Prezident Felipe Calderón sa obrátil o pomoc na USA. Barack Obama síce boj proti mexickému obchodu s drogami vo volebnom programe nemal, no tlak Kongresu a analýzy tajných služieb ho donútili prehodnotiť situáciu.
.aj USA majú zodpovednosť
Tá je viac než alarmujúca. Americký vyšetrovací úrad označil násilie spojené s obchodom s drogami v Mexiku za druhú najväčšiu hrozbu bezpečnosti USA – hneď po islamskom terorizme. Až 95 percent omamných látok vyrobených v Mexiku skonzumujú práve Američania. A viac než 90 percent zbraní použitých na zločiny spáchané v prostredí narcos pochádza z USA. Keby Američania neužívali drogy, mexická situácia by nebola taká zlá. Aspoň tak nejako definoval Felipe Calderón nutnosť USA podieľať sa na boji proti mexickému organizovanému zločinu.
Barack Obama chystá mobilizáciu celej armády federálnych agentov, nových technológií a vojenských zariadení, ktoré boli vyvinuté pre boj proti terorizmu. Blokovanie obchodu so zbraňami, muníciou a peniazmi, ktoré živia mexické drogové kartely, má byť pre USA prioritou. „Je nereálne úplne eliminovať obchod so zbraňami, ale je možné ho zredukovať,“ vyjadril sa Obama na oficiálnej návšteve Mexika v apríli tohto roku. Na boj proti mexickému organizovanému zločinu USA v tomto roku vyčlení 700 miliónov dolárov.
.z malých rýb veľké
Všetko sa začalo na začiatku 80. rokov. Vtedajší prezident Ronald Regan a viceprezident George Bush starší vyhlásili vojnu proti drogám. Práve George Bush Sr. postavil na nohy obrovský systém námorných a leteckých kontrol, ktoré mali za úlohu spomaliť vstup omamných látok z Kolumbie do USA. Silné kolumbijské kartely, ktoré mali v rukách veľký kus obchodu s kokaínom v Severnej Amerike, sa však rýchlo prispôsobili. Dohodli sa vtedy ešte s bezvýznamnými mexickými pašerákmi, ktorí pre nich začali pašovať drogy po krajine cez dlhočiznú hranicu pozdĺž rieky Rio Grande. Vďaka spolupráci s Kolumbijcami sa rodiny mexických pašerákov obohatili a rýchlo sa zmenili na mafiánske kartely.
Zlom nastal v 90. rokoch, keď najdôležitejšie kolumbijské kartely Medellín a Cali utrpeli vážne straty. Drogový cár Pablo Escobar a iní vodcovia boli buď zabití, alebo zatknutí bezpečnostnými silami. Tak stratili kolumbijské kartely kontrolu nad fázou transportu a distribúcie omamných látok a mexickým kartelom sa otvorili brány do sveta organizovaného zločinu.
Vzostup mexických kartelov sa viaže na meno Felix Gallardo, ktorý sa stal najmocnejším obchodníkom s drogami v krajine. Narodil sa v dedinke pri meste Culiacán, v mexickom štáte Sinaloa. Kariéru začal ako policajný agent a neskôr člen ochranky guvernéra Leonarda Sáncheza Celisa. Už v 80. rokoch bol na čele najsilnejšieho kartelu zo Sinaloy a jeho majetok sa odhadoval na 10 miliárd dolárov. Po tom, čo si objednal vraždu amerického agenta DEA, sa dostal na zoznam najhľadanejších zločincov v USA a v roku 1989 ho zatkli a uväznili. Na výslnie sa dostal Amado Carrillo Fuentes, šéf kartelu zo Ciudad Juarez. Fuentes dostal prezývku „pán oblohy“ – keďže prepravoval kokaín z Kolumbie do Mexika na Boeingoch. Údajne dokonca ponúkol mexickej vláde, že zaplatí národný dlh krajiny (!) výmenou za svoju slobodu.
Po tom, ako bol Fuentes údajne zabitý (hovorí sa však, že žije v USA), sa na postoch šéfov kartelov vymenilo viacej mien. Za zmienku stojí Osiel Cardenas Guillen, ktorý sa v roku 1996 stal hlavou Golfského kartelu so základňou v štáte Tamaulipas, do ktorého zabudoval zabijacku organizáciu Los Zetas. Tvoria ju bývalí členovia špeciálnych mexických vojenských zložiek, skoro všetci z GAFES (Grupo aeromóvil de fuerzas especiales), objavujú sa však aj členovia Kaibilu (Guatemalské vojenské špeciálne jednotky). Pohybujú sa v obrnených džípoch oblečení výhradne v čiernom, používajú zbrane poslednej generácie, prístroje na nočné videnie a laserové zameriavače.
.amexica
Vysvetlení, čo je Amexica, je viac. Týmto výrazom sa pomenúva aj pohraničná oblasť medzi Mexikom a USA. Niekoľko tisíc kilometrov dlhý pohraničný múr sa stáva denne šancou na lepší život mnohých Mexičanov. Tijuana a Ciudad Juarez sú najnebezpečnejšími mestami v Mexiku, práve pre ich blízkosť k hraniciam, kde je viac obchodov so zbraňami než benzínových púmp. Ich starostovia žijú v obavách o život, obklopení ochrankou. Rodiny poslali preč, aby sa ich manželky či deti nestali terčom hrozieb. Obaja starostovia tvrdia, že najväčším problémom je korupcia mexickej polície. Len z polície mesta Ciudad Juarez muselo odísť 50 percent príslušníkov za pomoc kartelom a predaj drog. Na začiatku roku 2009 bol šéf polície mesta Ciudad Juarez donútený podať demisiu. Narcos sa vyhrážali, že ak ju nepodá, každých 48 hodín zabijú policajta. Keď začali vyhrážky uskutočňovať, nemal na výber.
Dnes sa šéfovia polície oboch miest snažia znovu získať dôveru obyvateľov – zdá sa, že úspešne. V januári 2009 prijala vláda opatrenie, podľa ktorého musí každý policajt prejsť testami na omamné látky a skúškou spoľahlivosti. Každý deň šéfovia polície hovoria s podriadenými, vysvetľujú im, prečo je dôležité nezapliesť sa s obchodníkmi s drogami, ako proti nim bojovať a aké nové postupy boli v boji proti narcos schválené. Výsledky? Od roku 2006 bolo zabavených neuveriteľných 70 ton kokaínu, 4 000 ton marihuany, 43 ton metanfetamínu, 260 miliónov dolárov, 31-tisíc zbraní a 57-tisíc ľudí bolo zatknutých. Medzi zatknutými bolo niekoľko bosov, väčšinou však len malí delikventi.
.los cuernos de chivos
V Mexiku sa boj medzi obchodníkmi s drogami nazýva vojna „de los cuernos de chivos“, alebo vojna „capích rohov“, podľa zahnutého tvaru zásobníka na 70 nábojov, ktorý má obľúbená zbraň mafiánskych zabijakov – Kalašnikov AK-47. Od roku 2001 do roku 2008 zostalo ležať na zemi približne 12-tisíc ľudí, medzi nimi novinári, politici, policajti, cirkevní predstavitelia, okrem stovák mafiánov, ktorí sa pozabíjali medzi sebou pre kontrolu teritória. Na začiatku tohto roka sa do médií dostala správa, ktorá uviedla priznanie jedného z príslušníkov kartelu z Tijuany, ktorý rozpustil 300 tiel obetí v kyseline. Na záver hrdo dodal, že by nikdy nerozpustil telá žien a detí.
Epicentrom konfliktu sú tri štáty: Chihuahua a Baja California, kde sa drogové kartely stretávajú v uliciach miest Ciudad Juarez a Tijuana, a štát Sinaloa. Oproti mestu Ciudad Juarez leží americké mesto El Paso. Je to metropola, ale rozdelená hranicou na dve časti. V jednej vládne poriadok, v druhej každodenne prebiehajú prestrelky a padajú mŕtvi. No jedným z najobávanejších a najhľadanejších kriminálnikov je práve bos kartelu v Sinaloa, Joaquín Guzmán Loera, prezývaný El Chapo. Bohatý a obklopený krásnymi ženami. Na jeho rozkaz vykopali podzemný tunel z Mexika do Kalifornie na pašovanie omamných látok a zbraní. Po ukončení prác boli všetci robotníci, ktorí na tuneli pracovali, zabití. „Business is business,“ ako sa často vyjadrujú členovia mexických kartelov.
Mexický organizovaný zločin sa zameriava na obchod s drogami (kokaín, marihuana, heroín), na únosy ľudí, pašovanie zbraní a pohonných látok. Podľa amerického ministerstva vnútra si držia primát v produkcii a predaji metanfetamínu, ktorý je silný a nebezpečný a môže spôsobiť poškodenie mozgu. Táto droga, nazývaná aj „kokaín chudobných“, sa rýchlo šíri po Severnej Amerike, najmä na vidieku. Počet drogovo závislých závratne rastie. V októbri 2007 mexické ministerstvo poľnohospodárstva odhadovalo, že plantáže omamných látok (ópium a kanapa) zaberajú tretinu obrábaných polí (9 miliónov hektárov na drogy).
Súčasný mexický prezident Felipe Calderón nastupoval do funkcie s cieľom poraziť drogové kartely a v roku 2007 sa v tomto boji dosiahli značné výsledky. Kartely odpovedali zvýšením násilia: atentáty, odtínanie hláv, mučenie a popravy, často nafilmované pre výstrahu.
.vojna odkazov
Začiatkom roka ozbrojené komando v Monterrey zaútočilo streľbou a granátom na hlavné budovy najdôležitejšej súkromnej televízie Mexika a Latinskej Ameriky. V tomto prípade žiadni mŕtvi ani zranení, len odkaz s vyhrážkami a obavy. Lokálnej televízii v Ciudad Juarez sa vyhrážajú bez prestávky, a nie hocijako. Často pol hodinu pred začatím vysielania narcos niekoho zavraždia. Ako hovorí moderátor: „Stáva sa, že kameraman nám zavolá a povie, že má zbraň pri hlave. Ak reportáž odvysielame, niekto zomrie. Je to vojna odkazov. A my vysvetľujeme, že si robíme len svoju prácu.“
Aj internet sa stáva zbraňou v rukách mexických narcos. Na stránke YouTube sa vyhrážajú jeden druhému, a potom vyhrážky uskutočňujú. Aj video (jedno z mnohých) vraždy známeho speváka Valentina Elizaldeho zo štátu Sinaloa bolo uverejnené na tejto stránke a za krátky čas dosiahlo skoro milión návštev. V ďalšom klipe narcos nabádali obchodníkov na platenie výpalného. Odvtedy mnoho z nich obchody zavrelo a presťahovalo sa do El Pasa v Texase. Žiaľ, mexická polícia ešte nepochopila, že aj internet môže poskytnúť dôležité informácie, ktoré by pomohli pri vyšetrovaní.
.bude prezidentom obchodník s drogami?
Koncom minulého roka sa v Mexico City začala diskusia o opätovnom zavedení trestu smrti. No mexickí ústavní činitelia to nevidia ako reálnu možnosť. Je však chyba domnievať sa, že mexický problém je len lokálny. Kriminálna globalizácia naberá nekontrolovateľné rozmery. Mexické násilie sa votrelo do amerických štátov, ako je Kalifornia, Nové Mexiko či Texas. Predovšetkým hlavné mesto Arizony Phoenix sa stáva „metropolou únosov“: za posledných 12 mesiacov je tam registrovaný jeden únos na každý deň. Stínanie hláv sa začína objavovať vo Filadelfii.
Obyvatelia Mexika začínajú protestovať proti prítomnosti vyše 40 000 vojakov na území krajiny. Podľa mexickej vlády však tieto protesty organizujú drogové kartely. Mexický minister hospodárstva Gerardo Ruiz Mateos sa počas návštevy Paríža vyjadril, že ak tvrdo nezasiahnu proti súčasnej mexickej kriminalite, budúcim prezidentom Mexika sa stane obchodník s drogami.
V máji tohto roku mexický senát hlasoval za schválenie návrhu zákona, ktorý by povoľoval legálne držanie malého množstva omamných látok: 2 gramov heroínu, 5 gramov marihuany a 5 miligramov kokaínu. Okrem iného je v návrhu zakotvená povinnosť liečby drogovej závislosti. Konečné slovo však bude mať až mexický parlament. Organizovaný zločin sa však nedá poraziť postupnou legalizáciou.
Proti organizovanému zločinu sa musí bojovať ako proti terorizmu – na medzinárodnej úrovni. Mexické kartely majú kontakty nielen so štátmi Latinskej Ameriky či USA, ale aj s Afrikou, kadiaľ sa omamné látky dostávajú do Európy, predovšetkým vďaka talianskej mafii. Roberto Saviano (autor knihy Gomorra, odsúdený na smrť neapolskou mafiou) sa pre mexické médiá vyjadril, že mexická vláda začala bojovať s kartelmi neskoro a bez medzinárodnej pomoci ich neporazí.
.aj USA majú zodpovednosť
Tá je viac než alarmujúca. Americký vyšetrovací úrad označil násilie spojené s obchodom s drogami v Mexiku za druhú najväčšiu hrozbu bezpečnosti USA – hneď po islamskom terorizme. Až 95 percent omamných látok vyrobených v Mexiku skonzumujú práve Američania. A viac než 90 percent zbraní použitých na zločiny spáchané v prostredí narcos pochádza z USA. Keby Američania neužívali drogy, mexická situácia by nebola taká zlá. Aspoň tak nejako definoval Felipe Calderón nutnosť USA podieľať sa na boji proti mexickému organizovanému zločinu.
Barack Obama chystá mobilizáciu celej armády federálnych agentov, nových technológií a vojenských zariadení, ktoré boli vyvinuté pre boj proti terorizmu. Blokovanie obchodu so zbraňami, muníciou a peniazmi, ktoré živia mexické drogové kartely, má byť pre USA prioritou. „Je nereálne úplne eliminovať obchod so zbraňami, ale je možné ho zredukovať,“ vyjadril sa Obama na oficiálnej návšteve Mexika v apríli tohto roku. Na boj proti mexickému organizovanému zločinu USA v tomto roku vyčlení 700 miliónov dolárov.
.z malých rýb veľké
Všetko sa začalo na začiatku 80. rokov. Vtedajší prezident Ronald Regan a viceprezident George Bush starší vyhlásili vojnu proti drogám. Práve George Bush Sr. postavil na nohy obrovský systém námorných a leteckých kontrol, ktoré mali za úlohu spomaliť vstup omamných látok z Kolumbie do USA. Silné kolumbijské kartely, ktoré mali v rukách veľký kus obchodu s kokaínom v Severnej Amerike, sa však rýchlo prispôsobili. Dohodli sa vtedy ešte s bezvýznamnými mexickými pašerákmi, ktorí pre nich začali pašovať drogy po krajine cez dlhočiznú hranicu pozdĺž rieky Rio Grande. Vďaka spolupráci s Kolumbijcami sa rodiny mexických pašerákov obohatili a rýchlo sa zmenili na mafiánske kartely.
Zlom nastal v 90. rokoch, keď najdôležitejšie kolumbijské kartely Medellín a Cali utrpeli vážne straty. Drogový cár Pablo Escobar a iní vodcovia boli buď zabití, alebo zatknutí bezpečnostnými silami. Tak stratili kolumbijské kartely kontrolu nad fázou transportu a distribúcie omamných látok a mexickým kartelom sa otvorili brány do sveta organizovaného zločinu.
Vzostup mexických kartelov sa viaže na meno Felix Gallardo, ktorý sa stal najmocnejším obchodníkom s drogami v krajine. Narodil sa v dedinke pri meste Culiacán, v mexickom štáte Sinaloa. Kariéru začal ako policajný agent a neskôr člen ochranky guvernéra Leonarda Sáncheza Celisa. Už v 80. rokoch bol na čele najsilnejšieho kartelu zo Sinaloy a jeho majetok sa odhadoval na 10 miliárd dolárov. Po tom, čo si objednal vraždu amerického agenta DEA, sa dostal na zoznam najhľadanejších zločincov v USA a v roku 1989 ho zatkli a uväznili. Na výslnie sa dostal Amado Carrillo Fuentes, šéf kartelu zo Ciudad Juarez. Fuentes dostal prezývku „pán oblohy“ – keďže prepravoval kokaín z Kolumbie do Mexika na Boeingoch. Údajne dokonca ponúkol mexickej vláde, že zaplatí národný dlh krajiny (!) výmenou za svoju slobodu.
Po tom, ako bol Fuentes údajne zabitý (hovorí sa však, že žije v USA), sa na postoch šéfov kartelov vymenilo viacej mien. Za zmienku stojí Osiel Cardenas Guillen, ktorý sa v roku 1996 stal hlavou Golfského kartelu so základňou v štáte Tamaulipas, do ktorého zabudoval zabijacku organizáciu Los Zetas. Tvoria ju bývalí členovia špeciálnych mexických vojenských zložiek, skoro všetci z GAFES (Grupo aeromóvil de fuerzas especiales), objavujú sa však aj členovia Kaibilu (Guatemalské vojenské špeciálne jednotky). Pohybujú sa v obrnených džípoch oblečení výhradne v čiernom, používajú zbrane poslednej generácie, prístroje na nočné videnie a laserové zameriavače.
.amexica
Vysvetlení, čo je Amexica, je viac. Týmto výrazom sa pomenúva aj pohraničná oblasť medzi Mexikom a USA. Niekoľko tisíc kilometrov dlhý pohraničný múr sa stáva denne šancou na lepší život mnohých Mexičanov. Tijuana a Ciudad Juarez sú najnebezpečnejšími mestami v Mexiku, práve pre ich blízkosť k hraniciam, kde je viac obchodov so zbraňami než benzínových púmp. Ich starostovia žijú v obavách o život, obklopení ochrankou. Rodiny poslali preč, aby sa ich manželky či deti nestali terčom hrozieb. Obaja starostovia tvrdia, že najväčším problémom je korupcia mexickej polície. Len z polície mesta Ciudad Juarez muselo odísť 50 percent príslušníkov za pomoc kartelom a predaj drog. Na začiatku roku 2009 bol šéf polície mesta Ciudad Juarez donútený podať demisiu. Narcos sa vyhrážali, že ak ju nepodá, každých 48 hodín zabijú policajta. Keď začali vyhrážky uskutočňovať, nemal na výber.
Dnes sa šéfovia polície oboch miest snažia znovu získať dôveru obyvateľov – zdá sa, že úspešne. V januári 2009 prijala vláda opatrenie, podľa ktorého musí každý policajt prejsť testami na omamné látky a skúškou spoľahlivosti. Každý deň šéfovia polície hovoria s podriadenými, vysvetľujú im, prečo je dôležité nezapliesť sa s obchodníkmi s drogami, ako proti nim bojovať a aké nové postupy boli v boji proti narcos schválené. Výsledky? Od roku 2006 bolo zabavených neuveriteľných 70 ton kokaínu, 4 000 ton marihuany, 43 ton metanfetamínu, 260 miliónov dolárov, 31-tisíc zbraní a 57-tisíc ľudí bolo zatknutých. Medzi zatknutými bolo niekoľko bosov, väčšinou však len malí delikventi.
.los cuernos de chivos
V Mexiku sa boj medzi obchodníkmi s drogami nazýva vojna „de los cuernos de chivos“, alebo vojna „capích rohov“, podľa zahnutého tvaru zásobníka na 70 nábojov, ktorý má obľúbená zbraň mafiánskych zabijakov – Kalašnikov AK-47. Od roku 2001 do roku 2008 zostalo ležať na zemi približne 12-tisíc ľudí, medzi nimi novinári, politici, policajti, cirkevní predstavitelia, okrem stovák mafiánov, ktorí sa pozabíjali medzi sebou pre kontrolu teritória. Na začiatku tohto roka sa do médií dostala správa, ktorá uviedla priznanie jedného z príslušníkov kartelu z Tijuany, ktorý rozpustil 300 tiel obetí v kyseline. Na záver hrdo dodal, že by nikdy nerozpustil telá žien a detí.
Epicentrom konfliktu sú tri štáty: Chihuahua a Baja California, kde sa drogové kartely stretávajú v uliciach miest Ciudad Juarez a Tijuana, a štát Sinaloa. Oproti mestu Ciudad Juarez leží americké mesto El Paso. Je to metropola, ale rozdelená hranicou na dve časti. V jednej vládne poriadok, v druhej každodenne prebiehajú prestrelky a padajú mŕtvi. No jedným z najobávanejších a najhľadanejších kriminálnikov je práve bos kartelu v Sinaloa, Joaquín Guzmán Loera, prezývaný El Chapo. Bohatý a obklopený krásnymi ženami. Na jeho rozkaz vykopali podzemný tunel z Mexika do Kalifornie na pašovanie omamných látok a zbraní. Po ukončení prác boli všetci robotníci, ktorí na tuneli pracovali, zabití. „Business is business,“ ako sa často vyjadrujú členovia mexických kartelov.
Mexický organizovaný zločin sa zameriava na obchod s drogami (kokaín, marihuana, heroín), na únosy ľudí, pašovanie zbraní a pohonných látok. Podľa amerického ministerstva vnútra si držia primát v produkcii a predaji metanfetamínu, ktorý je silný a nebezpečný a môže spôsobiť poškodenie mozgu. Táto droga, nazývaná aj „kokaín chudobných“, sa rýchlo šíri po Severnej Amerike, najmä na vidieku. Počet drogovo závislých závratne rastie. V októbri 2007 mexické ministerstvo poľnohospodárstva odhadovalo, že plantáže omamných látok (ópium a kanapa) zaberajú tretinu obrábaných polí (9 miliónov hektárov na drogy).
Súčasný mexický prezident Felipe Calderón nastupoval do funkcie s cieľom poraziť drogové kartely a v roku 2007 sa v tomto boji dosiahli značné výsledky. Kartely odpovedali zvýšením násilia: atentáty, odtínanie hláv, mučenie a popravy, často nafilmované pre výstrahu.
.vojna odkazov
Začiatkom roka ozbrojené komando v Monterrey zaútočilo streľbou a granátom na hlavné budovy najdôležitejšej súkromnej televízie Mexika a Latinskej Ameriky. V tomto prípade žiadni mŕtvi ani zranení, len odkaz s vyhrážkami a obavy. Lokálnej televízii v Ciudad Juarez sa vyhrážajú bez prestávky, a nie hocijako. Často pol hodinu pred začatím vysielania narcos niekoho zavraždia. Ako hovorí moderátor: „Stáva sa, že kameraman nám zavolá a povie, že má zbraň pri hlave. Ak reportáž odvysielame, niekto zomrie. Je to vojna odkazov. A my vysvetľujeme, že si robíme len svoju prácu.“
Aj internet sa stáva zbraňou v rukách mexických narcos. Na stránke YouTube sa vyhrážajú jeden druhému, a potom vyhrážky uskutočňujú. Aj video (jedno z mnohých) vraždy známeho speváka Valentina Elizaldeho zo štátu Sinaloa bolo uverejnené na tejto stránke a za krátky čas dosiahlo skoro milión návštev. V ďalšom klipe narcos nabádali obchodníkov na platenie výpalného. Odvtedy mnoho z nich obchody zavrelo a presťahovalo sa do El Pasa v Texase. Žiaľ, mexická polícia ešte nepochopila, že aj internet môže poskytnúť dôležité informácie, ktoré by pomohli pri vyšetrovaní.
.bude prezidentom obchodník s drogami?
Koncom minulého roka sa v Mexico City začala diskusia o opätovnom zavedení trestu smrti. No mexickí ústavní činitelia to nevidia ako reálnu možnosť. Je však chyba domnievať sa, že mexický problém je len lokálny. Kriminálna globalizácia naberá nekontrolovateľné rozmery. Mexické násilie sa votrelo do amerických štátov, ako je Kalifornia, Nové Mexiko či Texas. Predovšetkým hlavné mesto Arizony Phoenix sa stáva „metropolou únosov“: za posledných 12 mesiacov je tam registrovaný jeden únos na každý deň. Stínanie hláv sa začína objavovať vo Filadelfii.
Obyvatelia Mexika začínajú protestovať proti prítomnosti vyše 40 000 vojakov na území krajiny. Podľa mexickej vlády však tieto protesty organizujú drogové kartely. Mexický minister hospodárstva Gerardo Ruiz Mateos sa počas návštevy Paríža vyjadril, že ak tvrdo nezasiahnu proti súčasnej mexickej kriminalite, budúcim prezidentom Mexika sa stane obchodník s drogami.
V máji tohto roku mexický senát hlasoval za schválenie návrhu zákona, ktorý by povoľoval legálne držanie malého množstva omamných látok: 2 gramov heroínu, 5 gramov marihuany a 5 miligramov kokaínu. Okrem iného je v návrhu zakotvená povinnosť liečby drogovej závislosti. Konečné slovo však bude mať až mexický parlament. Organizovaný zločin sa však nedá poraziť postupnou legalizáciou.
Proti organizovanému zločinu sa musí bojovať ako proti terorizmu – na medzinárodnej úrovni. Mexické kartely majú kontakty nielen so štátmi Latinskej Ameriky či USA, ale aj s Afrikou, kadiaľ sa omamné látky dostávajú do Európy, predovšetkým vďaka talianskej mafii. Roberto Saviano (autor knihy Gomorra, odsúdený na smrť neapolskou mafiou) sa pre mexické médiá vyjadril, že mexická vláda začala bojovať s kartelmi neskoro a bez medzinárodnej pomoci ich neporazí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.