Trápia nás nezvyklé tropické horúčavy. Nadávame, že v lete je teplo. Pravdaže, keby v týchto dňoch bolo pätnásť nad nulou a pršalo, nadávali by sme, že je zima. Nejde teda o počasie, ale o možnosť byť s počasím nespokojný.
Táto možnosť nám poskytuje rozlet a veľa možností. Hľadáme virtuálneho i konkrétneho vinníka, na ktorého by sa to dalo zvaliť. Na vine môže byť osud, pretože nám nedopraje primeranú teplotu. Niečo nám tými horúčavami naznačuje a my teraz budeme skúmať, že čo. Na vine môže byť ľudstvo. To je už lepší prípad. Pretože osud je osud, čo s ním, ale ľudstvo je napriek množnému číslu predsa len čosi konkrétne. Ľudstvo sa skladá z jednotlivých ľudí. Takže treba vytypovať tých, ktorí by mohli byť za extrémne horúčavy na Slovensku zodpovední. Tých, čo za to môžu. Neviem, kto by to mohol byť. Ale verím, že pri troche snahy sa už niekto nájde. Najľahšie sa hľadá na politickej scéne, lebo politické myslenie je priamo závislé od hľadania vinníkov.
Poďme pekne po poriadku. Opozícia. Kto iný by mohol byť na vine. Veď vládnuca garnitúra už rok napráva chyby bývalej vlády. Ukazuje sa, že predsa len ešte nestihla napraviť všetko. Veď nič nejde naraz. Ďalším vinníkom by mohli byť nelojálne menšiny. Ide o to, kto to je. A kto určí, kto je nelojálna menšina. A či nelojálna menšina je menšia ako lojálna menšina, alebo, nedajbože, či je nelojálna menšina väčšia ako lojálna menšina. V tom prípade by to už bola väčšina menšiny a tým pádom by bolo všetko jasné. Dobrým terčom by mohli byť mimovládne organizácie. Sú nezávislé od všetkého. Aj od zdravého rozumu, podotkol by kritik. Nezávislosť sama osebe je čosi nenormálne. Je to póza. V skutočnosti je každý od niekoho závislý. Zoberme si malé deti. Čo by si počali bez rodičov? Rodičia ich naučia jesť, chodiť, vykonávať hygienické potreby, skrátka, tých pár vecí, ktoré človek potrebuje v živote. Niektoré deti sú nedisciplinované. Naučíme ich chodiť a ony potom chcú chodiť kam chcú. Zvaliť horúčavy na prezidenta je riskantné. Prezident je síce inštitúcia, ale v konečnom dôsledku je to len jeden človek. A ešte k tomu celkom konkrétny. Žiadna menšina, ani nezávislá organizácia. Takže, ak by sme z horúčav vinili prezidenta, museli by sme mu to dokázať. A to by, uznajte, nebolo jednoduché. Má vôbec takú moc, aby rozhodoval o počasí? A ešte k tomu bez súhlasu koaličných strán? Ako vidno, ťažko hľadať vinníka. Ľahšie bude zjednať nápravu. Ak môže náš premiér požiadať toho talianskeho, nech zariadi, aby sme platili menej za elektrinu, prečo by sa nemohol prihovoriť aj na iných miestach za priaznivejšie počasie? Pravdaže, ak má kontakty.
.milan Lasica
Táto možnosť nám poskytuje rozlet a veľa možností. Hľadáme virtuálneho i konkrétneho vinníka, na ktorého by sa to dalo zvaliť. Na vine môže byť osud, pretože nám nedopraje primeranú teplotu. Niečo nám tými horúčavami naznačuje a my teraz budeme skúmať, že čo. Na vine môže byť ľudstvo. To je už lepší prípad. Pretože osud je osud, čo s ním, ale ľudstvo je napriek množnému číslu predsa len čosi konkrétne. Ľudstvo sa skladá z jednotlivých ľudí. Takže treba vytypovať tých, ktorí by mohli byť za extrémne horúčavy na Slovensku zodpovední. Tých, čo za to môžu. Neviem, kto by to mohol byť. Ale verím, že pri troche snahy sa už niekto nájde. Najľahšie sa hľadá na politickej scéne, lebo politické myslenie je priamo závislé od hľadania vinníkov.
Poďme pekne po poriadku. Opozícia. Kto iný by mohol byť na vine. Veď vládnuca garnitúra už rok napráva chyby bývalej vlády. Ukazuje sa, že predsa len ešte nestihla napraviť všetko. Veď nič nejde naraz. Ďalším vinníkom by mohli byť nelojálne menšiny. Ide o to, kto to je. A kto určí, kto je nelojálna menšina. A či nelojálna menšina je menšia ako lojálna menšina, alebo, nedajbože, či je nelojálna menšina väčšia ako lojálna menšina. V tom prípade by to už bola väčšina menšiny a tým pádom by bolo všetko jasné. Dobrým terčom by mohli byť mimovládne organizácie. Sú nezávislé od všetkého. Aj od zdravého rozumu, podotkol by kritik. Nezávislosť sama osebe je čosi nenormálne. Je to póza. V skutočnosti je každý od niekoho závislý. Zoberme si malé deti. Čo by si počali bez rodičov? Rodičia ich naučia jesť, chodiť, vykonávať hygienické potreby, skrátka, tých pár vecí, ktoré človek potrebuje v živote. Niektoré deti sú nedisciplinované. Naučíme ich chodiť a ony potom chcú chodiť kam chcú. Zvaliť horúčavy na prezidenta je riskantné. Prezident je síce inštitúcia, ale v konečnom dôsledku je to len jeden človek. A ešte k tomu celkom konkrétny. Žiadna menšina, ani nezávislá organizácia. Takže, ak by sme z horúčav vinili prezidenta, museli by sme mu to dokázať. A to by, uznajte, nebolo jednoduché. Má vôbec takú moc, aby rozhodoval o počasí? A ešte k tomu bez súhlasu koaličných strán? Ako vidno, ťažko hľadať vinníka. Ľahšie bude zjednať nápravu. Ak môže náš premiér požiadať toho talianskeho, nech zariadi, aby sme platili menej za elektrinu, prečo by sa nemohol prihovoriť aj na iných miestach za priaznivejšie počasie? Pravdaže, ak má kontakty.
.milan Lasica
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.