Slováci a nacionalizmus III

Koaličný neobmedzoval právo národnostných menšín používať svoj jazyk vo verejnom styku a vymedzoval možnosť i účelnosť používania jazyka menšín v úradnom styku (v oboch návrhoch bol úradným jazykom jazyk slovenský). Matičný však žiadal používanie slovenského jazyka na celom území bez výnimky.

Vzopätá nacionálna vlna sa, samozrejme, netýkala len slovensko-maďarských vzťahov. Veď od samého začiatku pôsobenia SNS a minimálne ďalšej desiatky politických strán, figurovala jednoznačne požiadavka samostatného štátu. Argumentácia priaznivcov tejto myšlienky a štátno-právnej koncepcie bola pomerne pestrá, a to tak vecne, ako aj intelektuálne. Na ilustráciu uvediem výroky z úst Víťazoslava Morica, vtedajšieho predsedu SNS: „Vzhľadom na to, čo sa robí vo svete, je našim, už nie dlhodobým, ale krátkodobým cieľom vytvorenie samostatnej Slovenskej republiky s vlastnou zahraničnou politikou, vlastným vojskom, vlastným obchodom vrátane zahraničného.“

Vtom čase sa však na scénu dralo ďalšie, v poradí už tretie dejstvo drámy – výstup spätý s budúcnosťou federácie. Ťažko presne určiť, kedy sa tieto spory začali. Do širšieho povedomia sa začali dostávať počas horúceho augusta, v ktorom sa uskutočnilo niekoľko významných

akcií (stretnutie predstaviteľov vlád v Trenčianskych Tepliciach, spomienková slávnosť na Andreja Hlinku v Ružomberku, oslavy SNP v Banskej Bystrici). Do denníka som si zapísal: 

„14. august 1990. Predpoludním sme sa stretli v Brne s predstaviteľmi Občianskeho fóra, aby sme diskutovali o súčasnej politickej situácii ČSFR. Nebolo to ľahké rokovanie... bolo nutné zvážiť, kde sú hranice, ktoré ešte znesie unavené a často aj dezorientované obyvateľstvo nášho štátu. Podarilo sa nám sformulovať tri princípy, od ktorých by sa malo odvíjať každé ďalšie rokovanie. 1. Je v našom spoločnom záujme, aby sa svojbytné a silné republiky rozvíjali v rámci spoločnej federácie. 2. Rokovanie, aké bolo napríklad to v Trenčianskych Tepliciach, nemožno chápať ako výsledok, rozhodnutie, ale výhradne ako začiatok diskusie. 3. Riešenia zásadného charakteru musia byť súčasťou politickej dohody, konsenzu všetkých tých politických strán a hnutí, ktoré nesú reálnu zodpovednosť za budúcnosť v spoločnosti.

Po návrate do Bratislavy sme začali rokovania so Stranou zelených. Bola to v poradí už piata diskusia s rôznymi slovenskými politickými stranami na tému jazykového zákona. Tieto rozhovory sme začali zhruba pred desiatimi dňami a sledovali nimi trojaký cieľ. 1. Pripraviť podklady pre tvorbu zákona o úradnom jazyku tak, aby boli v súlade s medzinárodnými normami a záväzkami. 2. Rešpektovať pritom práva všetkých obyvateľov, ktorí žijú na území Slovenska. 3. Konkrétnym legislatívnym aktom odpovedať na napätie, ktoré sa v národnostne zmiešaných oblastiach v poslednom období prejavuje ako destabilizujúci prvok. 

Súčasne sme si však uvedomovali, že zákon o slovenskom jazyku nie je komplexným riešením problémov na zmiešaných územiach. Národnostný problém na Slovensku má podstatne hlbšie príčiny: sociálne, ekonomické, kultúrne, a tieto príčiny, mechanizmy, ktoré plodia napätie, treba spoznávať, pomenúvať, verejne o nich diskutovať. So Stranou zelených sme sa zhodli. Potom sme očakávali zástupcov KDH. Prišli priamo zo stretnutia, na ktorom sa zúčastnila SNS a malé mimoparlamentné strany. KDH, ako druhé najsilnejšie politické zoskupenie na Slovensku a náš koaličný partner, sa tam stalo neprotestujúcim, mlčiacim svedkom vyhlásenia, ktoré nami otriaslo. V tomto spoločnom vyhlásení sa napríklad hovorí: 

1. Nesúhlasíme so závermi stretnutia predstaviteľov VPN a OF v Trenčianskych Tepliciach...

2. Budúcnosť Slovenska vidíme vo vytvorení svojbytnej, zvrchovanej a nezávislej Slovenskej republiky.

4. Žiadame okamžité prijatie zákona SNR o slovenčine ako o štátnom a úradnom jazyku na území Slovenska bez výnimky. V prípade neakceptovania tejto požiadavky vyhlasujeme na deň 6. októbra 1990 celonárodný manifestačný protest.

5. Žiadame o neodkladné prijatie Ústavy SR, ktorá bude plne vyjadrovať svojbytnosť, zvrchovanosť a nezávislosť Slovenska. V tomto prípade federálnu ústavu považujeme za zbytočnú.

7. Na celom území Slovenska obnoviť názvy ulíc a námestí, ktoré boli pomenované po národných buditeľoch vrátane významných politických dejateľov, medzi ktorých patril aj Andrej Hlinka... Vyzývame ďalšie politické strany a hnutia, ktoré súhlasia s naším vyhlásením, aby sa k nemu pripojili. 

Stretnutie predsedov a podpredsedov vlád sa tu teda interpretuje ako stretnutie VPN a OF, odmieta sa federálna ústava ako čosi zbytočné.. Najviac však nami otriasla účasť nášho koaličného partnera na stretnutí, z ktorého vzišlo toto vyhlásenie. Zarazil nás fakt, že KDH bez konzultácie prinajmenšom asistovalo pri tvorbe vyhlásenia, kde sa vlastne popiera aj program KDH. Pritom išlo očividne o vyhlásenie pre nás rovnako neprijateľné, ako v uplynulých desaťročiach komunizmus. Zoči-voči tejto skutočnosti sme v politickej diskusii s Kresťanskodemokratickým hnutím začali hľadať východisko zo situácie. 

Medzitým sa v televízii začali večerné Aktuality. Predseda vlády Vladimír Mečiar hovoril o tom, ako celá vláda s uspokojením prijala výsledky rokovania v Trenčianskych Tepliciach. Vzápätí pán Moric prečítal vnútorne rozporné a nekonzistentné vyhlásenie nacionálne ladených slovenských politických strán a hnutí. Potom vidím Jána Čarnogurského, ako súhlas KDH s textom tohto vyhlásenia vysvetľuje neinformovanosťou a znovu potvrdzuje vecnosť a správnosť trenčianskoteplických rokovaní. Vzápätí sa číta vyhlásenie predstaviteľov KC OF a KC VPN z dnešného rokovania v Brne. V nasledujúcich minútach sa dozvedáme o krízovom rokovaní v KDH, telefonuje Ján Čarnogurský, aby potvrdil vážnosť situácie a ochotu KDH dementovať postoj svojich predstaviteľov na stretnutí, o ktorom bola reč.