Vďaka tejto práci zároveň často objavíte tisíckrát objavené, aj to vie byť veľmi vzrušujúce. Nedávno som napríklad vyberal pesničky slovenských muzikantov na festivalové CD. A doteraz mám z toho výborný pocit, znova ma nadchlo, aká je naša hudobná scéna. Normálne nám závidím. Kto má to šťastie, že pozná Hommage à J. S. Bach od Collegium Musicum? Vidím to na pár miliónov Slovákov a Čechov, zopár Maďarov či Poliakov, možno nejaký Bulhar a Ukrajinec. Ďalej nič. Päťmiliárddeväťstodeväťdesiatšesť miliónov obyvateľov planéty o tomto diele ani netuší. A výborné pesničky od Diega? Tie nepozná asi ani jeden Bulhar, myslím si, že zatiaľ ide výlučne o slovenskú záležitosť. Prejav takého Laskyho, všetky možné podoby Braňa Jobusa, Whiskyho úžasnú pesničku Pes, hudobné žblnkoty Svetozára Stračinu či rapera Beneho, ktorý podľa mňa ušiel Davidovi Lynchovi z nejakého jeho nerealizovaného filmu. Kto okrem nás vyvolených pozná týchto velikánov hudby? Američania či Angličania majú síce doma elitu, majú určite najlepšiu scénu na svete, ale tú my poznáme. Oni naše poklady nie. Je mi ich v podstate ľúto. Grand Canyon je nádherný, navštívia ho ročne milióny. Koľko ľudí navštívi ročne Zádielsky kaňon? Londýnčan nemôže ísť na výlet do Londýna, my áno. Kto okrem zopár šťastlivcov vie, že na Slovensku je okrem ťažko skúšaného nereálneho a smiešneho stredu Európy aj naozajstný reálny stred zemského plášťa a vesmíru? Je pravda, že sa tu mnohí z tej našej výnimočnosti nadobro zbláznili a tú radosť z nej nám kazia, tí však tak, ako prišli, aj odídu, zatiaľ čo velikáni ako Varga ostávajú. Predsa len môžeme byť veľkorysí a trošku svetu pomôcť. Keď sa raz bude vyberať hymna Zemegule, navrhujem spomínanú perlu od Collegia. Je v nej zhudobnený Grand kaňon i Zádiel. Svetová verejnosť by mala krajší život, lebo by spoznala dobre utajený hudobný skvost. A nám by tých exkluzívnych zábaviek ostalo stále dosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.