vyslanca Arciczewskeho. Keď ma videli, uklonili sa a sklopili oči. Bolo to také jasné gesto, že ma až zamrazilo.“ Mrazivá a strhujúca, od začiatku až dokonca. Taká je aj Cílekova a Moulisova kniha.