Na konci júna nemecký pápež podpísal a minulý týždeň vydal svoju poslednú encykliku. Volá sa Caritas In Veritate, čo sú podľa tradície prvé slová jej latinského originálu a v preklade znamenajú Láska v pravde. Po Deus Caritas Est a Spe Salvi je to tretia Benediktova encyklika a po láske a nádeji je jej ústrednou témou pravda. A keďže ide o Benediktovu doteraz najpolitickejšiu encykliku, stojí za bližšiu pozornosť aj mimo katolíckych kruhov.
Hovorí sa, že zatiaľ čo prvú encykliku napísal Benedikt sám, z druhej väčšinu, posledná je výsledkom skupiny autorov. A je to cítiť. Caritas In Veritate vychádza pri 40. výročí encykliky Pavla VI. Populorum progressio a hoci ju pápež v celom texte pripomína s uznaním a rešpektom, v skutočnosti sa od nej významne líši. Encyklika Pavla VI., ktorej témami boli sociálne otázky a mier na konci 60. rokov, bola totiž tak trochu dieťaťom obdobia svojho vzniku. Benedikt, keď ide o ekonomiku či politiku, viac ako na Pavla nadväzuje na Jána Pavla II. a jeho Centesimus Annus.
Najväčšie očakávania sa spájali s reakciou na ekonomickú krízu. Pápež napokon vydanie encykliky z toho dôvodu aj pozdržal a jej text dopracoval. Kríza je podľa Bendikta príležitosť na zmenu. A vôbec to neznie utopicky. Píše o potrebe súdnosti, snívanie rázne odmieta a – používajúc termín francúzskej revolúcie – dodáva, že ľudské spoločenstvo nikdy nemôže vybudovať spoločenstvo bratstva, ani skutočne univerzálnu komunitu.
Pápež popisuje početné problémy rozvinutých aj zaostalých krajín. Píše o postupnom rozklade sociálneho štátu, dopadoch outsourcingu, o demografickej kríze, obrovskej migrácii, kultúrnej výmene či kultúrnej homogenizácii na Západe, ďalej o stave náboženskej slobody, politickej korupcii či nedostatku vzdelania, potravín a vody v chudobných krajinách. Až na povinnú zmienku o odboroch, ktorá patrí do tradície sociálneho učenia cirkvi a nadbytočnú vetu o zväčšujúcich sa ekonomických rozdieloch, z ktorej nič nevyplýva, encyklika slobodný trh v zásade bráni. Prirodzene, odmieta trh bez pravidiel, najmä pravidiel etických. Podporu medzinárodného obchodu (nízkych ciel) a ekonomickej globalizácie Benedikt pútavým spôsobom odvodzuje z teologických úvah o pravde a slobode. Zmienky o práve na prácu či minimálnej mzde, ako o nich písal Pavol VI., v texte chýbajú rovnako, ako slovo kapitalizmus. Pápež sa tradične nebojí ísť proti prúdu: píše napríklad o ekologickom zdraví planéty, ale kto by v tom chcel vidieť nejakú novú zelenú agendu, je na omyle. Naopak, hoci o úcte k prírode je toho v encyklike viac, hlavným princípom je tvrdenie, že príroda nestojí pred človekom, ale má človeku slúžiť. Rovnako proti prúdu ide pri obrane štátu, ktorý je podľa neho nenahraditeľný, či pri rozlíšení mimovládnych organizácií podľa toho, či chudobným krajinám pomáhajú alebo ich morálne devastujú. Trochu nelogicky a tak trochu ako cena za kompromis pôsobí odsek o potrebe budovania globálnej politickej autority, ako o nej v čase studenej vojny hovoril Ján XXIII.
Najdôležitejšia časť textu neustále prepája ekonomickú a morálnu dimenziu, čo okrem iného podčiarkuje aj analýza súčasnej krízy. Tá je podľa nemeckého pápeža problémom dôvery, ktorú nemožno budovať porušením morálky a pravdy. Pápež tiež ostro kritizuje export potratov a prax demografickej kontroly, čo nazýva protipôrodnou mentalitou. Z dôrazu, ktorý venuje kultúrno-etickým otázkam, je zrejmé, že práve to sú pre neho prvé zo všetkých sociálnych otázok.
A aký je význam novej encykliky? V prvom rade treba povedať, že s výnimkou rímskeho biskupa na svete neexistuje iný náboženský líder, ktorý by sa podobne vyjadroval či už k otázkam náboženskej doktríny alebo spoločnosti. Katolícki pápeži tak už po stáročia robia. Formujú tým v prvom rade samotnú cirkev a v zlomových okamihoch dokážu ovplyvniť aj okolitý svet. A v neposlednom rade ukážu, že okrem teológie rozumejú aj problémom doby. Tak ako Benedikt.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.