Vrbové je malé mestečko pri Piešťanoch. Pýši sa slávnou históriou (narodil sa tu Móric Beňovský) a mimoriadne významnou súčasnosťou. V meste totiž pôsobí multiorganizácia KRIAK (www.kriak.sk), ktorá zastrešuje organizácie ako CVAHAHUK (Celovesmírna asociácia húpačov a húpacích koní), ZDRBES (Združenie bezpečných strelcov) alebo VOA (Vrbovská oslobodzovacia armáda). Predsedom, či presnejšie povedané „precedom“ multiorganizácie, je Húpací konýk, minerálom multiorganizácie je Andrej Budislav Jobus.
Vďaka multiorganizácii KRIAK a pod záštitou jej precedu sa konajú aj Vrbovské vetry. Organizáciu festivalu berú na seba každoročne Branuško Jobus, Martin Višňovský a Whisky. Vďaka nekonečnej tvorivosti a hravosti týchto ľudí majú Vetry detsky prostú krásu. Opisom KRIAK-u a všemožných aktivít bratov Jobusovcov by sme mohli ľahko zaplniť hneď niekoľko po sebe idúcich .týždňov, čo by bolo určite zaujímavé, no takpovediac neštandardné. Preto zostaňme pri Vetroch a hudbe, ktorá sa na nich hrala.
Stabilitu vrbovskému line-upu dávajú kapely organizátorov, teda Karpatské chrbáty, Vrbovskí víťazi, Abusus (to sme stále iba pri Jobusovcoch), Slobodná Európa a Chiki Liki Tu-A. K nim sa pridávajú priatelia, medzi ktorých patrí skupina Para (ich pesnička Doma dobre je práve o Vrbovom), Cpt. Slice (so zvodným frontmanom Amorom Slicom, v civile Mariánom Kaščákom), alebo Martin Valihora (vystúpil s Attilom Bérešom, Henrym Tóthom a Mariánom Greksom). Okrem nich tu vystupujú ešte kapely, ktoré majú organizátori radi. Tento rok to boli ZVA 18-28, Fermata, Sto múch a Mňága a žďorp.
Keďže v prajnej atmosfére Vrbovských vetrov sa asi nedá odohrať zlý koncert, sobotné popoludnie, večer a noc nemali vyslovene hluché miesta. Vynikajúco zahrala Fermata – páni muzikanti, ktorí hrajú silnú a stále živú hudbu s nadhľadom, virtuozitou a s vášňou. „Poznali sme z toho každú notu,“ hovorí mi Branuško, keď začali hrať Huascarán a pripomenul mi tak časy, keď sme túto platňu prakticky neskladali z gramofónu. Hneď sa núka porovnanie s jamovaním tria Tóth – Béreš – Valihora, ktoré hralo o pár hodín neskôr. Valihorovci hrali svoje medley zložené z Hendrixových, Claptonových a Pageových rífov v obrovskom tempe, ale akoby tomu chýbala duša. Ani expresívny spev Mariána Greksu príliš nepomohol. Napriek tomu práve tieto dve kapely – Fermata a Valihorovci – patrili k hudobným vrcholom festivalu. Výborne a veľmi presne hrala aj bystrická kapela 100 múch. Tá by si však mala dať pozor na to, aby jej veselé pesničky nezneli ako veľakrát opakované vtipy. Prekvapením večera bolo vystúpenie Karpatských chrbátov so sláčikovým orchestrom Art Music Orchestra z Červeníka. Ich Hroch Karol a Lasica Margita mali v sebe pôvab a humor, tvrdé kúsky ako Zajace alebo Víly zase energiu a rockovú prieraznosť. Najzábavnejšia bola skupina Cpt. Slice. Hrali málo známe kúsky zo šesťdesiatych rokov, boli plní bizarného humoru, no pritom neodflákli ani hudbu – tá mala drajv aj swing aj rock aj roll. Songy, ktoré pre nás tak veľa znamenali pred dvadsiatimi, desiatimi, piatimi aj tromi rokmi a veľa znamenajú aj tu a teraz, s radosťou zaspieval Petr Fiala a zahrala Mňága a žďorp: „Každý den odvahu, každý den znovu na tahu...“ Stále to potrebujeme.
Z Vrbového som odišiel počas vystúpenia Pary – no určite nie preto, že by ma ich koncert nezaujal. Bol som jednoducho unavený. Odchádzal som spokojný, ale s otázkami. Kam sa Vrbovské vetry posunú na budúci rok? Myslím, že by stálo za úvahu osvieženie line-upu (možno dať priestor mladším, hoci aj ináč znejúcim kapelám), nutnosťou je investícia do infraštruktúry – problémy boli s elektrinou, záchodmi aj s občerstvením. Raz darmo: Vrbovské vetry sa stali úspešným, a pomerne veľkým festivalom. Členovia multiorganizácie KRIAK na čele so svojím precedom na budúci rok určite vymyslia niečo nové a zaujímavé.
Vďaka multiorganizácii KRIAK a pod záštitou jej precedu sa konajú aj Vrbovské vetry. Organizáciu festivalu berú na seba každoročne Branuško Jobus, Martin Višňovský a Whisky. Vďaka nekonečnej tvorivosti a hravosti týchto ľudí majú Vetry detsky prostú krásu. Opisom KRIAK-u a všemožných aktivít bratov Jobusovcov by sme mohli ľahko zaplniť hneď niekoľko po sebe idúcich .týždňov, čo by bolo určite zaujímavé, no takpovediac neštandardné. Preto zostaňme pri Vetroch a hudbe, ktorá sa na nich hrala.
Stabilitu vrbovskému line-upu dávajú kapely organizátorov, teda Karpatské chrbáty, Vrbovskí víťazi, Abusus (to sme stále iba pri Jobusovcoch), Slobodná Európa a Chiki Liki Tu-A. K nim sa pridávajú priatelia, medzi ktorých patrí skupina Para (ich pesnička Doma dobre je práve o Vrbovom), Cpt. Slice (so zvodným frontmanom Amorom Slicom, v civile Mariánom Kaščákom), alebo Martin Valihora (vystúpil s Attilom Bérešom, Henrym Tóthom a Mariánom Greksom). Okrem nich tu vystupujú ešte kapely, ktoré majú organizátori radi. Tento rok to boli ZVA 18-28, Fermata, Sto múch a Mňága a žďorp.
Keďže v prajnej atmosfére Vrbovských vetrov sa asi nedá odohrať zlý koncert, sobotné popoludnie, večer a noc nemali vyslovene hluché miesta. Vynikajúco zahrala Fermata – páni muzikanti, ktorí hrajú silnú a stále živú hudbu s nadhľadom, virtuozitou a s vášňou. „Poznali sme z toho každú notu,“ hovorí mi Branuško, keď začali hrať Huascarán a pripomenul mi tak časy, keď sme túto platňu prakticky neskladali z gramofónu. Hneď sa núka porovnanie s jamovaním tria Tóth – Béreš – Valihora, ktoré hralo o pár hodín neskôr. Valihorovci hrali svoje medley zložené z Hendrixových, Claptonových a Pageových rífov v obrovskom tempe, ale akoby tomu chýbala duša. Ani expresívny spev Mariána Greksu príliš nepomohol. Napriek tomu práve tieto dve kapely – Fermata a Valihorovci – patrili k hudobným vrcholom festivalu. Výborne a veľmi presne hrala aj bystrická kapela 100 múch. Tá by si však mala dať pozor na to, aby jej veselé pesničky nezneli ako veľakrát opakované vtipy. Prekvapením večera bolo vystúpenie Karpatských chrbátov so sláčikovým orchestrom Art Music Orchestra z Červeníka. Ich Hroch Karol a Lasica Margita mali v sebe pôvab a humor, tvrdé kúsky ako Zajace alebo Víly zase energiu a rockovú prieraznosť. Najzábavnejšia bola skupina Cpt. Slice. Hrali málo známe kúsky zo šesťdesiatych rokov, boli plní bizarného humoru, no pritom neodflákli ani hudbu – tá mala drajv aj swing aj rock aj roll. Songy, ktoré pre nás tak veľa znamenali pred dvadsiatimi, desiatimi, piatimi aj tromi rokmi a veľa znamenajú aj tu a teraz, s radosťou zaspieval Petr Fiala a zahrala Mňága a žďorp: „Každý den odvahu, každý den znovu na tahu...“ Stále to potrebujeme.
Z Vrbového som odišiel počas vystúpenia Pary – no určite nie preto, že by ma ich koncert nezaujal. Bol som jednoducho unavený. Odchádzal som spokojný, ale s otázkami. Kam sa Vrbovské vetry posunú na budúci rok? Myslím, že by stálo za úvahu osvieženie line-upu (možno dať priestor mladším, hoci aj ináč znejúcim kapelám), nutnosťou je investícia do infraštruktúry – problémy boli s elektrinou, záchodmi aj s občerstvením. Raz darmo: Vrbovské vetry sa stali úspešným, a pomerne veľkým festivalom. Členovia multiorganizácie KRIAK na čele so svojím precedom na budúci rok určite vymyslia niečo nové a zaujímavé.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.