aI keď posledné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave mohlo majiteľom uľaviť. Tento súd totiž nedávno zrušil rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch, podľa ktorého mali piešťanské kúpele zaplatiť spoločnosti Swiss Finance 200 miliónov korún (80-miliónovú pokutu plus úroky približne 120 miliónov korún). Krajský súd vrátil okresnému súdu vec na ďalšie konanie. Vytkol mu viaceré procesné chyby, predovšetkým to, že nepostúpil odvolaciemu súdu rozhodnutie o námietke zaujatosti voči sudcovi, ktorý prípad pojednával. O čo vlastne v celej kauze ide?
.tunelovanie?
Keď piešťanský súd v novembri minulého roku rozhodol, že kúpele musia spoločnosti Swiss Finance zaplatiť 200 miliónov, vyrazil ich majiteľom dych. Celá kauza siaha ešte do obdobia mečiarovskej privatizácie. Väčšinový podiel v kúpeľoch v roku 1997 získala spoločnosť Vadium Group Karola Martinku. Takmer ihneď vznikla spoločnosť CKSK, v ktorej boli akcionármi ľudia z Vadium Group vrátane samotného Martinku. CKSK fungovala ako cestovná kancelária a s kúpeľmi uzavrela zmluvu o získavaní zahraničných klientov, za čo si účtovala províziu. Ako to fungovalo? Tak, že generálny riaditeľ CKSK Ján Šípoš bol zároveň vedúcim obchodného oddelenia kúpeľov a generálny riaditeľ kúpeľov Peter Habarta pôsobil ako ekonomický poradca CKSK. Tým sa to však neskončilo. Zamestnanci obchodného oddelenia kúpeľov pracovali na polovičný úväzok pre kúpele a na polovičný úväzok pre CKSK. Robili presne to isté, ako predtým pre kúpele, teda vyhľadávali klientov. V priestoroch kúpeľov, na počítačoch patriacich kúpeľom a podľa ich výpovedí, ktoré uviedli počas vyšetrovania, vôbec nedokázali rozlíšiť, kedy pracovali pre kúpele a kedy pre CKSK. Keď však získali klienta, z toho, čo zaplatil, si CKSK zrazila províziu. Cestovná kancelária teda dostávala od kúpeľov desiatky miliónov korún za hostí, ktorých vlastne zháňali zamestnanci kúpeľov. Tento podozrivý mechanizmus polícia vyšetrovala ako tunelovanie, v roku 2007 však bolo trestné stíhanie zastavené. Prokurátor Maroš Žilinka konštatoval, že ľudia okolo Martinku žiadny trestný čin nespáchali.
Keď piešťanský súd v novembri minulého roku rozhodol, že kúpele musia spoločnosti Swiss Finance zaplatiť 200 miliónov, vyrazil ich majiteľom dych. Celá kauza siaha ešte do obdobia mečiarovskej privatizácie. Väčšinový podiel v kúpeľoch v roku 1997 získala spoločnosť Vadium Group Karola Martinku. Takmer ihneď vznikla spoločnosť CKSK, v ktorej boli akcionármi ľudia z Vadium Group vrátane samotného Martinku. CKSK fungovala ako cestovná kancelária a s kúpeľmi uzavrela zmluvu o získavaní zahraničných klientov, za čo si účtovala províziu. Ako to fungovalo? Tak, že generálny riaditeľ CKSK Ján Šípoš bol zároveň vedúcim obchodného oddelenia kúpeľov a generálny riaditeľ kúpeľov Peter Habarta pôsobil ako ekonomický poradca CKSK. Tým sa to však neskončilo. Zamestnanci obchodného oddelenia kúpeľov pracovali na polovičný úväzok pre kúpele a na polovičný úväzok pre CKSK. Robili presne to isté, ako predtým pre kúpele, teda vyhľadávali klientov. V priestoroch kúpeľov, na počítačoch patriacich kúpeľom a podľa ich výpovedí, ktoré uviedli počas vyšetrovania, vôbec nedokázali rozlíšiť, kedy pracovali pre kúpele a kedy pre CKSK. Keď však získali klienta, z toho, čo zaplatil, si CKSK zrazila províziu. Cestovná kancelária teda dostávala od kúpeľov desiatky miliónov korún za hostí, ktorých vlastne zháňali zamestnanci kúpeľov. Tento podozrivý mechanizmus polícia vyšetrovala ako tunelovanie, v roku 2007 však bolo trestné stíhanie zastavené. Prokurátor Maroš Žilinka konštatoval, že ľudia okolo Martinku žiadny trestný čin nespáchali.
.znalci
Počas vyšetrovania sa k zmluve s CKSK vyjadrovali aj znalci. Boli štyria, z toho jedného oslovil vyšetrovateľ a troch objednal priamo Karol Martinka. Znalec Milan Mozolák, ktorého objednal vyšetrovateľ, vo svojom posudku uviedol, že v prípade, že by si kúpele zabezpečovali zahraničnoobchodnú činnosť samostatne, výška ich výnosov by sa nezmenila, ale znížili by sa náklady. Znalci, ktorých si objednal Martinka, zas tvrdili, že zmluva s CKSK kúpele nepoškodzovala. Posudok Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave dokonca vyšetrovateľovi vyčítal, že poverenie Mozoláka, znalca z odvetvia účtovníctva, vypracovaním znaleckého posudku z odvetvia finančníctva, bolo neakceptovateľné a treba to považovať za zásadnú chybu. K tomuto názoru sa priklonil aj prokurátor Žilinka. Mozolák už predtým ako znalec posudzoval účtovníctvo firiem BMG a Horizont.
Počas vyšetrovania sa k zmluve s CKSK vyjadrovali aj znalci. Boli štyria, z toho jedného oslovil vyšetrovateľ a troch objednal priamo Karol Martinka. Znalec Milan Mozolák, ktorého objednal vyšetrovateľ, vo svojom posudku uviedol, že v prípade, že by si kúpele zabezpečovali zahraničnoobchodnú činnosť samostatne, výška ich výnosov by sa nezmenila, ale znížili by sa náklady. Znalci, ktorých si objednal Martinka, zas tvrdili, že zmluva s CKSK kúpele nepoškodzovala. Posudok Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave dokonca vyšetrovateľovi vyčítal, že poverenie Mozoláka, znalca z odvetvia účtovníctva, vypracovaním znaleckého posudku z odvetvia finančníctva, bolo neakceptovateľné a treba to považovať za zásadnú chybu. K tomuto názoru sa priklonil aj prokurátor Žilinka. Mozolák už predtým ako znalec posudzoval účtovníctvo firiem BMG a Horizont.
.počkali si?
Po nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu vrátil Karol Martinka kúpele štátu. CKSK dnes tvrdí, že nový riaditeľ Ivan Drabálek, ktorého si dosadil Fond národného majetku, im v roku 2000 poslal list, v ktorom oznamuje, že zmluvu kúpele vypovedajú. CKSK predložila kópiu tohto listu, no originál doteraz nikto nepredložil a Drabálek pred súdom tvrdil, že si už nepamätá, či takýto list podpisoval, ale nezdá sa mu jeho obsah. Pripustil však, že podpis na kópii listu vyzerá ako jeho. Podľa advokáta kúpeľov Juraja Bizoňa však vedenie firmy zmluvu nevypovedalo, ale vyhlásilo za neplatnú, keďže sa im zdala nepoctivá a protizákonná.
Po nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu vrátil Karol Martinka kúpele štátu. CKSK dnes tvrdí, že nový riaditeľ Ivan Drabálek, ktorého si dosadil Fond národného majetku, im v roku 2000 poslal list, v ktorom oznamuje, že zmluvu kúpele vypovedajú. CKSK predložila kópiu tohto listu, no originál doteraz nikto nepredložil a Drabálek pred súdom tvrdil, že si už nepamätá, či takýto list podpisoval, ale nezdá sa mu jeho obsah. Pripustil však, že podpis na kópii listu vyzerá ako jeho. Podľa advokáta kúpeľov Juraja Bizoňa však vedenie firmy zmluvu nevypovedalo, ale vyhlásilo za neplatnú, keďže sa im zdala nepoctivá a protizákonná.
V tom čase však o neskoršom súdnom procese ešte nikto nechyroval. V roku 2002 Fond národného majetku (FNM) predal za viac ako 1,2 miliardy korún kúpele ich súčasnému vlastníkovi, spoločnosti Danubius Hotels Managment. Nových majiteľov začali po čase strašiť tiene z minulosti. Vo februári 2004 (v posledný deň, keď to bolo možné) podala na kúpele spoločnosť CKSK žalobu a žiadala vyplatiť 200 miliónov korún za vypovedanie zmluvy. Pojednávať na súde sa však začalo až na jeseň 2007. Firme CKSK totiž trvalo 39 mesiacov, kým zaplatila súdny poplatok. Za povšimnutie stojí, že sa tak stalo až po tom, ako prokuratúra zastavila trestné stíhanie Karola Martinku. CKSK neskôr pohľadávku postúpila na firmu Swiss Finance, ktorá v spore pokračuje.
.prekvapivá zhoda
Celá vec sa následne dostala pred Okresný súd v Piešťanoch, ktorý dal Swiss Finance za pravdu. Sudca Vladimír Zimányi síce v odôvodnení rozsudku pripustil, že tí istí zamestnanci pracovali pre kúpele aj pre CKSK, používali to isté vybavenie a nedokázali presne určiť, v ktorom momente pre koho pracujú. Podľa neho to však nebolo nič neobvyklé a protizákonné. Toto tvrdenie podporil aj argumentom, že rovnaká situácia vzniká napríklad aj pri činnosti advokátskych kancelárií, kde dvaja advokáti, vykonávajúci advokátsku činnosť inak samostatne, zamestnávajú jednu sekretárku, každý z nich na čiastočný úväzok. Takisto sa podľa neho nepreukázalo, že prišlo k odčerpávaniu finančných prostriedkov kúpeľov v prospech CKSK.
Celá vec sa následne dostala pred Okresný súd v Piešťanoch, ktorý dal Swiss Finance za pravdu. Sudca Vladimír Zimányi síce v odôvodnení rozsudku pripustil, že tí istí zamestnanci pracovali pre kúpele aj pre CKSK, používali to isté vybavenie a nedokázali presne určiť, v ktorom momente pre koho pracujú. Podľa neho to však nebolo nič neobvyklé a protizákonné. Toto tvrdenie podporil aj argumentom, že rovnaká situácia vzniká napríklad aj pri činnosti advokátskych kancelárií, kde dvaja advokáti, vykonávajúci advokátsku činnosť inak samostatne, zamestnávajú jednu sekretárku, každý z nich na čiastočný úväzok. Takisto sa podľa neho nepreukázalo, že prišlo k odčerpávaniu finančných prostriedkov kúpeľov v prospech CKSK.
Advokát kúpeľov Juraj Bizoň protestoval, že súd odmietol vypočuť väčšinu svedkov, ktorých navrhol. Podľa neho nedostatočne posúdil dôkazy, či CKSK vôbec niekedy vykonávala reálnu obchodnú činnosť. Podľa advokáta bol zmluvný vzťah medzi kúpeľmi a CKSK nepoctivý a vymáhaná zmluvná pokuta je nielen nezákonná, ale aj nemorálna. V tom by sa advokát asi prekvapivo zhodol aj s Karolom Martinkom. Ten pre .týždeň povedal, že samotná zmluva bola prínosom pre kúpele, ale zmluvnú pokutu v takej výške považuje za neetickú a v rozpore s dobrými mravmi (viac v rozhovore s Karolom Martinkom.)
.kto je Swiss Finance?
Na celej záležitosti je zaujímavá aj tajomnosť spoločnosti Swiss Finance. Podľa Obchodného registra firma sídli na Františkánskom námestí 3 v Bratislave. Na tom mieste však nie je žiadna tabuľa, zvonček, len papierová vizitka na jednej poštovej schránke. Kanceláriu firmu sme však v budove nenašli. Viacerí ľudia, ktorí tam pracujú, nám povedali, že o tejto firme nič nevedia. Nemá ani žiadne verejné telefónne číslo. Rovnako je na tom aj Roman Bánoczay, ktorý je v Obchodnom registri zapísaný ako konateľ spoločnosti. Swiss Finance zastupuje advokátska kancelária Kubík, Kovár a partneri. Kanceláriu kedysi založil podnikateľ Zoroslav Kollár. Keď sme sa od kancelárie pokúšali získať viac informácii o spoločnosti Swiss Finance, odkázali nás na advokáta Kovára, ktorý sa ako jediný môže o prípade vyjadriť. Ten je však na dovolenke.
Na celej záležitosti je zaujímavá aj tajomnosť spoločnosti Swiss Finance. Podľa Obchodného registra firma sídli na Františkánskom námestí 3 v Bratislave. Na tom mieste však nie je žiadna tabuľa, zvonček, len papierová vizitka na jednej poštovej schránke. Kanceláriu firmu sme však v budove nenašli. Viacerí ľudia, ktorí tam pracujú, nám povedali, že o tejto firme nič nevedia. Nemá ani žiadne verejné telefónne číslo. Rovnako je na tom aj Roman Bánoczay, ktorý je v Obchodnom registri zapísaný ako konateľ spoločnosti. Swiss Finance zastupuje advokátska kancelária Kubík, Kovár a partneri. Kanceláriu kedysi založil podnikateľ Zoroslav Kollár. Keď sme sa od kancelárie pokúšali získať viac informácii o spoločnosti Swiss Finance, odkázali nás na advokáta Kovára, ktorý sa ako jediný môže o prípade vyjadriť. Ten je však na dovolenke.
.martinka is back
Aká je teda dnešná rola bývalého šéfa kúpeľov Karola Martinku? Čudná a nejasná. Karol Martinka sa podľa bulváru nedávno vrátil späť na Slovensko. Od februára 1999 žil totiž v ústraní vo viedenskom exile. Do verejného priestoru vstúpil zrazu pred rokom, keď pravidelne distribuoval cez tlačové agentúry rôzne vyjadrenia ku kúpeľom a naznačoval, že ich chce získať späť. Na pochopenie celého prípadu sa však musíme vrátiť späť do polovice 90. rokov. Teda do obdobia, keď tretia Mečiarova vláda usilovne privatizovala štátny majetok do rúk „čestných podnikateľov mečiarovcov“. O privatizácii kúpeľov sa však hovorilo už dávnejšie. V decembri 1994 Mečiarovi ako čerstvému trojnásobnému premiérovi napísala v liste kúpeľná spoločnosť Slovakiatherme, že má záujem o kúpu 51 percent akcií kúpeľov za 1,2 miliardy korún. K súťaži uchádzačov napokon nedošlo. V januári 1996 uložila Mečiarova vláda ministrovi privatizácie, aby predal 51 percent akcií piešťanských kúpeľov Spoločnosti zamestnancov piešťanských kúpeľov (SZPK). Malo to vyzerať ako ľudomilné rozhodnutie. Kúpele nezíska nejaký „privatizér“, ale zamestnanci, ľudia práce a s pozitívnym vzťahom ku kúpeľom. Spoločnosť sa Fondu národného majetku (FNM) pochválila, že ju podpisom podporilo 1427 zamestnancov kúpeľov.
Aká je teda dnešná rola bývalého šéfa kúpeľov Karola Martinku? Čudná a nejasná. Karol Martinka sa podľa bulváru nedávno vrátil späť na Slovensko. Od februára 1999 žil totiž v ústraní vo viedenskom exile. Do verejného priestoru vstúpil zrazu pred rokom, keď pravidelne distribuoval cez tlačové agentúry rôzne vyjadrenia ku kúpeľom a naznačoval, že ich chce získať späť. Na pochopenie celého prípadu sa však musíme vrátiť späť do polovice 90. rokov. Teda do obdobia, keď tretia Mečiarova vláda usilovne privatizovala štátny majetok do rúk „čestných podnikateľov mečiarovcov“. O privatizácii kúpeľov sa však hovorilo už dávnejšie. V decembri 1994 Mečiarovi ako čerstvému trojnásobnému premiérovi napísala v liste kúpeľná spoločnosť Slovakiatherme, že má záujem o kúpu 51 percent akcií kúpeľov za 1,2 miliardy korún. K súťaži uchádzačov napokon nedošlo. V januári 1996 uložila Mečiarova vláda ministrovi privatizácie, aby predal 51 percent akcií piešťanských kúpeľov Spoločnosti zamestnancov piešťanských kúpeľov (SZPK). Malo to vyzerať ako ľudomilné rozhodnutie. Kúpele nezíska nejaký „privatizér“, ale zamestnanci, ľudia práce a s pozitívnym vzťahom ku kúpeľom. Spoločnosť sa Fondu národného majetku (FNM) pochválila, že ju podpisom podporilo 1427 zamestnancov kúpeľov.
O niekoľko mesiacov sa 51 percent akcií podniku naozaj predalo. SZPK získala väčšinový balík akcií podniku so základným imaním jeden a pol miliardy korún mimoriadne výhodne: za 300 miliónov korún. Súčasne sa zaviazala, že kúpele investujú zo svojich peňazí na rozvoj ďalších 300 miliónov korún.
Ale všetko bolo o ďalších pár mesiacov zrazu inak: v januári 1997 podpísalo vedenie SZPK zmluvu s firmou Vadium Group, ktorej postúpila všetky práva a povinnosti. Kto bol hlavným akcionárom a predsedom predstavenstva Vadium Group? Nik iný než Karol Martinka – v tom čase generálny riaditeľ Devín banky a dobrý známy Vladimíra Mečiara. Dnes už nebohá Martinkova manželka, Blažena Martinková, ktorá spáchala vo viedenskom exile samovraždu, bola v tom čase poradkyňou premiéra.
Martinka tak mal vo vrecku 51 percent akcií. O polroka, v júli 1997, dostal od FNM ďalších 17 percent akcií za 50 miliónov korún. Dokopy už držal 68 percent. Zdôvodnenie predaja FNM bolo nasledovné: Martinkova firma bude môcť vďaka rozhodujúcemu vplyvu „garantovať komplexný rozvoj spoločnosti“. Rozvoj bol naozaj komplexný – vrátane „outsourcingu“ cez Martinkovu CKSK.
Spolu s Martinkom sa v júli 1997 tešila z veľkorysosti FNM aj Všeobecná sociálna poisťovňa Tatry, ktorá získala zadarmo 24,16-percentný balík akcií. Opäť so stručným odôvodnením: „aby sa zabezpečila koncepcia ďalšieho rozvoja kúpeľníctva a podporili sociálne a pracovné istoty piešťanského regiónu.“
.kúpele sú späť
Mečiar mienil, slovenský volič menil. Ako by sa ďalej rozvíjalo piešťanské kúpeľníctvo pod taktovkou Martinku, sa nikdy nedozvieme: po septembrových voľbách 1998 nová vláda a vedenie FNM rýchlo zmenili pomery v Piešťanoch. Kaníkov FNM zaangažoval do reprivatizácie advokáta Romana Kvasnicu (dnes známy ako obhajca Hedvigy Malinovej). FNM získal najskôr bez akéhokoľvek odporu 24 percent akcií od VSP Tatry. A v júli 1999 korunoval FNM svoje úsilie tým, že dosiahol dohodu o mimosúdnom urovnaní s Vadium Group. Martinkova firma bola pod tlakom, keďže tri mesiace predtým na ňu aj na SZPK podal žalobu FNM. Podľa štátu bola privatizačná zmluva v rozpore s dobrými mravmi a niekoľkokrát bol v nej porušený zákon. Pod tlakom bol aj štát a FNM. Súčasne totiž panovali obavy, že súdy budú rozhodovať veľmi dlho a s neistým výsledkom, kým z kúpelov budú ďalej podivným spôsobom vytekať peniaze. V rámci mimosúdneho urovnania napokon Vadium Group vrátilo štátu 68 percent akcií, pričom bolo firme vyplatených 250 miliónov korún (vrátane odplaty za postúpenú pohľadávku). Na účet právneho zástupcu Karola Martinku, ktorý sa v tom čase už usadil vo Viedni, vyše 57 miliónov korún. Aspoň niečo si mohol v exile užiť.
Mečiar mienil, slovenský volič menil. Ako by sa ďalej rozvíjalo piešťanské kúpeľníctvo pod taktovkou Martinku, sa nikdy nedozvieme: po septembrových voľbách 1998 nová vláda a vedenie FNM rýchlo zmenili pomery v Piešťanoch. Kaníkov FNM zaangažoval do reprivatizácie advokáta Romana Kvasnicu (dnes známy ako obhajca Hedvigy Malinovej). FNM získal najskôr bez akéhokoľvek odporu 24 percent akcií od VSP Tatry. A v júli 1999 korunoval FNM svoje úsilie tým, že dosiahol dohodu o mimosúdnom urovnaní s Vadium Group. Martinkova firma bola pod tlakom, keďže tri mesiace predtým na ňu aj na SZPK podal žalobu FNM. Podľa štátu bola privatizačná zmluva v rozpore s dobrými mravmi a niekoľkokrát bol v nej porušený zákon. Pod tlakom bol aj štát a FNM. Súčasne totiž panovali obavy, že súdy budú rozhodovať veľmi dlho a s neistým výsledkom, kým z kúpelov budú ďalej podivným spôsobom vytekať peniaze. V rámci mimosúdneho urovnania napokon Vadium Group vrátilo štátu 68 percent akcií, pričom bolo firme vyplatených 250 miliónov korún (vrátane odplaty za postúpenú pohľadávku). Na účet právneho zástupcu Karola Martinku, ktorý sa v tom čase už usadil vo Viedni, vyše 57 miliónov korún. Aspoň niečo si mohol v exile užiť.
.o čo im ide?
Karol Martinka sa so Slovenskom rozlúčil 23. februára 1999, keď rádio Twist odvysielalo nahrávku, v ktorej Ivan Lexa oznamuje mužovi s hlasom Karola Martinku, kde sa v Hainburgu nachádza unesený Michal Kováč mladší. Vtedajší šéf vyšetrovateľov Jozef Šátek pre .týždeň potvrdil, že od toho dňa sa Martinka, ktorého chceli vtedy vypočuť, na Slovensku už nenachádzal.
Karol Martinka sa so Slovenskom rozlúčil 23. februára 1999, keď rádio Twist odvysielalo nahrávku, v ktorej Ivan Lexa oznamuje mužovi s hlasom Karola Martinku, kde sa v Hainburgu nachádza unesený Michal Kováč mladší. Vtedajší šéf vyšetrovateľov Jozef Šátek pre .týždeň potvrdil, že od toho dňa sa Martinka, ktorého chceli vtedy vypočuť, na Slovensku už nenachádzal.
Tento rok sa tu v bezpečí pohybuje. Nedá sa povedať, že by sa vracal ako zahanbený a zlomený muž. Najmä v minulom roku zahlcoval agentúry rôznymi vyjadreniami k piešťanským kúpelom, kde písal o ich zlom hospodárskom stave. Asi pred rokom oznámil, že Vadium Group pripravuje žalobu proti Fondu národného majetku, ktorou chce zrušiť platnosť mimosúdnej dohody. Martinka tvrdí, že naňho v čase, keď podpísal mimosúdnu dohodu, vyvíjali tlaky „kriminálne živly“.
V apríli tohto roku napokon Vadium Group podalo návrh na predbežné opatrenie proti súčasným majiteľom kúpeľom, aby nemohli nakladať s akciami a majetkom až do skončenia súdneho konania proti FNM. Ako nám však povedala hovorkyňa Tatiana Lesayová, FNM nemá v tejto chvíli informáciu o tom, že by sa Vadium išlo s fondom súdiť.
Samotný Martinka, ktorý ešte pred rokom v rozhovore pre Hospodárske noviny sebavedomo vyhlasoval, že sa bude usilovať o znovuzískanie kúpeľov, dnes pôsobí navonok apaticky. Vraj o kúpele nemá záujem a nemá už nič spoločné ani s Vadium Group, ktorú vraj v máji ovládla neznáma firma. So zástupcami spoločnosti Vadium Group sme sa chceli skontaktovať, firma však nemá verejné telefónne číslo. Má sa nachádzať na Levočskej ulici číslo 1 v Petržalke, kde sme však v budove, v ktorej sídli asi desať firiem, nenašli po Vadium Group žiadnu stopu. Zamestnanci tunajších firiem nám povedali, že žiadna taká spoločnosť tam nie je.
Vadium Group a Swiss Finance sú podarené dvojičky: vie sa o nich podozrivo málo, zato majú až podozrivo veľký záujem o piešťanské kúpele.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.