Vyhláseniami, že „Veriteľ je najväčší tunel v histórii slovenského zdravotníctva“ Fico a Paška z opozície celé tri roky kriminalizovali ľudí, čo oddlžovanie realizovali. Ďalšie tri roky, už vo vláde, tí istí Veriteľa „auditovali“. A na nič neprišli, pretože keby áno, tak každý „tunel“ by mal mimoriadnu tlačovú konferenciu. Keby čokoľvek zistili, Počiatkovu správu „o overení správnosti záväzkov k 31.12.2006“ by neodložili pred týždňom opäť na neurčito. Zúfalstvo, že na nič neprišli, však Ficovi a spol. neprekážalo, aby „kontrolu“ priebežne nekomentovali: „Na Veriteľovi sa nabalili“ (Fico 2008), či „Predstavte si, že sa chcem pozrieť na najväčší projekt oddlžovania v histórii Slovenska a nemám šancu, lebo nič nie je zdokladované“ (Počiatek). I toto bol výmysel, keďže dokumentácia existuje, avšak o pravdu týmto ľuďom nešlo nikdy. Išlo len o diskreditáciu...
A to je predohra, do ktorej dnes vpadlo odhalenie, že pod gesciou exministra Valentoviča štát vyplatil zo zostatku Veriteľa, a to päť sekúnd pred lehotou premlčania, absolútne pofidérnu pohľadávku. Po informácii, že „dlh“, o ktorý sa „oprávnená osoba“ desať rokov neodvážila ani súdiť, umorili Ficovi ľudia v absolútne nevýhodnej relácii pre štát, by normálni politici zaliezli od hanby kamsi do diery. Lenže oni nie. Namiesto toho hovorca predsedu vlády zaútočil platenou správou na tlač za to, že nepresne opísala vládne rozhodnutie o audite. Zámena „vzatia na vedomie“ vládou s „odročením“ (realita) sa pritom nedá označiť v kontexte kauzy ani len za banalitu. Z hľadiska skutočnosti, že proti Zajacovi a spol. nič nenašli, je predsa úplne ľahostajné, akou formou vláda zamietla materiál o kontrole pod koberec.
A nejde ani o to, že o „hrubej neprofesionalite“ a „opozičnosti“ novín sa rozširuje ten vládny hovorca, ktorý celé roky nemal hanbu štylizovať sa ako „nezávislý publicista“ a osobne je autorom toľkých nezmyslov, že by sa z nich dala zostaviť v koži viazaná antológia.
Ozajstnou grimasou doby, ktorú zvestuje kauza Veriteľa, je, že politici, ktorí iných vinia zo zlodejstva, akého sa dopúšťajú sami, majú ešte drzosť útočiť, pretože sa opití mocou cítia na koni. Takže podľa nich nie oni sa majú ospravedlňovať predchodcom za „najväčší tunel v histórii slovenského zdravotníctva“, či celej verejnosti za zlodejiny, ale noviny, ktoré podvod odhalili, sa majú ospravedlniť za nepodstatné nepresnosti. Diletanti, ktorí nevedia, čo so štátom a sú bezradní pri prvom zložitejšom probléme, tu vyžadujú „profesionalitu“ od ľudí, ktorí odhalili 150-miliónový podvod. Pričom štát, ktorý oni riadia, má na to svoje orgány a jeden z nich, ministerská kontrola, si nič nevšimla podobne, ako zostávajú bez povšimnutia všetky predražené nákupy v rezorte zdravotníctva. Tak vyzerá úpadok a plazivá rusifikácia pomerov za prvej vlády Roberta Fica.
A to je predohra, do ktorej dnes vpadlo odhalenie, že pod gesciou exministra Valentoviča štát vyplatil zo zostatku Veriteľa, a to päť sekúnd pred lehotou premlčania, absolútne pofidérnu pohľadávku. Po informácii, že „dlh“, o ktorý sa „oprávnená osoba“ desať rokov neodvážila ani súdiť, umorili Ficovi ľudia v absolútne nevýhodnej relácii pre štát, by normálni politici zaliezli od hanby kamsi do diery. Lenže oni nie. Namiesto toho hovorca predsedu vlády zaútočil platenou správou na tlač za to, že nepresne opísala vládne rozhodnutie o audite. Zámena „vzatia na vedomie“ vládou s „odročením“ (realita) sa pritom nedá označiť v kontexte kauzy ani len za banalitu. Z hľadiska skutočnosti, že proti Zajacovi a spol. nič nenašli, je predsa úplne ľahostajné, akou formou vláda zamietla materiál o kontrole pod koberec.
A nejde ani o to, že o „hrubej neprofesionalite“ a „opozičnosti“ novín sa rozširuje ten vládny hovorca, ktorý celé roky nemal hanbu štylizovať sa ako „nezávislý publicista“ a osobne je autorom toľkých nezmyslov, že by sa z nich dala zostaviť v koži viazaná antológia.
Ozajstnou grimasou doby, ktorú zvestuje kauza Veriteľa, je, že politici, ktorí iných vinia zo zlodejstva, akého sa dopúšťajú sami, majú ešte drzosť útočiť, pretože sa opití mocou cítia na koni. Takže podľa nich nie oni sa majú ospravedlňovať predchodcom za „najväčší tunel v histórii slovenského zdravotníctva“, či celej verejnosti za zlodejiny, ale noviny, ktoré podvod odhalili, sa majú ospravedlniť za nepodstatné nepresnosti. Diletanti, ktorí nevedia, čo so štátom a sú bezradní pri prvom zložitejšom probléme, tu vyžadujú „profesionalitu“ od ľudí, ktorí odhalili 150-miliónový podvod. Pričom štát, ktorý oni riadia, má na to svoje orgány a jeden z nich, ministerská kontrola, si nič nevšimla podobne, ako zostávajú bez povšimnutia všetky predražené nákupy v rezorte zdravotníctva. Tak vyzerá úpadok a plazivá rusifikácia pomerov za prvej vlády Roberta Fica.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.