V piatok predpoludním, prvý deň 44. ročníka Medzinárodného filmového festivalu, sa Karlove Vary ešte len pomaly prebúdzajú z celoročnej letargie. Hotel Thermal zapĺňajú skupinky milovníkov filmu, ktorí detailne skúmajú programovú brožúru v snahe vybrať si niektorý z 232 hraných i dokumentárnych filmov, uvedených tento rok na festivale. V sobotu už začnú Vary žiť plnohodnotným festivalovým životom. Davy zaplavia hotel Thermal i kúpeľnú kolonádu, na ktorej sú rozmiestnené ostatné premietacie sály. Záujem o festival stále rastie, tento rok sa akreditovalo 12 061 účastníkov, takmer o 1 200 viac ako minulý rok. Preto sa každé ráno od šiestej pred pokladňami kľukatia dlhé rady tých, ktorí si privstali, aby získali lístok na „svoj“ film. Diváci, ktorým sa lístky neujdú, vyčkávajú pred premietacími miestnosťami v nádeji, že v sále predsa len zostane niekoľko voľných miest. Pokiaľ nejde o najočakávanejšie tituly, aké tento rok zastupoval kontroverzný Antikrist dánskeho provokatéra Larsa von Triera alebo Formanova Dobre platená prechádzka, obvykle sa nadšencom bez lístka predsa len do sály dostať podarí.
Humor a neformálnosť, ktorú si na festivale pochvaľujú filmári i bežné publikum, sa odráža aj v zvučkách, uvádzajúcich každé predstavenie. K štyrom minuloročným minipríbehom, v ktorých slávni držitelia Krištáľového glóbusu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii skúmali netradičné možnosti využitia tejto sošky, pribudli dve varianty s Jiřím Menzlom a Andym Garciom. Garcia si pomocou sošky otvorí dvere i bez kľúča, zatiaľ čo legendárny český režisér vďaka nej obdivuje pozadie svojej atraktívnej mladej slúžky.
.hviezdy v daždi
Daždivé, chladné počasie, ktoré sa s filmovým festivalom tradične spája, rozjasnila plejáda hereckých hviezd. Začiatok festivalu ozdobila francúzska herečka Isabelle Huppertová (Pianistka), ktorá si prišla prebrať Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii. V závere festivalu zažiarili hviezdy najvyššej svietivosti. Johnovi Malkovichovi sa dostalo od festivalu rovnakej pocty ako Huppertovej, Antonio Banderas si prevzal Cenu prezidenta Medzinárodného filmového festivalu.
John Malkovich sa počas svojho pobytu vo Varoch zúčastnil diskusie, otvorenej pre všetkých akreditovaných účastníkov festivalu. Zvedavé publikum natlačené v sále jedného z karlovarských kúpeľných domov sa pár minút pred príchodom hviezdy ponorilo do úplného ticha. „Je tu ticho ako v kostole,“ zašepkalo dievča, stojace vedľa mňa svojej kamarátke. „Veď predsa príde Boh!“ odvetila jej spoločníčka vážne a naznačila čosi o vzťahu publika k slávnemu hercovi. „No, zase taký Boh to nie je,“ ukončila rozhovor prvá slečna.
Aj samotný Malkovich jasne odmietol identitu hereckej ikony, ktorú mu podľa jeho vlastných slov vnucujú fanúšikovia a novinári. Prišiel v bledých plátenných teniskách, vyhrnutých rifliach, béžovom pletenom svetri a pohodlne sa uvelebil v jednom z kožených kresiel na pódiu. Počas celého rozhovoru sondoval publikum bystrými očami, vyžaroval z neho pokoj a vyrovnanosť. Prejavil záujem o literatúru, históriu a filmové dokumenty, ktoré obľubuje, pretože mu rozširujú obzory. Zasvätene rozprával o výhodách a nevýhodách hereckej profesie, o rozdieloch medzi účinkovaním na javisku a pred kamerou. „Divadlo a film sú ako hudba dvoch rôznych hudobných nástrojov. V divadle musím svoj výkon stále znovu reflektovať, a to ma obohacuje,“ odôvodnil svoju lásku k divadlu Malkovich.
.v zajatí melanchólie
Porotu tento rok zaujali smutné príbehy. Krištáľový glóbus si odniesol belgicko-kanadský film Anjel pri mori, v ktorom debutant Frédéric Dumont približuje utrpenie maniodepresívneho pacienta a jeho rodiny (pozri rámček). Predstaviteľ hlavnej úlohy, Olivier Gourmet, získal ocenenie za najlepší mužský herecký výkon. Rovnakú cenu si vyslúžil i Američan Paul Giamatti, ktorý stvárnil seba samého v melancholickej komédii Duša Paula Giamattiho debutujúcej režisérky Sophie Barthesovej. Film zaujme svojím originálnym tragikomickým námetom – rozpráva o úzkostlivom hercovi, ktorý sa rozhodne vymaniť z depresie tým, že si nechá tajuplnou spoločnosťou zmraziť dušu. Vďaka nekonvenčnému, jemne absurdnému príbehu miestami pripomenie bizarnú komédiu V koži Johna Malkovicha, inokedy zasa tvorbu režisérkinho obľúbenca Woodyho Allena. Cena za najlepší ženský herecký výkon putovala do rúk Dánky Papriky Steenovej za rolu alkoholičky vo filme Potlesk. Ocenenie za réžiu porota udelila nemeckému tvorcovi Andreasovi Dresenovi za film Whisky s vodkou, zvláštnu cenu poroty dostal iránsky film Dvadsať, sociologická štúdia života v súčasnom Iráne, ktorú nakrútil Abdolreza Kahani.
.imigranti & outsideri
Očakávaný film Wrestler Darrena Aronofského dokazuje režisérovu neuveriteľnú režijnú variabilnosť. Pri dielach Pi, Rekviem za sen a Fontána sa tvorca opieral najmä o symbolické vyjadrenia, tentoraz prišiel s komorným, realisticky stvárneným príbehom starnúceho wrestlera, ktorý všetko obetoval zápaseniu a na sklonku profesionálnej kariéry si uvedomuje, že jeho život zostal celkom prázdny. V symbolickej rovine snímka vypovedá o americkej kultúre, v ktorej sa ľudia stávajú závislí od vonkajšieho úspechu a rezignujú na to, aby našli autentický výraz vlastnej individuality a vytvorili pevné vzťahy.
Americká snímka Okamih vzkriesenia slávneho scenáristu Paula Schradera (Taxikár, Zúriaci býk) rozpráva o mužovi, ktorý prežil extrémne poníženie a svoju bolesť ukrýva za smejúcou sa maskou. Adam Stein bol pred druhou svetovou vojnou úspešným židovským komikom, počas vojny sa stal psom nacistického pohlavára. Doslova. Bol nútený spať v búde, žrať z misky pre psa, rozveseľovať svojho „pána“. Adam zisťuje, že vlastnú bolesť vylieči len vtedy, ak dokáže pomôcť niekomu, kto prežil rovnako potupnú skúsenosť.
Predstaviteľ mladej generácie amerických režisérov Cary Fukunaga prišiel do Karlových Varov predstaviť svoj režijný debut Sin nombre. Režisér v ňom necháva prelínať dva paralelné príbehy – v prvom sa člen mexického gangu stane obeťou špirály násilia, ktoré pomohol rozpútať, druhý ukazuje, akú vysokú cenu musia zaplatiť ilegálni imigranti za možnosť dostať sa do Spojených štátov. Oba príbehy sa pretnú v zlomovom momente, predznamenávajúcom osudy všetkých. Film ponúkne strhujúci príbeh, jeho dramaturgický oblúk pripomína antickú tragédiu.
Francúzsky režisér Philippe Lioret skúma vo svojom filme Welcome iné aspekty fenoménu imigrácie. Poodhaľuje odvrátenú tvár, ktorú imigrantom nastavujú štátne inštitúcie i bežná populácia. Komorná dráma sa opiera o dobre napísané a presvedčivo stvárnené hlavné postavy a realistické dialógy. Silná záverečná pointa ukazuje trpké dôsledky, k akým môže ľahostajnosť a nepriateľstvo voči imigrantom viesť.
Originálny austrálsky príbeh Samson a Dalila variuje klasický ľúbostný motív a zároveň ukazuje, ako ďaleko musí človek niekedy zájsť, aby pochopil, kde je jeho skutočný domov. Film režiséra Warwicka Thorntona sa odohráva v komunite austrálskych aborigéncov, jeho hlavnými hrdinami sú tínedžeri, ktorí prežívajú svoju prvú lásku, lúčia sa s detstvom a neisto vstupujú do dospelosti. Vo filme zohráva významnú rolu pôsobivá obrazová stránka, výrazný soundtrack a prirodzené herecké výkony oboch hlavných predstaviteľov.
.inšpirácia z latinskej Ameriky
Ako mimoriadne životaschopná a zároveň rozmanitá sa znovu ukázala latinskoamerická kinematografia. Práve z tohto regiónu prúdia v posledných rokoch do svetového filmu nové, autentické námety. Silný príbeh ponúkne peruánsky film Mlieko strachu. Režisérka Claudia Llosová rozpráva príbeh ženy, ktorá v duši nosí traumy svojej matky a po jej smrti sa musí konfrontovať so svojím strachom a konečne sa odvážiť slobodne žiť. Hlavný hrdina argentínskej snímky Gigant, nočný strážnik v supermarkete, sa zaľúbi do predavačky, je však príliš ostýchavý na to, aby dal svoje city najavo. Film Adriána Binieza s humorným nadhľadom sleduje jeho rozpačité a komické pokusy priblížiť sa k nej.
Snímka Kohútie zápasy, ktorú nakrútil argentínsky režisér Sergio Martín Mazza, prináša silnú reflexiu bytostnej osamelosti a túžby po premostení hlbokej priepasti, oddeľujúcej ľudí. Dielo zaujme osobitým vizuálnym stvárnením, výraznú rolu v ňom zohráva dômyselná práca s kontrastnými farebnými odtieňmi. Film je vyskladaný zo statických záberov, ktoré dokresľujú neschopnosť intímne sa priblížiť k druhému človeku. Malý, nenápadný debut Argentínčanov Frederica Godfrida a Juana Sasiaína s názvom La Tigra, Chaco autenticky zachytáva každodennú realitu v ospalom argentínskom mestečku, kam sa zo štúdií vracia hlavný hrdina Esteban. Film je skromnou oslavou prostého života, srší z neho radosť a optimizmus.
.medzi dobrom a zlom
Výrazný film maďarského režiséra Árpáda Sopsitsa Siedmy kruh reflektuje metafyzický zápas medzi dobrom a zlom, odohrávajúci sa v duši človeka. Medzi skupinu tínedžerov sa votrie tajuplný chlapec Sebestyén, ktorý stelesňuje tieňové zložky osobnosti človeka. Imagináciu detí zaujme hrozivými príbehmi, neskôr ich začne lákať na tajomnú hranicu medzi životom a smrťou, bytím a nebytím. Ponúka im odpovede na existenciálne otázky, ktoré sa u nich začínajú prebúdzať. Toto poznanie je však iluzívne a zároveň nebezpečné. Excentrický kňaz Gábor sa usiluje deti vystríhať pred prekračovaním morálnych hraníc i pred temnotou vnútri človeka, jeho varovania však vyznejú naprázdno. Režisér využíva ostré kontrasty medzi svetlom a tmou a ponurú zvukovú stopu, aby vytvoril znepokojivú, ťaživú atmosféru.
Medzi najočakávanejšie tituly záveru festivalu patrila snímka Biela stuha. Rakúsky filmár Michael Haneke v nej, podobne ako vo svojich predchádzajúcich dielach Funny Games a Utajený, skúma tajomný fenomén zla a poodhaľuje podmienky, v ktorých sa temné stránky ľudskej povahy naplno prejavia. Film otvorene ukazuje pokrytectvo a dvojitú morálku, ktorá panuje v rakúskej dedine v období pred prvou svetovou vojnou. V kostole sa kážu kresťanské hodnoty, ale bežný život sa riadi celkom inými pravidlami. Nudu a stereotyp vidieckeho života začne narúšať séria krutých zločinov. Zlo objavujúce sa v nenápadnej, zapadnutej obci predznamenáva besnenie nadchádzajúcich vojnových rokov. Haneke dokáže, tak ako v predchádzajúcich filmoch, načrtnúť hlboko znepokojivé otázky o povahe človeka, ktoré necháva zámerne nezodpovedané.
Hviezdy v Karlových Varoch potešili aj zabavili, na hektickú atmosféru festivalu bude človek zrejme dlho spomínať. Filmy, dobré a silné filmy, tu však zostanú.
Humor a neformálnosť, ktorú si na festivale pochvaľujú filmári i bežné publikum, sa odráža aj v zvučkách, uvádzajúcich každé predstavenie. K štyrom minuloročným minipríbehom, v ktorých slávni držitelia Krištáľového glóbusu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii skúmali netradičné možnosti využitia tejto sošky, pribudli dve varianty s Jiřím Menzlom a Andym Garciom. Garcia si pomocou sošky otvorí dvere i bez kľúča, zatiaľ čo legendárny český režisér vďaka nej obdivuje pozadie svojej atraktívnej mladej slúžky.
.hviezdy v daždi
Daždivé, chladné počasie, ktoré sa s filmovým festivalom tradične spája, rozjasnila plejáda hereckých hviezd. Začiatok festivalu ozdobila francúzska herečka Isabelle Huppertová (Pianistka), ktorá si prišla prebrať Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii. V závere festivalu zažiarili hviezdy najvyššej svietivosti. Johnovi Malkovichovi sa dostalo od festivalu rovnakej pocty ako Huppertovej, Antonio Banderas si prevzal Cenu prezidenta Medzinárodného filmového festivalu.
John Malkovich sa počas svojho pobytu vo Varoch zúčastnil diskusie, otvorenej pre všetkých akreditovaných účastníkov festivalu. Zvedavé publikum natlačené v sále jedného z karlovarských kúpeľných domov sa pár minút pred príchodom hviezdy ponorilo do úplného ticha. „Je tu ticho ako v kostole,“ zašepkalo dievča, stojace vedľa mňa svojej kamarátke. „Veď predsa príde Boh!“ odvetila jej spoločníčka vážne a naznačila čosi o vzťahu publika k slávnemu hercovi. „No, zase taký Boh to nie je,“ ukončila rozhovor prvá slečna.
Aj samotný Malkovich jasne odmietol identitu hereckej ikony, ktorú mu podľa jeho vlastných slov vnucujú fanúšikovia a novinári. Prišiel v bledých plátenných teniskách, vyhrnutých rifliach, béžovom pletenom svetri a pohodlne sa uvelebil v jednom z kožených kresiel na pódiu. Počas celého rozhovoru sondoval publikum bystrými očami, vyžaroval z neho pokoj a vyrovnanosť. Prejavil záujem o literatúru, históriu a filmové dokumenty, ktoré obľubuje, pretože mu rozširujú obzory. Zasvätene rozprával o výhodách a nevýhodách hereckej profesie, o rozdieloch medzi účinkovaním na javisku a pred kamerou. „Divadlo a film sú ako hudba dvoch rôznych hudobných nástrojov. V divadle musím svoj výkon stále znovu reflektovať, a to ma obohacuje,“ odôvodnil svoju lásku k divadlu Malkovich.
.v zajatí melanchólie
Porotu tento rok zaujali smutné príbehy. Krištáľový glóbus si odniesol belgicko-kanadský film Anjel pri mori, v ktorom debutant Frédéric Dumont približuje utrpenie maniodepresívneho pacienta a jeho rodiny (pozri rámček). Predstaviteľ hlavnej úlohy, Olivier Gourmet, získal ocenenie za najlepší mužský herecký výkon. Rovnakú cenu si vyslúžil i Američan Paul Giamatti, ktorý stvárnil seba samého v melancholickej komédii Duša Paula Giamattiho debutujúcej režisérky Sophie Barthesovej. Film zaujme svojím originálnym tragikomickým námetom – rozpráva o úzkostlivom hercovi, ktorý sa rozhodne vymaniť z depresie tým, že si nechá tajuplnou spoločnosťou zmraziť dušu. Vďaka nekonvenčnému, jemne absurdnému príbehu miestami pripomenie bizarnú komédiu V koži Johna Malkovicha, inokedy zasa tvorbu režisérkinho obľúbenca Woodyho Allena. Cena za najlepší ženský herecký výkon putovala do rúk Dánky Papriky Steenovej za rolu alkoholičky vo filme Potlesk. Ocenenie za réžiu porota udelila nemeckému tvorcovi Andreasovi Dresenovi za film Whisky s vodkou, zvláštnu cenu poroty dostal iránsky film Dvadsať, sociologická štúdia života v súčasnom Iráne, ktorú nakrútil Abdolreza Kahani.
.imigranti & outsideri
Očakávaný film Wrestler Darrena Aronofského dokazuje režisérovu neuveriteľnú režijnú variabilnosť. Pri dielach Pi, Rekviem za sen a Fontána sa tvorca opieral najmä o symbolické vyjadrenia, tentoraz prišiel s komorným, realisticky stvárneným príbehom starnúceho wrestlera, ktorý všetko obetoval zápaseniu a na sklonku profesionálnej kariéry si uvedomuje, že jeho život zostal celkom prázdny. V symbolickej rovine snímka vypovedá o americkej kultúre, v ktorej sa ľudia stávajú závislí od vonkajšieho úspechu a rezignujú na to, aby našli autentický výraz vlastnej individuality a vytvorili pevné vzťahy.
Americká snímka Okamih vzkriesenia slávneho scenáristu Paula Schradera (Taxikár, Zúriaci býk) rozpráva o mužovi, ktorý prežil extrémne poníženie a svoju bolesť ukrýva za smejúcou sa maskou. Adam Stein bol pred druhou svetovou vojnou úspešným židovským komikom, počas vojny sa stal psom nacistického pohlavára. Doslova. Bol nútený spať v búde, žrať z misky pre psa, rozveseľovať svojho „pána“. Adam zisťuje, že vlastnú bolesť vylieči len vtedy, ak dokáže pomôcť niekomu, kto prežil rovnako potupnú skúsenosť.
Predstaviteľ mladej generácie amerických režisérov Cary Fukunaga prišiel do Karlových Varov predstaviť svoj režijný debut Sin nombre. Režisér v ňom necháva prelínať dva paralelné príbehy – v prvom sa člen mexického gangu stane obeťou špirály násilia, ktoré pomohol rozpútať, druhý ukazuje, akú vysokú cenu musia zaplatiť ilegálni imigranti za možnosť dostať sa do Spojených štátov. Oba príbehy sa pretnú v zlomovom momente, predznamenávajúcom osudy všetkých. Film ponúkne strhujúci príbeh, jeho dramaturgický oblúk pripomína antickú tragédiu.
Francúzsky režisér Philippe Lioret skúma vo svojom filme Welcome iné aspekty fenoménu imigrácie. Poodhaľuje odvrátenú tvár, ktorú imigrantom nastavujú štátne inštitúcie i bežná populácia. Komorná dráma sa opiera o dobre napísané a presvedčivo stvárnené hlavné postavy a realistické dialógy. Silná záverečná pointa ukazuje trpké dôsledky, k akým môže ľahostajnosť a nepriateľstvo voči imigrantom viesť.
Originálny austrálsky príbeh Samson a Dalila variuje klasický ľúbostný motív a zároveň ukazuje, ako ďaleko musí človek niekedy zájsť, aby pochopil, kde je jeho skutočný domov. Film režiséra Warwicka Thorntona sa odohráva v komunite austrálskych aborigéncov, jeho hlavnými hrdinami sú tínedžeri, ktorí prežívajú svoju prvú lásku, lúčia sa s detstvom a neisto vstupujú do dospelosti. Vo filme zohráva významnú rolu pôsobivá obrazová stránka, výrazný soundtrack a prirodzené herecké výkony oboch hlavných predstaviteľov.
.inšpirácia z latinskej Ameriky
Ako mimoriadne životaschopná a zároveň rozmanitá sa znovu ukázala latinskoamerická kinematografia. Práve z tohto regiónu prúdia v posledných rokoch do svetového filmu nové, autentické námety. Silný príbeh ponúkne peruánsky film Mlieko strachu. Režisérka Claudia Llosová rozpráva príbeh ženy, ktorá v duši nosí traumy svojej matky a po jej smrti sa musí konfrontovať so svojím strachom a konečne sa odvážiť slobodne žiť. Hlavný hrdina argentínskej snímky Gigant, nočný strážnik v supermarkete, sa zaľúbi do predavačky, je však príliš ostýchavý na to, aby dal svoje city najavo. Film Adriána Binieza s humorným nadhľadom sleduje jeho rozpačité a komické pokusy priblížiť sa k nej.
Snímka Kohútie zápasy, ktorú nakrútil argentínsky režisér Sergio Martín Mazza, prináša silnú reflexiu bytostnej osamelosti a túžby po premostení hlbokej priepasti, oddeľujúcej ľudí. Dielo zaujme osobitým vizuálnym stvárnením, výraznú rolu v ňom zohráva dômyselná práca s kontrastnými farebnými odtieňmi. Film je vyskladaný zo statických záberov, ktoré dokresľujú neschopnosť intímne sa priblížiť k druhému človeku. Malý, nenápadný debut Argentínčanov Frederica Godfrida a Juana Sasiaína s názvom La Tigra, Chaco autenticky zachytáva každodennú realitu v ospalom argentínskom mestečku, kam sa zo štúdií vracia hlavný hrdina Esteban. Film je skromnou oslavou prostého života, srší z neho radosť a optimizmus.
.medzi dobrom a zlom
Výrazný film maďarského režiséra Árpáda Sopsitsa Siedmy kruh reflektuje metafyzický zápas medzi dobrom a zlom, odohrávajúci sa v duši človeka. Medzi skupinu tínedžerov sa votrie tajuplný chlapec Sebestyén, ktorý stelesňuje tieňové zložky osobnosti človeka. Imagináciu detí zaujme hrozivými príbehmi, neskôr ich začne lákať na tajomnú hranicu medzi životom a smrťou, bytím a nebytím. Ponúka im odpovede na existenciálne otázky, ktoré sa u nich začínajú prebúdzať. Toto poznanie je však iluzívne a zároveň nebezpečné. Excentrický kňaz Gábor sa usiluje deti vystríhať pred prekračovaním morálnych hraníc i pred temnotou vnútri človeka, jeho varovania však vyznejú naprázdno. Režisér využíva ostré kontrasty medzi svetlom a tmou a ponurú zvukovú stopu, aby vytvoril znepokojivú, ťaživú atmosféru.
Medzi najočakávanejšie tituly záveru festivalu patrila snímka Biela stuha. Rakúsky filmár Michael Haneke v nej, podobne ako vo svojich predchádzajúcich dielach Funny Games a Utajený, skúma tajomný fenomén zla a poodhaľuje podmienky, v ktorých sa temné stránky ľudskej povahy naplno prejavia. Film otvorene ukazuje pokrytectvo a dvojitú morálku, ktorá panuje v rakúskej dedine v období pred prvou svetovou vojnou. V kostole sa kážu kresťanské hodnoty, ale bežný život sa riadi celkom inými pravidlami. Nudu a stereotyp vidieckeho života začne narúšať séria krutých zločinov. Zlo objavujúce sa v nenápadnej, zapadnutej obci predznamenáva besnenie nadchádzajúcich vojnových rokov. Haneke dokáže, tak ako v predchádzajúcich filmoch, načrtnúť hlboko znepokojivé otázky o povahe človeka, ktoré necháva zámerne nezodpovedané.
Hviezdy v Karlových Varoch potešili aj zabavili, na hektickú atmosféru festivalu bude človek zrejme dlho spomínať. Filmy, dobré a silné filmy, tu však zostanú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.