Piešťany majú veľký potenciál

Nie. Narodil som sa v Rakúsku, môj otec bol obchodník s textilom. A ja som v Rakúsku vyštudoval strojné inžinierstvo.

To je dlhá história.

Pretože ma Hitler vyhodil. Nechcel nás tam, a tak sme odišli, celá rodina.

Nie, do Palestíny. Odišli sme v tridsiatom deviatom, a potom som žil v Palestíne a v Izraeli šestnásť rokov. Pracoval som ako inžinier, najprv pre väčšiu firmu, a potom v menšej firme, ktorú som založil spolu s dvoma spoločníkmi. 

Naša firma chcela podnikať v Turecku, mali sme konkrétny zámer a ja som prišiel do Londýna hľadať pre tento podnik partnerov. No a dopadlo to tak, že som v Anglicku zostal a ďalších dvadsaťtri rokov som tu pracoval pre uhoľné bane.

To je záležitosť posledných tridsiatich rokov.

O mojom veku sa nebude hovoriť, dobre?

Začiatkom deväťdesiatych rokov sme začali podnikať v Maďarsku, kde sme okrem hotelov kúpili aj najväčšie budapeštianske kúpele Gellert. Neskôr sme vstúpili do kúpeľov v Mariánskych Lázňach a v roku 2002 to urobili aj v Piešťanoch. Všetko, čo sme kúpili, odvtedy prevádzkujeme. Ja nie som predajca, nikdy nepredávam. A vo všetkých mojich podnikoch nechávam zisk v tej krajine, v ktorej sa vyprodukuje. V Anglicku rovnako ako v Česku, Maďarsku či Slovensku. Zisk investujeme v krajine, v ktorej sa vyprodukoval. 

Bolo sa im treba venovať. Predchádzajúci manažéri neodviedli príliš dobrú prácu, kúpele neboli v dobrom stave, a preto si vyžadovali veľkú pozornosť. Súčasťou kúpno-predajnej zmluvy bolo aj to, že do kúpeľov investujeme značné množstvo peňazí. A to sme aj urobili, dokonca sme investovali viac, ako sme sa zmluvne zaviazali. 

O viac ako miliarde korún.

Museli sme renovovať kúpele, ďalej potrebujete bazény, hotelové izby a tak ďalej.

Sú na tom oveľa lepšie. Ale že je to v poriadku, to sa nedá povedať nikdy. S hotelmi a kúpeľmi je to ako s natieraním lode. Keď skončíte na jednom konci, už musíte začať na druhom.

To nie, ale majú veľký potenciál. Lenže ten sa dá realizovať len pri veľkých investíciách. Ale je to nádherné mesto a ja osobne cítim, že by som tam išiel kedykoľvek. Podľa mňa majú potenciál byť jednými z najlepších kúpeľov v Európe.

Nie, vlastníme iba deväťdesiat percent. Desať percent vlastní mesto Piešťany.

Mali sme určité problémy so starostom Piešťan. Mesto podľa nás nezabezpečovalo chod kúpeľov na úrovni tých desiatich percent.

S vládou sme nemali nijaké problémy. Rokovali sme s ministrom zahraničných vecí a s ministerkou privatizácie bez akýchkoľvek problémov. Vaše vlády, tá minulá aj tá súčasná, však podľa mňa robia jednu veľkú chybu, a tou je nedostatočná propagácia Slovenska a jeho možností turistického ruchu. Keď sa pozriete v Londýne na autobusy, keď si otvoríte noviny, keď zapnete CNN, tak tam každú chvíľu vidíte propagáciu Turecka, Grécka a mnohých ďalších krajín. To všetko sú súčasti vládnych programov na prilákanie turistov. Slovensko v tomto smere nie je vôbec vidno.

Práveže sa nás to v skutočnosti nijako netýka. My nemáme nič spoločné s problémami s tou cestovnou kanceláriou a s jej zmluvou s kúpeľmi.

Samozrejme, dnes už o tom vieme. Ale nevedeli sme o tom, keď sme kúpele kupovali. Cestovka tvrdí, že predchádzajúce vedenie zmluvu vypovedalo, no pri uzatváraní našej kúpno-predajnej zmluvy o ničom takom vôbec nebola reč. Vôbec sme o tejto zmluve a jej vypovedaní nevedeli a nijako sa nás netýka.

To je pravda a som veľmi rozčarovaný z toho, že niečo také je možné. Že je možné proti nám vytiahnuť prípad, s ktorým nemáme nič spoločné, ktorý spadá do minulosti dávno pred naším vstupom do kúpeľov a o ktorom sme pri kúpe nič nevedeli.

Chcú od nás 200 miliónov korún a podali na nás v tomto zmysle žalobu. V Británii by sa takouto žalobou nezaoberal nijaký súd, ale na Slovensku o tom prvostupňový súd pojednával a rozhodol v náš neprospech.

Nie. Teda, dúfam, že tam by to možné nebolo. Rozhodne som sa tam s ničím podobným nestretol. Ja som starý muž, ale niečo také som v živote nevidel. Konzultoval som to s mnohými právnikmi a všetci sa zhodli na tom, že tu niet o čom debatovať, že tá žaloba nemá nijaký reálny základ.

To povedzte vy mne.

Vy chcete vedieť odo mňa, ako je to možné? Neviem. A ani to nechcem vedieť. Ale Slovensko je časťou EÚ a musí rešpektovať zákony.

Sústavne tam investujeme. Aj preto som veľmi rozčarovaný z článku, ktorý vyšiel v agentúre SITA a ktorý tvrdí, že nevediem kúpele dobrým spôsobom. Tu v Anglicku by som autorov okamžite zažaloval. 

Kto ho písal, to vieme. SITA je platená agentúra a autori článkov sú známi. A prečo to robia? Na to nie som zvedavý.

Súvisí to tak, že sú za tým tí istí ľudia. 

Poviem vám, čo viem o Martinkovi. Raz mi zavolal, ja som nevedel, o koho ide, a chcel sa so mnou stretnúť. Ponúkal mi nejakú pomoc v súvislosti s Piešťanmi, ale ja som mu povedal len toľko, že ďakujem veľmi pekne, ale nijakú pomoc nepotrebujem. Po niekoľkých mesiacoch mi zavolali určití ľudia s tým, že Martinka sa chce so mnou stretnúť a oboznámiť ma s nejakými svojimi ideami. Vždy si rád vypočujem myšlienky iných ľudí, takže som so stretnutím súhlasil. Martinka prišiel a začal mi ponúkať pomoc. Tak som mu poďakoval za to, že prišiel, ale že ja nijakú pomoc nepotrebujem.

Neviem. Nezaujímalo ma to.

Nie. My sme rokovali s ministerkou privatizácie.

Nepovedal by som, že kúpele ako Piešťany alebo Mariánske Lázne sú touto krízou bezprostredne ohrozené, ale časom sa ich to vážne dotkne. Ak sa naplnia prognózy o piatich miliónoch nezamestnaných v Nemecku, tak jednoducho veľa Nemcov do kúpeľov nepríde. Už teraz prichádza menej hostí, v takejto situácii si to hotely a kúpele musia odtrpieť.

Je veľmi vážna.

Keby som ja bol v úlohe vlády, išiel by som po základných veciach. Nestaral by som sa o finančný sektor a o banky, staral by som sa o základy. A základom je zamestnanosť, bezpečnosť a jedlo pre ľudí, ktorí si ho nemôžu dovoliť kúpiť za vysoké ceny.

Aj banky môžu dostať peniaze, ale musia vytvárať pracovné miesta, čo nie je jednoduché. A aj ony sa musia starať o to, aby bol dostatok jedla prístupného za ceny, ktoré si môžu dovoliť utratiť starí ľudia. Pozrite sa, jedna z najvýraznejších zmien za posledných dvadsať rokov je, že ľudia žijú dlhšie. Lenže starí ľudia už nepracujú, a preto majú menej peňazí ako ľudia v produktívnom veku. V prípade krízy patria práve starí ľudia k najohrozenejším, a preto sa o nich vlády musia nejakým spôsobom starať. Preto bude patriť k základným úlohám vlád postarať sa o to, aby bol pre týchto ľudí dostatok jedla za primeranú cenu.

Jedna možnosť je obrátiť trend vývozu práce z veľkých krajín ako USA, Anglicko, Francúzsko či Nemecko do Číny. Potom nebude treba vyplácať také veľké objemy v sociálnych dávkach, pretože mnohým jednoducho zaplatíte za ich prácu. Ak máte nezamestnanosť, platíte ľuďom za nič. Takto by ste im platili za prácu.

Neviem to určite, ale dôležité je, že by sa tým čiastočne riešila aj nezamestnanosť. To, čoho sa bojím najviac, nie je samotná nezamestnanosť, sú to jej následky. Nezamestnanosť vedie k nepokojom, nepokoje vedú k radikalizmu. Nezamestnanosť plodí agresivitu a táto agresivita si často hľadá kolektívne vybitie. Nedávno ma šofér viezol na nejaké stretnutie a išiel okľukou. Keď som sa ho pýtal, prečo nejdeme najkratšou cestou, povedal, že je tam nejaká demonštrácia a že keby sme tadiaľ išli v drahom aute, nemuselo by sa to dobre skončiť. A to je Londýn. Keď je to takto v Londýne, tak inde je to prinajmenšom také zlé.

Nie som ekonóm, ale myslím, že bankám bolo dovolené čosi, čo im dovolené byť nemalo.

Určite. Regulácia nebola správna. Požičiavali peniaze nie proti nejakej záruke, ale len tak, za nič. A v bankách si za to platili velikánske platy a bonusy.

Je podobná. Iná, ale podobná. Problémom dneška je, že ide naozaj o globálnu krízu.

Myslím, že keby nebolo nukleárnych zbraní, mali by sme vojnu. Ale ani s nimi nie sme celkom bezpeční. Je tu severná Kórea, Irán, Afganistan, svet je zložitý. A keď sa jadrové zbrane stanú dostupnými pre všetkých, budú použité.

Rozhodne sme múdrejší a niečo sme sa naučili. Ale odpovede nemáme.