.trenčianske referendum s jednoduchou otázkou a ponukou jednoduchej voľby odpovede: „áno“ – „nie“, bolo na slovenské pomery unikátne. Pvý raz od novembra 1989 sa v referende hlasovalo o tom, či chceme, alebo nechceme „obchodno-zábavno-spoločensko-kultúrne centrum“ v meste. Doteraz sa o takýchto projektoch (zvyčajne kriticky a nesúhlasne) vyjadrovala verejnosť petíciami. V tomto kontexte Trenčania nastavili zrkadlo sebe i spoločnosti.
.tváre do diskusie
Študent teleinformatiky Richard Ščepko, nestranník, bloger. Mladý Trenčan, veci verejné mu ležia na srdci. Nesúhlasí s tým, aby Aupark stál tam, kde by stáť mal. Nepáči sa mu „obludnosť“ stavby, že zaberie plochu väčšiu ako centrum pešej zóny pod Trenčianskym hradom, že skomplikuje dopravnú situáciu v meste, odreže kus zo zelených pľúc mesta. Z cestného mosta nad priestorom, kde by mal Aupark stáť, ukazuje panorámu mesta s dominantným hradom. „Keď ho tu postavia, vrchné poschodie zakryje kostol pod hradom, z hradu bude odtiaľto vidno len vrch veže,“ vysvetľuje. Proti Auparku ako takému nemá nič. „Je však nezmyselné, aby stál tu,“ hovorí.
Študentka práva Andrea Karasová založila začiatkom júna facebookovú skupinu, diskusné fórum (Ne)chceme Aupark. Ku dňu referenda sa v nej zaregistrovalo 2 601 ľudí, päť dní po referende asi 1 500. „Fórum bolo a je zamerané na prezentáciu nesúhlasných názorov na stavbu Auparku na navrhnutom mieste,“ vraví.
Z celkového počtu 47 132 oprávnených voličov odovzdalo platné hlasy 4 911 Trenčanov. Za výstavbu bolo 394 hlasov, proti 4 517. „Dalo sa čakať, že referendum nebude platné,“ konštatuje Karasová, „pretože mnohí o ňom ani nevedeli.“ Na otázku, prečo prišlo nesúhlas prejaviť tak málo ľudí, keď na diskusnom fóre ochotne nesúhlasil, kto chcel, skonštatovala, že pasivita ju zarazila, ale že už to tak býva: na nete sa diskutuje, ale keď treba vstať od počítača, vyjsť na vzduch a hlasovať, „tak to už ‚skutek utek‘. Som sklamaná...“
.smerovka k referendu
Päť dní po referende, kancelária Branislava Cellera, primátora mesta Trenčín. „Na rozhraní rokov 2008 a 2009 miestne štruktúry Smeru začali organizovať podpisovú petíciu proti výstavbe Auparku a navrhli, že najlepšie by bolo referendum. Tak sme ho vyhlásili na čo najskorší termín,“ hovorí pre .týždeň trenčiansky primátor. Vysvetľuje, že so zástavbou danej lokality sa podľa doteraz platného územného plánu z roku 1998 počítalo, preto v roku 2004 mesto pozemok predalo investorovi. „Boli a sme presvedčení o funkčnosti stavby, ktorá do mesta patrí. Samozrejme, možno polemizovať o ‚kráse‘ stavby, ale treba si uvedomiť, že investor bude musieť splniť všetky požiadavky mesta a iných oprávnených subjektov, inak stavba povolená nebude. Hovoria o tom fakty, nie emócie,“ zdôrazňuje Celler. Verejnosť o jeho konaní bola dostatočne informovaná na lokálnej aj celoštátnej úrovni. „Nízka účasť je podľa mňa len dôkazom toho, že občania nemajú s témou Aupark problém, vysvetlenie zámeru zo strany investora im stačí a riešenie nechávajú v intenciách klasických demokratických procesov.“ Zarážajúce je podľa neho to, že „smerácku“ petíciu proti Auparku podpísalo takmer osemtisíc šesťsto ľudí, ale koľko z nich sa dostavilo na referendum, po ktorom Smeráci volali, nevedno. Možno nenašli smer do referendových miestností...
.model budúcnosti
Investor, spoločnosť HB Reavis (pozri v rozhovore) predstavoval svoj projekt Aupark Trenčín v priestoroch trenčianskeho Centra rozvoja mesta, pár desiatok metrov od magistrátu, pod heslom S úctou k človeku a histórii. Modely, plány, vizualizácie. Podľa domácich sa tam vraj nejakí ľudia boli pozrieť. Predpokladajme, že im to stačilo. A možno aj to je model budúceho záujmu o veci verejné.
Je to živý projekt
Rozhovor s Pavlom Klčom zo spoločnosti HB Reavis Group, Bratislava, developerom projektu Aupark Trenčín.
.ako ste zareagovali na vyhlásenie referenda?
Boli sme prekvapení, dosiaľ sme sa stretávali s petíciami, ale s referendom na takúto tému nie. Žiaľ, nebolo vyhlásené z vôle občanov, ale na politickú objednávku. To však nechcem komentovať. Postavili sme sa k nemu ako k plebiscitu: zvažovali sme, ako môže dopadnúť, či zámer výstavby trenčianska verejnosť podporí, či nie. Dohodli sme sa na propagácii zámeru, na tom, čo môžeme spraviť pre to, aby sa nám podarilo Trenčanov presvedčiť, že Aupark nie je strašiak, ako sa im to ktosi snaží nahovoriť.
.na čom ste sa dohodli?
Prenajali sme si na komerčnej báze od mesta výstavný priestor, pripravili model Auparku, snažili sme sa dostatočne dlho a v predstihu prezentovať náš záujem, verejne ho obhajovať. K referendu sme sa postavili ako jeden z jeho účastníkov. Ostatné bolo záležitosťou mesta, aby konalo v medziach zákona, ako sa konať pri vyhlásení referenda má.
.spravili všetko pre objektívnu informovanosť verejnosti pred referendom?
Áno. Neriešili sme spôsob, čas ani vyhlásenie referenda. Boli sme postavení pred skutočnosť, že referendum bude. Snažili sme sa na to primerane v mestskom priestore.
.váš pocit z výsledku referenda?
Dopadlo to, ako sme predpokladali. Len sme si mysleli, že bude väčšia účasť. Potvrdili sa naše predpoklady o existencii mlčiacej väčšiny, ktorá nemá problém s Auparkom alebo nemá vytvorený názor, alebo nevie nič o tom, čo je to Aupark – napriek tomu, že dostala šancu informovať a oboznámiť sa s problematikou zámeru výstavby. V zásade je pre nás výsledok referenda potešiteľný, pretože ak má niekto názor, že v Trenčíne Aupark nemá byť, určite by si dal tú námahu a na referende by sa bol zúčastnil. Preto výsledok referenda možno chápať ako „nemý súhlas“ so zámerom výstavby Auparku. .kritici výstavby hovoria o predimenzovanej stavbe, z určitých uhlov pohľadu vraj zakryje pohľad na Trenčiansky hrad...
Zodpovedám za projekt a bytostne sa ma takáto kritika dotýka. Objekt Auparku musí zodpovedať štandardom. Sme investor, dodržiavajúci zákony, tomu sa musíme prispôsobiť. Musíme dodržať všetky regulatívy: mestské, pamiatkové, archeologické a podobne. Projekt musí byť odobrený projekciou, dokumentáciou, pod všetkým sú podpísané konkrétne zodpovedné osoby. Výsledkom procesu je Aupark. Z istého pohľadu na pripomienkach takýchto kritikov niečo je, pretože laická verejnosť nemusí vedieť čítať technické výkresy, nevidí súvislosti, ale tiež nemá zodpovednosť za svoje názory. Keď poviem, že stavba bude mať 16,9 metra, nemôžem to povedať len tak. Nemôžem ísť proti sebe a proti všeobecným zvyklostiam, pravidlám. Musím dodržiavať, čo nám mesto predpíše. Kto videl vizualizáciu Auparku a vie si stavbu predstaviť v reáli, uzná, že Aupark nijako nezacloní pohľad na hrad. Zmení tvár priestoru, kde bude stáť.
.je Aupark živý projekt alebo verejnosti prezentovaná definitíva?
Odkedy vznikla myšlienka Aupark Trenčín, projekt sa vyvíja. Na základe požiadaviek mesta sme znižovali podlažnosť, priehľady, akceptovali sme požiadavku na vytvorenie priestorov pre dôchodcov, kritiku, že jedna fasáda je veľmi jednoliata – zmenili sme ju tak, že bude zelená 365 dní v roku, čo bude európsky unikát. Znižovali sme stavbu z pohľadu z hradu na mesto a podobne. Takže projekt je živý a vyvíja sa.
.tváre do diskusie
Študent teleinformatiky Richard Ščepko, nestranník, bloger. Mladý Trenčan, veci verejné mu ležia na srdci. Nesúhlasí s tým, aby Aupark stál tam, kde by stáť mal. Nepáči sa mu „obludnosť“ stavby, že zaberie plochu väčšiu ako centrum pešej zóny pod Trenčianskym hradom, že skomplikuje dopravnú situáciu v meste, odreže kus zo zelených pľúc mesta. Z cestného mosta nad priestorom, kde by mal Aupark stáť, ukazuje panorámu mesta s dominantným hradom. „Keď ho tu postavia, vrchné poschodie zakryje kostol pod hradom, z hradu bude odtiaľto vidno len vrch veže,“ vysvetľuje. Proti Auparku ako takému nemá nič. „Je však nezmyselné, aby stál tu,“ hovorí.
Študentka práva Andrea Karasová založila začiatkom júna facebookovú skupinu, diskusné fórum (Ne)chceme Aupark. Ku dňu referenda sa v nej zaregistrovalo 2 601 ľudí, päť dní po referende asi 1 500. „Fórum bolo a je zamerané na prezentáciu nesúhlasných názorov na stavbu Auparku na navrhnutom mieste,“ vraví.
Z celkového počtu 47 132 oprávnených voličov odovzdalo platné hlasy 4 911 Trenčanov. Za výstavbu bolo 394 hlasov, proti 4 517. „Dalo sa čakať, že referendum nebude platné,“ konštatuje Karasová, „pretože mnohí o ňom ani nevedeli.“ Na otázku, prečo prišlo nesúhlas prejaviť tak málo ľudí, keď na diskusnom fóre ochotne nesúhlasil, kto chcel, skonštatovala, že pasivita ju zarazila, ale že už to tak býva: na nete sa diskutuje, ale keď treba vstať od počítača, vyjsť na vzduch a hlasovať, „tak to už ‚skutek utek‘. Som sklamaná...“
.smerovka k referendu
Päť dní po referende, kancelária Branislava Cellera, primátora mesta Trenčín. „Na rozhraní rokov 2008 a 2009 miestne štruktúry Smeru začali organizovať podpisovú petíciu proti výstavbe Auparku a navrhli, že najlepšie by bolo referendum. Tak sme ho vyhlásili na čo najskorší termín,“ hovorí pre .týždeň trenčiansky primátor. Vysvetľuje, že so zástavbou danej lokality sa podľa doteraz platného územného plánu z roku 1998 počítalo, preto v roku 2004 mesto pozemok predalo investorovi. „Boli a sme presvedčení o funkčnosti stavby, ktorá do mesta patrí. Samozrejme, možno polemizovať o ‚kráse‘ stavby, ale treba si uvedomiť, že investor bude musieť splniť všetky požiadavky mesta a iných oprávnených subjektov, inak stavba povolená nebude. Hovoria o tom fakty, nie emócie,“ zdôrazňuje Celler. Verejnosť o jeho konaní bola dostatočne informovaná na lokálnej aj celoštátnej úrovni. „Nízka účasť je podľa mňa len dôkazom toho, že občania nemajú s témou Aupark problém, vysvetlenie zámeru zo strany investora im stačí a riešenie nechávajú v intenciách klasických demokratických procesov.“ Zarážajúce je podľa neho to, že „smerácku“ petíciu proti Auparku podpísalo takmer osemtisíc šesťsto ľudí, ale koľko z nich sa dostavilo na referendum, po ktorom Smeráci volali, nevedno. Možno nenašli smer do referendových miestností...
.model budúcnosti
Investor, spoločnosť HB Reavis (pozri v rozhovore) predstavoval svoj projekt Aupark Trenčín v priestoroch trenčianskeho Centra rozvoja mesta, pár desiatok metrov od magistrátu, pod heslom S úctou k človeku a histórii. Modely, plány, vizualizácie. Podľa domácich sa tam vraj nejakí ľudia boli pozrieť. Predpokladajme, že im to stačilo. A možno aj to je model budúceho záujmu o veci verejné.
Je to živý projekt
Rozhovor s Pavlom Klčom zo spoločnosti HB Reavis Group, Bratislava, developerom projektu Aupark Trenčín.
.ako ste zareagovali na vyhlásenie referenda?
Boli sme prekvapení, dosiaľ sme sa stretávali s petíciami, ale s referendom na takúto tému nie. Žiaľ, nebolo vyhlásené z vôle občanov, ale na politickú objednávku. To však nechcem komentovať. Postavili sme sa k nemu ako k plebiscitu: zvažovali sme, ako môže dopadnúť, či zámer výstavby trenčianska verejnosť podporí, či nie. Dohodli sme sa na propagácii zámeru, na tom, čo môžeme spraviť pre to, aby sa nám podarilo Trenčanov presvedčiť, že Aupark nie je strašiak, ako sa im to ktosi snaží nahovoriť.
.na čom ste sa dohodli?
Prenajali sme si na komerčnej báze od mesta výstavný priestor, pripravili model Auparku, snažili sme sa dostatočne dlho a v predstihu prezentovať náš záujem, verejne ho obhajovať. K referendu sme sa postavili ako jeden z jeho účastníkov. Ostatné bolo záležitosťou mesta, aby konalo v medziach zákona, ako sa konať pri vyhlásení referenda má.
.spravili všetko pre objektívnu informovanosť verejnosti pred referendom?
Áno. Neriešili sme spôsob, čas ani vyhlásenie referenda. Boli sme postavení pred skutočnosť, že referendum bude. Snažili sme sa na to primerane v mestskom priestore.
.váš pocit z výsledku referenda?
Dopadlo to, ako sme predpokladali. Len sme si mysleli, že bude väčšia účasť. Potvrdili sa naše predpoklady o existencii mlčiacej väčšiny, ktorá nemá problém s Auparkom alebo nemá vytvorený názor, alebo nevie nič o tom, čo je to Aupark – napriek tomu, že dostala šancu informovať a oboznámiť sa s problematikou zámeru výstavby. V zásade je pre nás výsledok referenda potešiteľný, pretože ak má niekto názor, že v Trenčíne Aupark nemá byť, určite by si dal tú námahu a na referende by sa bol zúčastnil. Preto výsledok referenda možno chápať ako „nemý súhlas“ so zámerom výstavby Auparku. .kritici výstavby hovoria o predimenzovanej stavbe, z určitých uhlov pohľadu vraj zakryje pohľad na Trenčiansky hrad...
Zodpovedám za projekt a bytostne sa ma takáto kritika dotýka. Objekt Auparku musí zodpovedať štandardom. Sme investor, dodržiavajúci zákony, tomu sa musíme prispôsobiť. Musíme dodržať všetky regulatívy: mestské, pamiatkové, archeologické a podobne. Projekt musí byť odobrený projekciou, dokumentáciou, pod všetkým sú podpísané konkrétne zodpovedné osoby. Výsledkom procesu je Aupark. Z istého pohľadu na pripomienkach takýchto kritikov niečo je, pretože laická verejnosť nemusí vedieť čítať technické výkresy, nevidí súvislosti, ale tiež nemá zodpovednosť za svoje názory. Keď poviem, že stavba bude mať 16,9 metra, nemôžem to povedať len tak. Nemôžem ísť proti sebe a proti všeobecným zvyklostiam, pravidlám. Musím dodržiavať, čo nám mesto predpíše. Kto videl vizualizáciu Auparku a vie si stavbu predstaviť v reáli, uzná, že Aupark nijako nezacloní pohľad na hrad. Zmení tvár priestoru, kde bude stáť.
.je Aupark živý projekt alebo verejnosti prezentovaná definitíva?
Odkedy vznikla myšlienka Aupark Trenčín, projekt sa vyvíja. Na základe požiadaviek mesta sme znižovali podlažnosť, priehľady, akceptovali sme požiadavku na vytvorenie priestorov pre dôchodcov, kritiku, že jedna fasáda je veľmi jednoliata – zmenili sme ju tak, že bude zelená 365 dní v roku, čo bude európsky unikát. Znižovali sme stavbu z pohľadu z hradu na mesto a podobne. Takže projekt je živý a vyvíja sa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.