Zrušenie stretnutia s Ficom je len prvý krok. Reakcie z Budapešti nenechávajú pochýb, že zákon, ktorý „je v Európe bezprecedentný“ (celá maďarská scéna), chcú nastoliť cez Brusel ako exemplárnu kauzu porušovania menšinových práv a „neeurópskeho“ správania členského štátu. Výroky (končiaceho) podpredsedu zahraničného výboru EP, člena CDU Gahlena – mimochodom tiež bezprecedentné – napríklad o „blábolení premiéra Fica, ktoré je neslýchané“, nasvedčujú, že šanca Budapešti urobiť z maďarskej menšiny na Slovensku európsku tému je tentoraz podstatne lepšia, než keď to skúšali cez Hedvigu či samotnú účasť SNS vo vláde. Ocitnúť sa na pranieri môže Slovensko nielen preto, že Orbán má výborné vzťahy s CDU. Aj maďarskí socialisti majú výrazne lepšiu pozíciu (napriek tomu, že priviedli štát do bankrotu) v Socialistickej skupine v Európskom parlamente (PES) ako Fico. Jazykovým zákonom totiž Smer-SNS-HZDS skutočne „preukázali, že duchovne ešte do Európy nedozreli“ (Gahlen). Pričom komu prekáža v tomto výroku „Európa“ ako hodnotový etalón, spokojne si môže dosadiť aj „liberálnu demokraciu“. Bez ohľadu na paragrafy, ktorých účinkom v praxi nemusí byť až „zatvorenie maďarčiny do karantény“, či „prechod do poloilegality“ (Népszabadság), zákon je k menšine už symbolicky nepriateľský. Nesporné je, že zbytočne, zlomyseľne, s cieľom ublížiť a ukázať, „kto je tu pán“, komplikuje používanie rodnej reči. A to ešte pod hrozbou sankcií.
Je fakt, že švédske predsedníctvo, nová komisia či starí úradníci v Bruseli budú mať dosť iných starostí. Ale scenár, že Slovensko sa dostane pod masívny tlak, aby bol zákon zmenený (zrušený), je reálny. To vzťahy ešte vyhrotí, keďže presne tak, ako si neboli vedomí ľudskoprávnej citlivosti a medzinárodnej brizancie tejto legislatívy, Fico a spol. nie sú mentálne nastavení ani ustupovať na otvorenej scéne. A zvlášť Budapešti. Pričom prognózu ešte zhoršuje, že tu i tam sa blížia voľby, ktoré budú mať ako špecifikum nielen nástup Jobbiku – s presahom aj do kampane na Slovensku –, ale i to, že nacionálnu tému strany potrebujú väčšmi ako inokedy, keďže priestor na obľúbené sociálne licitácie sa v tejto kríze scvrkne na minimum.
Aj keby nezmyselný zákon zrušil Ústavný súd (Gašparovič vetovať zrejme nebude), od absolútneho dna, na ktorom teraz sú, sa dvojstranné vzťahy tak skoro neodrazia. Nástup Fideszu k moci bude znamenať sebavedomejšiu a väčšmi na menšiny orientovanú politiku Budapešti, pričom o znetvorenom nacionálnom profile Smeru sa po tomto zákone už ozaj nedá pochybovať. Kľúčová pre budúcnosť sa javí otázka koaličných partnerov v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.