Pešiaci na globálnej šachovnici
Stredná Európa sa bojí, že bude zabudnutá. Je bezmocným balíčkom, ktorý si veľmoci podávajú podľa toho, aké záujmy v ich agende prevažujú. A teraz jej hrozí, že ju Amerika podá Rusku. To je podstatou listu, ktorý poslali stredoeurópski intelektuáli a bývalí politickí lídri americkému prezidentovi Barackovi Obamovi. Pod listom je 22 mien, medzi nimi aj Václav Havel, Lech Walesa – a aj bývalý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč.
Obavy Stredoeurópanov sa prejavili už po začiatku vojny proti teroru, v ktorej sa USA obrátili o pomoc na Rusko. Ale vystupňovali sa až po nástupe Baracka Obamu, ktorý ukazuje svetu prístupnejšiu politickú tvár Ameriky. V rámci tohto úsilia sa snaží aj o vybudovanie nových vzťahov s Ruskom. Čo to však prinesie štátom, ktoré boli ešte nedávno v ruskej sfére vplyvu? Dejiny Ruska sú dejinami imperiálnej veľmoci a, povedané úprimne, pre Strednú Európu je lepšie také Rusko, ktoré je vo svojej zahraničnej rozpínavosti obmedzované buď zvnútra svojou slabosťou, alebo zvonka inou veľmocou – a tou je v praxi USA.
Keď Barack Obama „resetoval“ vzťahy s Ruskom, nahral tým ruskej nádeji. A tá nádej je asi takáto: ak sa Amerika bude musieť obmedziť na riešenie vnútorných problémov a udržanie bojových zón v zahraničí, nebude mať už energiu na to, aby bránila regióny, o ktoré Rusko nikdy nestratilo záujem. A to platí aj na Strednú Európu. Teraz už Rusko môže očakávať aj to, že nová zahraničnopolitická línia USA prinesie politiku mäkkého ustupovania.
Paradoxné na liste stredoeurópskych osobností je, že mnohé z nich Baracka Obamu podporovali. Otvorený list zverejnila internetová stránka poľských novín Gazeta Wyborcza, ktoré sú ideovo omnoho bližšie americkým demokratom a Obamovi než republikánom a exprezidentovi Bushovi. Znepokojenie, ktoré list vyjadruje, je oprávnené. Ale mená, ktoré sú pod ním, ukázali, že ani stredoeurópskym politikom a intelektuálom nie je cudzí zvláštny pragmatizmus: na jednej strane protesty proti americkému „svetovému policajtovi“, na druhej strane obavy o stratu „amerického ochrancu“. Pre Strednú Európu je však ešte dobre, že aspoň uznáva potrebu ochrany, aj keď sa z hrdosti často tvári protiamericky. Realita pešiakov na globálnej šachovnici nie je vždy vznešená, ale vidieť ju treba.
.mg
Srbi bez víz
Európska komisia po dlhom otáľaní navrhla zrušiť vízový režim pre Srbsko, Macedónsko a Čiernu horu. Hoci viaceré štáty EÚ vrátane Slovenska už dlhšie uplatňovali voči týmto štátom režim bezplatných víz, zrušiť ich je kompetentný len Brusel – a komisár Olli Rehn navrhuje ich zrušenie od nového roka. Síce neskoro, ale Srbi a Macedónci sa predsa dočkali.
.jd
O jeden hlas
Európska únia môže mať v najbližšom čase o jedného člena viac. Islandský parlament väčšinou jedného hlasu schválil žiadosť o vstup. Vláda môže požiadať o členstvo 27. júla na schôdzke ministrov zahraničia. Ak Brusel žiadosť akceptuje, prístupové rozhovory môžu byť rýchle, Island totiž už spĺňa veľa podmienok členstva. Za vstup je tam 60 percent obyvateľstva.
.tg
Chcú rokovať
Ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clinton odsúdila zásah Iránu proti demonštrantom, uviedla však, že prezidentova administratíva chce rokovať s Teheránom o jadrovom programe. Ministerka uviedla, že nemá ilúzie o tom, že takýto dialóg by zaručil úspech. Irán zase pripravuje nový balíček politických a bezpečnostných otázok, ktoré hodlá predložiť Západu.
.tg
Všetci proti Kanade?
Kanada uštedrila Česku víza a ozvalo sa Švédsko, ktoré po Čechoch prevzalo predsedníctvo v EÚ. „Všetkých 27 členov Únie by malo zaviesť voči Kanade víza,“ bojovne hlása švédsky minister pre imigráciu Tobias Billström. Skutočnosť je prozaickejšia a jednota celej Únie sa v tom čakať nedá. Napríklad Francúzi iste neobmedzia cestovanie frankofónnym Kanaďanom.
.mg
Ach, tá subsidiarita
Predseda Európskej komisie José Barroso je znepokojený rozhodnutím nemeckého Ústavného súdu o ústavnosti Lisabonskej zmluvy a obrane nemeckej suverenity. Barroso sa obáva podkopania európskeho projektu, volá po politickom riešení a novom vysvetlení pojmu subsidiarita. Nemeckí ústavní sudcovia si totiž myslia, že tento princíp dáva väčšiu moc národným parlamentom, národným ústavným, a nie tým únijným súdom. Tá hrôza!
.jd
Natália Estemirovová/
Čečensko je rana, ktorá naďalej krváca. Najnovšie prišla o život čečenská ochrankyňa ľudských práv Natália Estemirovová, kruto popravená dvoma ranami do hlavy v susednom Ingušsku, kam ju podľa svedectiev uniesli z čečenského hlavného mesta.
Roberto Micheletti/
Nový honduraský prezident Roberto Micheletti vyhlásil, že je pripravený odstúpiť, ak by sa nedávno zvrhnutý prezident Manuel Zelaya nevrátil k moci. Oznámenie prišlo v dobe, keď Zelayovi stúpenci organizujú v Hondurase masové protesty za jeho návrat.
Rebiya Kadeer/
Predsedníčka Svetového kongresu Ujgurov odmietla sľub al-Káidy, že sa pomstí Číňanom za vraždenie Ujgurov. Kadeer, čínskymi úradmi označovaná za separatistku, vyhlásila, že teroristi nemajú zneužívať legitímnu snahu Ujgurov na útoky voči čínskym ambasádam a civilistom.
Stredná Európa sa bojí, že bude zabudnutá. Je bezmocným balíčkom, ktorý si veľmoci podávajú podľa toho, aké záujmy v ich agende prevažujú. A teraz jej hrozí, že ju Amerika podá Rusku. To je podstatou listu, ktorý poslali stredoeurópski intelektuáli a bývalí politickí lídri americkému prezidentovi Barackovi Obamovi. Pod listom je 22 mien, medzi nimi aj Václav Havel, Lech Walesa – a aj bývalý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč.
Obavy Stredoeurópanov sa prejavili už po začiatku vojny proti teroru, v ktorej sa USA obrátili o pomoc na Rusko. Ale vystupňovali sa až po nástupe Baracka Obamu, ktorý ukazuje svetu prístupnejšiu politickú tvár Ameriky. V rámci tohto úsilia sa snaží aj o vybudovanie nových vzťahov s Ruskom. Čo to však prinesie štátom, ktoré boli ešte nedávno v ruskej sfére vplyvu? Dejiny Ruska sú dejinami imperiálnej veľmoci a, povedané úprimne, pre Strednú Európu je lepšie také Rusko, ktoré je vo svojej zahraničnej rozpínavosti obmedzované buď zvnútra svojou slabosťou, alebo zvonka inou veľmocou – a tou je v praxi USA.
Keď Barack Obama „resetoval“ vzťahy s Ruskom, nahral tým ruskej nádeji. A tá nádej je asi takáto: ak sa Amerika bude musieť obmedziť na riešenie vnútorných problémov a udržanie bojových zón v zahraničí, nebude mať už energiu na to, aby bránila regióny, o ktoré Rusko nikdy nestratilo záujem. A to platí aj na Strednú Európu. Teraz už Rusko môže očakávať aj to, že nová zahraničnopolitická línia USA prinesie politiku mäkkého ustupovania.
Paradoxné na liste stredoeurópskych osobností je, že mnohé z nich Baracka Obamu podporovali. Otvorený list zverejnila internetová stránka poľských novín Gazeta Wyborcza, ktoré sú ideovo omnoho bližšie americkým demokratom a Obamovi než republikánom a exprezidentovi Bushovi. Znepokojenie, ktoré list vyjadruje, je oprávnené. Ale mená, ktoré sú pod ním, ukázali, že ani stredoeurópskym politikom a intelektuálom nie je cudzí zvláštny pragmatizmus: na jednej strane protesty proti americkému „svetovému policajtovi“, na druhej strane obavy o stratu „amerického ochrancu“. Pre Strednú Európu je však ešte dobre, že aspoň uznáva potrebu ochrany, aj keď sa z hrdosti často tvári protiamericky. Realita pešiakov na globálnej šachovnici nie je vždy vznešená, ale vidieť ju treba.
.mg
Srbi bez víz
Európska komisia po dlhom otáľaní navrhla zrušiť vízový režim pre Srbsko, Macedónsko a Čiernu horu. Hoci viaceré štáty EÚ vrátane Slovenska už dlhšie uplatňovali voči týmto štátom režim bezplatných víz, zrušiť ich je kompetentný len Brusel – a komisár Olli Rehn navrhuje ich zrušenie od nového roka. Síce neskoro, ale Srbi a Macedónci sa predsa dočkali.
.jd
O jeden hlas
Európska únia môže mať v najbližšom čase o jedného člena viac. Islandský parlament väčšinou jedného hlasu schválil žiadosť o vstup. Vláda môže požiadať o členstvo 27. júla na schôdzke ministrov zahraničia. Ak Brusel žiadosť akceptuje, prístupové rozhovory môžu byť rýchle, Island totiž už spĺňa veľa podmienok členstva. Za vstup je tam 60 percent obyvateľstva.
.tg
Chcú rokovať
Ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clinton odsúdila zásah Iránu proti demonštrantom, uviedla však, že prezidentova administratíva chce rokovať s Teheránom o jadrovom programe. Ministerka uviedla, že nemá ilúzie o tom, že takýto dialóg by zaručil úspech. Irán zase pripravuje nový balíček politických a bezpečnostných otázok, ktoré hodlá predložiť Západu.
.tg
Všetci proti Kanade?
Kanada uštedrila Česku víza a ozvalo sa Švédsko, ktoré po Čechoch prevzalo predsedníctvo v EÚ. „Všetkých 27 členov Únie by malo zaviesť voči Kanade víza,“ bojovne hlása švédsky minister pre imigráciu Tobias Billström. Skutočnosť je prozaickejšia a jednota celej Únie sa v tom čakať nedá. Napríklad Francúzi iste neobmedzia cestovanie frankofónnym Kanaďanom.
.mg
Ach, tá subsidiarita
Predseda Európskej komisie José Barroso je znepokojený rozhodnutím nemeckého Ústavného súdu o ústavnosti Lisabonskej zmluvy a obrane nemeckej suverenity. Barroso sa obáva podkopania európskeho projektu, volá po politickom riešení a novom vysvetlení pojmu subsidiarita. Nemeckí ústavní sudcovia si totiž myslia, že tento princíp dáva väčšiu moc národným parlamentom, národným ústavným, a nie tým únijným súdom. Tá hrôza!
.jd
Natália Estemirovová/
Čečensko je rana, ktorá naďalej krváca. Najnovšie prišla o život čečenská ochrankyňa ľudských práv Natália Estemirovová, kruto popravená dvoma ranami do hlavy v susednom Ingušsku, kam ju podľa svedectiev uniesli z čečenského hlavného mesta.
Roberto Micheletti/
Nový honduraský prezident Roberto Micheletti vyhlásil, že je pripravený odstúpiť, ak by sa nedávno zvrhnutý prezident Manuel Zelaya nevrátil k moci. Oznámenie prišlo v dobe, keď Zelayovi stúpenci organizujú v Hondurase masové protesty za jeho návrat.
Rebiya Kadeer/
Predsedníčka Svetového kongresu Ujgurov odmietla sľub al-Káidy, že sa pomstí Číňanom za vraždenie Ujgurov. Kadeer, čínskymi úradmi označovaná za separatistku, vyhlásila, že teroristi nemajú zneužívať legitímnu snahu Ujgurov na útoky voči čínskym ambasádam a civilistom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.