11. storočie
Už v roku 1054 Číňania používajú „ohnivé šípy“, šípy, na ktorých sú pripevnené rúrky, naplnené pušným prachom, čiže akýmsi pomocným raketovým motorčekom. Skutočné rakety sú opísané v roku 1232, keď mongolské hordy obliehali dnešný Peking.
17. storočie
V roku 1650 sú v Amsterdame publikované návrhy, ako stabilizovať let rakiet pomocou malých krídeliek na chvoste a aj návrh na viacstupňové rakety, ktoré by odhadzovali vyhorené stupne.
Začiatok 20. storočia
Konstantin E. Ciolkovskij prichádza s návrhom, že by pomocou rakiet mohol človek letieť aj do vesmíru. Ako prvý navrhuje umelé družice Zeme, rôzne spôsoby pohonu a venuje sa aj životu vo vesmíre, či dokonca na vesmírnych staniciach.
1926
Prvá raketa na kvapalné palivo. Jej konštruktérom je Robert H. Goddard, americký vedec a konštruktér, ktorý prvý používa kombináciu kvapalného kyslíka a leteckého petroleja na pohon rakiet.
1944 ― 45
Rakety V2, vyvinuté a vyrábané pod dohľadom Wernera von Brauna v nemeckom Peenemünde, bombardujú Londýn. Von Braun aj s kolegami na konci vojny uteká do americkej zóny, kde sa ponúka Američanom ako raketový expert.
4. október 1957
Z Kazašskej stepi štartuje Sputnik 1. Osemdesiatcentimetrová guľa vysiela jednoduchý signál, zachytiteľný na celom svete. Američania zažívajú prvý „vesmírny“ šok zo sovietskej prevahy vo vesmíre. Po neúspechu družice Vanguard získava von Braun zákazku na vyslanie prvej americkej družice.
21. apríl 1961
Jurij Gagarin letí ako prvý človek do vesmíru. Jeho let je súčasne aj najkratší v histórii, trvá 90 minút a končí sa po jednom oblete Zeme. Gagarinov let Chruščov masívne využíva ako nátlakový prostriedok v rokovaniach s Kennedym.
25. máj 1961
Prejav prezidenta Kennedyho pred americkým Kongresom, v ktorom vyzýva na let na Mesiac pred koncom desaťročia. Po Kennedym je pomenované vesmírne stredisko na myse Canaveral na Floride, odkiaľ dodnes Američania lietajú do vesmíru.
20. február 1962
Prvý Američan na obežnej dráhe. John Glenn trávi na obežnej dráhe takmer 5 hodín. Po úspešnej politickej kariére senátora sa v roku 1998 ako 77-ročný vracia na palube raketoplánu Discovery do vesmíru. Dodnes je najstarším človekom vo vesmíre.
18. marec 1965
Prvý výstup človeka do otvoreného vesmírneho priestoru. Alexej Leonov trávi mimo vesmírnej lode približne pol hodiny. Nafúknutý a stvrdnutý skafander mu takmer zabráni vrátiť sa späť. Let je jedným z posledných sovietskych „prvenstiev“ vo vesmíre.
9. jún 1965
Ed White, povzbudený úspechom Leonova, trávi počas letu Gemini 4 ako prvý Američan vo voľnom vesmírnom priestore o 37 minút viac času ako jeho sovietsky kolega. Američania v rámci programu Gemini absolvujú ďalšie 4 vychádzky do otvoreného priestoru.
27. január 1967
Pri požiari kabíny Apolla 1 umiera prvá posádka Apolla – Virgil „Gus“ Grissom, Ed White a Roger Chaffee. Príčinou je elektrický skrat v klimatizačnej jednotke, kombinovaný s množstvom horľavých materiálov v atmosfére čistého kyslíka.
24. apríl 1967
Pri pristátí lode Sojuz 1 umiera sovietsky kozmonaut Vladimir Komarov. Po mnohých problémoch počas letu sa kabína pri pristátí tak roztáča, že sa hlavný aj záložný padák obtočia okolo nej a ona dopadá nebrzdená na zem.
27. marec 1968
Pri leteckej nehode zomiera Jurij Gagarin. Prvý človek vo vesmíre po absolvovaní celosvetového turné roky bojoval o návrat do aktívnej kozmonautickej služby. Nakoniec ho spolu s ďalšími vybrali do skupiny kozmonautov, ktorí mali letieť na Mesiac.
Vianoce 1968
Pamätný let Apolla 8. Astronauti Frank Borman, James Lovell a William Anders sú prví ľudia v dejinách, ktorí vidia na vlastné oči povrch Mesiaca zblízka. Fotografujú budúce miesto pristátia Apolla 11, ako aj známy východ Zeme nad Mesiacom.
Február 1969 – november 1972
Sovieti sa márne snažia dobehnúť Američanov v pretekoch na Mesiac. Ich raketa N1, plánovaná ako hlavný nosič lunárnych lodí, vybuchuje 4 x počas bezpilotných skúšok. Jej neúspech predstavuje definitívny koniec sovietskych snáh o pristátie na Mesiaci.
20. júl 1969
Neil Armstron a Edwin „Buzz“ Aldrin pristávajú ako prví ľudia na Mesiaci. Po tom, čo Neil predniesol svoju známu vetu, trávia na jeho povrchu 2 hodiny a 15 minút vedeckými experimentmi, vztyčujú americkú vlajku a komunikujú s prezidentom Nixonom.
Apríl 1970
Dramatický let Apolla 13. Po závažnom poškodení lode a presune celej posádky do lunárneho modulu sa astronauti vďaka dokonalej spolupráci špecialistov na Zemi a vlastnej odvahe a odolnosti vracajú po 7 dňoch šťastne na Zem.
December 1972
Doteraz posledný let človeka na Mesiac. Astronaut Eugene Cernan, Američan so slovenskými koreňmi, je posledným človekom, ktorý pracuje na jeho povrchu. Je aj človekom, ktorý na povrchu Mesiaca strávil najviac času – 22 hodín.
2020?
Návrat Američanov na Mesiac. Podľa plánov NASA by sa okolo tohto roku mali Američania vrátiť na Mesiac a začať s jeho trvalým osídlením. V súčasnosti sa už vyvíja vesmírna loď Orion, ktorá vzhľadom veľmi pripomína pôvodnú loď Apollo.
Už v roku 1054 Číňania používajú „ohnivé šípy“, šípy, na ktorých sú pripevnené rúrky, naplnené pušným prachom, čiže akýmsi pomocným raketovým motorčekom. Skutočné rakety sú opísané v roku 1232, keď mongolské hordy obliehali dnešný Peking.
17. storočie
V roku 1650 sú v Amsterdame publikované návrhy, ako stabilizovať let rakiet pomocou malých krídeliek na chvoste a aj návrh na viacstupňové rakety, ktoré by odhadzovali vyhorené stupne.
Začiatok 20. storočia
Konstantin E. Ciolkovskij prichádza s návrhom, že by pomocou rakiet mohol človek letieť aj do vesmíru. Ako prvý navrhuje umelé družice Zeme, rôzne spôsoby pohonu a venuje sa aj životu vo vesmíre, či dokonca na vesmírnych staniciach.
1926
Prvá raketa na kvapalné palivo. Jej konštruktérom je Robert H. Goddard, americký vedec a konštruktér, ktorý prvý používa kombináciu kvapalného kyslíka a leteckého petroleja na pohon rakiet.
1944 ― 45
Rakety V2, vyvinuté a vyrábané pod dohľadom Wernera von Brauna v nemeckom Peenemünde, bombardujú Londýn. Von Braun aj s kolegami na konci vojny uteká do americkej zóny, kde sa ponúka Američanom ako raketový expert.
4. október 1957
Z Kazašskej stepi štartuje Sputnik 1. Osemdesiatcentimetrová guľa vysiela jednoduchý signál, zachytiteľný na celom svete. Američania zažívajú prvý „vesmírny“ šok zo sovietskej prevahy vo vesmíre. Po neúspechu družice Vanguard získava von Braun zákazku na vyslanie prvej americkej družice.
21. apríl 1961
Jurij Gagarin letí ako prvý človek do vesmíru. Jeho let je súčasne aj najkratší v histórii, trvá 90 minút a končí sa po jednom oblete Zeme. Gagarinov let Chruščov masívne využíva ako nátlakový prostriedok v rokovaniach s Kennedym.
25. máj 1961
Prejav prezidenta Kennedyho pred americkým Kongresom, v ktorom vyzýva na let na Mesiac pred koncom desaťročia. Po Kennedym je pomenované vesmírne stredisko na myse Canaveral na Floride, odkiaľ dodnes Američania lietajú do vesmíru.
20. február 1962
Prvý Američan na obežnej dráhe. John Glenn trávi na obežnej dráhe takmer 5 hodín. Po úspešnej politickej kariére senátora sa v roku 1998 ako 77-ročný vracia na palube raketoplánu Discovery do vesmíru. Dodnes je najstarším človekom vo vesmíre.
18. marec 1965
Prvý výstup človeka do otvoreného vesmírneho priestoru. Alexej Leonov trávi mimo vesmírnej lode približne pol hodiny. Nafúknutý a stvrdnutý skafander mu takmer zabráni vrátiť sa späť. Let je jedným z posledných sovietskych „prvenstiev“ vo vesmíre.
9. jún 1965
Ed White, povzbudený úspechom Leonova, trávi počas letu Gemini 4 ako prvý Američan vo voľnom vesmírnom priestore o 37 minút viac času ako jeho sovietsky kolega. Američania v rámci programu Gemini absolvujú ďalšie 4 vychádzky do otvoreného priestoru.
27. január 1967
Pri požiari kabíny Apolla 1 umiera prvá posádka Apolla – Virgil „Gus“ Grissom, Ed White a Roger Chaffee. Príčinou je elektrický skrat v klimatizačnej jednotke, kombinovaný s množstvom horľavých materiálov v atmosfére čistého kyslíka.
24. apríl 1967
Pri pristátí lode Sojuz 1 umiera sovietsky kozmonaut Vladimir Komarov. Po mnohých problémoch počas letu sa kabína pri pristátí tak roztáča, že sa hlavný aj záložný padák obtočia okolo nej a ona dopadá nebrzdená na zem.
27. marec 1968
Pri leteckej nehode zomiera Jurij Gagarin. Prvý človek vo vesmíre po absolvovaní celosvetového turné roky bojoval o návrat do aktívnej kozmonautickej služby. Nakoniec ho spolu s ďalšími vybrali do skupiny kozmonautov, ktorí mali letieť na Mesiac.
Vianoce 1968
Pamätný let Apolla 8. Astronauti Frank Borman, James Lovell a William Anders sú prví ľudia v dejinách, ktorí vidia na vlastné oči povrch Mesiaca zblízka. Fotografujú budúce miesto pristátia Apolla 11, ako aj známy východ Zeme nad Mesiacom.
Február 1969 – november 1972
Sovieti sa márne snažia dobehnúť Američanov v pretekoch na Mesiac. Ich raketa N1, plánovaná ako hlavný nosič lunárnych lodí, vybuchuje 4 x počas bezpilotných skúšok. Jej neúspech predstavuje definitívny koniec sovietskych snáh o pristátie na Mesiaci.
20. júl 1969
Neil Armstron a Edwin „Buzz“ Aldrin pristávajú ako prví ľudia na Mesiaci. Po tom, čo Neil predniesol svoju známu vetu, trávia na jeho povrchu 2 hodiny a 15 minút vedeckými experimentmi, vztyčujú americkú vlajku a komunikujú s prezidentom Nixonom.
Apríl 1970
Dramatický let Apolla 13. Po závažnom poškodení lode a presune celej posádky do lunárneho modulu sa astronauti vďaka dokonalej spolupráci špecialistov na Zemi a vlastnej odvahe a odolnosti vracajú po 7 dňoch šťastne na Zem.
December 1972
Doteraz posledný let človeka na Mesiac. Astronaut Eugene Cernan, Američan so slovenskými koreňmi, je posledným človekom, ktorý pracuje na jeho povrchu. Je aj človekom, ktorý na povrchu Mesiaca strávil najviac času – 22 hodín.
2020?
Návrat Američanov na Mesiac. Podľa plánov NASA by sa okolo tohto roku mali Američania vrátiť na Mesiac a začať s jeho trvalým osídlením. V súčasnosti sa už vyvíja vesmírna loď Orion, ktorá vzhľadom veľmi pripomína pôvodnú loď Apollo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.