Známy poľský scenárista, režisér a producent Andrzej Jakimowski priznane ladil svoj druhý film, Fígle, autobiograficky; venoval ho staršej sestre, a to aj napriek faktu, že ho ako malého za trest vysadzovala na skriňu. Snímka získala mnoho všelijakých filmových ocenení (Benátky, Tokio, Sao Paulo, Bratislava, Miami) a v roku svojho vzniku bola poľským kandidátom na „zahraničného“ Oscara.
Súčasnosť, Poľsko, predmestie plné ošarpaných nájomných domov a zanedbaných ulíc, všetko kontrastne zaliate mäkkým, žiarivým slnkom. Čas prázdnin. Asi šesť-sedemročný Stefek žije v jednom z tých barakov s mamou a o kus staršou sestrou (a tiež kamarátkou) Elkou. Na otca si Stefek už nespomína, odišiel ešte skôr, ako sa Stefek narodil, ostala mu po ňom len dočarbaná fotografia s dierami namiesto oči. Otec odišiel dávno, zlákalo ho neodolateľné čaro nejakej cudzej ženy (ktoré sa však, dozvieme sa, postupne stáva odolateľnou rutinou poškvrnenou zlým svedomím). Stefek by rád mal otca. Stefek miluje vlaky, často chodí ku koľajam, na stanicu. A jeden muž tam pravidelne prestupuje z vlaku na iný a navyše sa vyzná v holuboch... Stefek je presvedčený, že ten pán je jeho otcom. Veci treba zariadiť tak, aby si muž všimol Stefeka, aby sa s ním skamarátil, aby sa muž-otec šiel prechádzať do ulíc... Ako na to?
Stefek sa od Elky učí, že možno – aspoň v drobnostiach – prekabátiť osud, že mu možno určiť smer. Ako sa dá zariadiť, aby nekupovali všetci iba u jedného trhovca a druhého si vôbec nevšímali? Obetujete pár centov a pri druhom predajcovi odstavíte nákupný vozík zo supermarketu. Postupne sa váš košík stane lídrom dlhého vozíkového hada. Zákazníkom sa zachce kúpiť si jabĺčka. No ale, čo sa budú trepať s plnými taškami k prvému trhovcovi, keď hneď tu, blízko miesta, kde odstavili supermarketový vozík, je druhý predavač? Drobný fígeľ zvrátil osud.
Popri hlavnej dejovej línii syn-otec je vo filme aj niekoľko vedľajších príbehov: Elke sa snaží spraviť konkurz do zahraničnej firmy, má priateľa, Stefek sa snaží vypustiť holuby, testuje moc cínových vojačikov položených na železničných podvaloch...
Fígle sú komorný film so skvelým kastingom a hereckými výkonmi. Hoci poľský, presne vypovedá aj o našej súčasnosti, našich životoch. Film kameramansky naozaj kultivovaný, s vynikajúcim, hoci celkom jednoduchým hudobným riešením. Je to tragický film, lebo rozpráva o tom, ako hrubo a kruto dokážeme my dospelí zbaviť detský svet bezpečnej rovnováhy, že často nevidíme ani tak ďaleko do budúcnosti ako malé detí, lebo sme sebeckí a zaslepení... Ale je to aj film poetický, prizma detského pohľadu obrusuje hrany... A je to aj film na mnohých miestach veľmi vtipný.
Stefek si pred seba postavil neľahkú úlohu. Je vôbec možné, aby sa mu podarilo malými, neškodnými fígľami a zaklinačkami napraviť tú odvekú, v súčasnosti sa tak často opakujúcu rodičovskú zradu, čo sa volá opustenie?
Fígle. Poľsko 2007. Scenár a réžia: Andrzej Jakimowski. Kamera: Adam Bajerski. Hudba: Tomasz Gassowski. Hrajú: Damian Ul, Ewelina Walendziak, Tomasz Sapryk, Rafał Guźniczak, Iwona Fornalczyk, a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.