Nejde pritom o nekompetentnosť ministerstva financií, ale o chronickú politickú neochotu koaličných strán prijímať nepopulárne, no potrebné opatrenia na strane výdavkov. Ak by sme použili futbalovú analógiu, nápad so zvyšovaním daní pripomína pokus vykopnúť loptu do hľadiska k divákom s odkazom: nemáme na nové kopačky, musíme vám zvýšiť vstupné. Všetkým musí byť jasné, že obranca (verejných financií) hrajúci so žltou kartou to má v druhom polčase vládnutia ťažké. Nechajme však bokom stav verejných financií a pozrime sa len na ministrom financií naznačené možné zvyšovanie daní.
.konkurenčná výhoda
Slovensko je spolu s Rumunskom s najnižším podielom daní na HDP na chvoste rebríčka krajín EÚ. Podľa údajov Eurostatu za rok 2007 predstavuje daňové zaťaženie u nás 29,4 % HDP (do tohto čísla sa rátajú dane i odvody). To je o vyše 10 percentuálnych bodov menej ako priemer Únie, ktorý bol 39,9 % HDP. Takže minister má pravdu, ak hovorí že dane u nás sú v porovnaní s Európou nízke. Ak sa však v štatistikách pohrabeme trošku hlbšie, dostaneme trošku iný obraz o tomto priepastnom rozdiele v zdanení. Tak napríklad naši blízki susedia z V4 si daňami v priemere ukroja už iba 35,3 % z HDP. Ak za vzorku zoberieme všetky postkomunistické štáty EÚ, tie majú priemer daňového zaťaženia len 33,7 % HDP (z toho najviac Maďarsko s 39,7 %). Práve toto sú krajiny, s ktorými sa má zmyslel porovnávať, pretože práve s nimi súťažíme o prílev investícií zo západu. A naše nižšie dane v tejto súťaži predstavujú konkurenčnú výhodu.
No nestačí sa pozerať len na celkovú výšku daňového zaťaženia, dôležitá je aj jeho štruktúra. Z hľadiska štruktúry môžeme deliť dane na priame, zaťažujúce výrobné faktory ktorými sú práca a kapitál, a nepriame, zaťažujúce spotrebu a majetok. Európa tradične zaťažuje daňami viac výrobné faktory (prácu a kapitál), ako spotrebu a majetok. Najhoršie je na tom práca, ktorej zdanenie európskym krajinám prinieslo do rozpočtov v roku 2007 v priemere 19,4 % HDP. Spolu so zdanením kapitálu tvoria príjmy z priamych daní až 65 % celkových daňových príjmov. O zvyšných 35 % sa vo veľkom nepomere delia spotreba a majetok. Dane zaťažili spotrebu vo výške 11,1 % HDP, kým majetok len v objeme 2,9 % HDP. Dôvodom je predovšetkým uplatňovanie jednotného systému a minimálnych sadzieb DPH a spotrebných daní na území celej Európskej únie.
Krajiny EÚ sa medzi sebou podstatne líšia aj v štruktúre daňového zaťaženia. Na jednej strane stoja krajiny ako Švédsko, Nemecko či Taliansko, kde priame dane tvoria viac ako 70 % celkových príjmov z daní. Na opačnom konci je Bulharsko, ktoré z priamych daní inkasuje iba 44,7 % svojich daňových príjmov. Je zároveň jedinou krajinou Únie, kde nepriame dane z hľadiska výnosu prevyšujú priame dane. Slovensko sa z európskeho priemeru v tomto ohľade vymyká predovšetkým nízkym daňovým zaťažením majetku. Výnosy majetkových daní u nás predstavujú 0,6 % HDP, kým priemer Únie je 2,9 % HDP. Paradoxne tiež daňami menej zaťažujeme prácu (11,6 % HDP oproti priemeru na úrovni 19,4 % HDP). To je však spôsobené nielen nízkymi sadzbami, ale najmä relatívne malou šírkou daňovej bázy v prípade odvodov.
.dane do dobrého počasia?
Minister financií pri komentovaní svojich úvah o zvyšovaní daní pre slovenské médiá uviedol, že „daňový systém, ktorý máme, je daňový systém do dobrého počasia. Určite nie je do zlého počasia. Otázka teraz je, či je možné predpokladať, že sa celý svet vráti po roku-dvoch naspäť ku konjunkturálnym časom, aké boli posledných šesť rokov“. Ako sa dá definovať daňový systém do dobrého a zlého počasia? Ide predovšetkým o štruktúru daní, nie o ich celkovú výšku. V období hospodárskych turbulencií sa rozpočtové výnosy z priamych daní vyvíjajú oveľa cyklickejšie, nepriame a majetkové dane sú zväčša stabilizujúcou zložkou daňových príjmov. Svedčia o tom i údaje nášho ministerstva financií z aktuálnej prognózy daňových príjmov. Kým výnos dane z príjmu fyzických osôb sa oproti novembrovému odhadu prepadol v priemere o 14 % (priemer prepadu za roky 2009 až 2011) a výnos dane z príjmu právnických osôb dokonca o 23 %, prepad pri DPH predstavuje 4,6 % a pri spotrebných daniach len 2,3 %. Pri majetkových daniach ministerstvo dokonca ráta s nárastom ich výnosov o 20 %.
Náš daňový systém reformou z roku 2004 výrazne presunul váhu zdanenia práve na nepriame dane. Kým v roku 2001 tvorili priame dane 64,4 % celkových daňových príjmov, v roku 2007 to už bolo len necelých 60 %. Z uvedených faktov sa dá jasne vydedukovať, že náš daňový systém je dobrý práve do zlého počasia. Ale to nie je všetko. On je totiž mimoriadne vhodný aj do dobrého počasia, pretože nižšie daňové zaťaženie výrobných faktorov (práce a kapitálu) stimuluje ekonomickú aktivitu a láka na Slovensko nových investorov. V dnešnom globalizovanom svete sú presuny kapitálu, a vďaka nášmu členstvu v EÚ už aj pracovnej sily, čoraz jednoduchšie. Investori a mobilní profesionáli (napr. vedci či športovci) jednoducho pôjdu svoje dane platiť tam, kde dostanú lepšie podmienky. Ak teda zachováme súčasnú atraktivitu priameho zdanenia, bude to pre nás znamenať po kríze rýchlejší štart hospodárstva.
Takže späť k otázke, ako si naša vláda predstavuje zmeny v daniach? Opäť si pomôžem citátom ministra financií: „Ja by som nevylučoval nič. To je všetko o prepočtoch, uvidíme, čo by to prinieslo, kde a kedy, aký by to malo kde efekt. Uvidíme, ako bude odznievať hospodárska svetová kríza“. Minister Počiatek má vzácny dar vyjadrovať strategické zámery vlády stručne, jasne a zrozumiteľne. Keďže vo štvrtok v televízií TA3 zásadnejšie zvyšovanie daní počas tejto vlády minister vylúčil (nie je to populárne), zrejme zatiaľ ide len o prípravu verejnej mienky na prípadné nepopulárne opatrenia po voľbách v roku 2010.
O aké zmeny by mohlo ísť v daňovej oblasti? Usudzujúc podľa toho, aké návrhy boli v minulosti ministerstvom financií prezentované alebo diskutované, bude sa vláda snažiť o elimináciu výnimiek v prípade dane z príjmov. Najviac by sa to mohlo dotknúť asignácie 2 %, resp. daňovej podpory tretieho piliera dôchodkového systému. Ďalej je v hre zvyšovanie odvodov, ale nie cez nominálne zvýšenie sadzby, ale prostredníctvom úpravy maximálneho vymeriavacieho základu (jeho zjednotenie u rôznych druhov odvodov a celkové zvýšenie). To by sa dotklo predovšetkým zamestnancov s vysokými príjmami. Nižšie príjmové skupiny zas nepoteší, ak nová vláda nepredĺži platnosť zvýšenia nezdaniteľného základu dane a zamestnaneckej prémie. Minister tiež spomínal vyššie dane za alkohol a hazardné hry, ale v tomto prípade by išlo z pohľadu rozpočtu vyslovene o drobné. Do zbierky chýba hádam už len premiérom avizované zvyšovanie daní pre banky a monopoly, ako i úvahy o progresívnom zdanení právnických osôb. Všetky tieto zásahy do daňového systému majú jedno spoločné – sú len kozmetické, a nie systémové.
.čo robiť?
Čo by teda mala vláda robiť, keď už nebude iného východiska a dane sa budú musieť zvýšiť? V prvom rade by mala udržať nízke priame dane, aby nepodkopávala konkurencieschopnosť krajiny. Mohla by opätovne zjednotiť sadzbu DPH na 19 % a zamyslieť sa nad súčasnou výškou a plným priehrštím výnimiek v prípade energetických spotrebných daní. Taktiež by bolo vhodné obmedziť legálne daňové úniky v odvodovom systéme, a pokiaľ to len pôjde, znížiť ich nominálnu sadzbu. Pri rozšírení okruhu platiteľov a základu na výpočet odvodov by sa to malo zaobísť bez rozpočtových dopadov. No a v neposlednom rade by mala vláda výrazne posilniť majetkové dane, ktoré sú na Slovensku najnižšie v celej EÚ. Nehnuteľnosti by mali byť zdaňované na základe ich trhovej hodnoty a daň z motorových vozidiel by sa nemala týkať výhradne podnikateľov. Takýto postup by bol navyše sociálne spravodlivý, pretože bohatstvo by sa vo väčšej miere zdaňovalo keď sa užíva, a nie keď sa tvorí.
Ale predovšetkým by sa vláda mala pozrieť na vlastné výdavky. Ako sa napríklad mohlo stať, že kým minister financií hovorí o šetrení a zvyšovaní daní, vláda minulý týždeň v tichosti odklepla viac ako 2 mld. Sk na výstavbu nového futbalového štadióna v Bratislave? Veľmi trefne to vystihol poľský minister financií Jacek Rostowski v tom istom článku vo Financial Times, v ktorom náš minister oznámil zvyšovanie daní: „Zvyšovanie daní je poslednou možnosťou. Ak k tomu pristúpime, bude to z dôvodu, že už niet inej alternatívy na zabezpečenie stability verejných financií.” Tým je povedané všetko. Parafrázujúc ministra Počiatka môžeme skonštatovať, že súčasná slovenská vláda je do dobrého počasia, určite nie do zlého.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.