Jeruzalem, Jeruzalem

 Aj v zdanlivom opakovaní niektorých sporov však možno zaznamenať pohyb. V súčasnosti možno túto novú dynamiku badať v napätí medzi Izraelom a jeho západnými spojencami, v prvom rade Spojenými štátmi. Predmetom sporu je izraelská výstavba vo východnom Jeruzaleme a na Západnom brehu. Kontextom sporu sú nielen odlišné pozície oboch strán (Obama preferuje dialóg s moslimským a arabským svetom, Netanjahu kladie dôraz na bezpečnosť a silu), ale aj spoločné záujmy oboch krajín voči najväčšej regionálnej hrozbe celej oblasti, teda iránskym plánom na získanie jadrovej bomby. Ani jedna krajina nechce v otázke nových izraelských osád ustúpiť, no ani jedna nechce, aby ich konflikt oslabil ich pozície voči Iránu. 

Izrael kontroluje východný Jeruzalem od Šesťdňovej vojny v roku 1967. Vtedy v reakcii na útok deviatich arabských štátov obsadil viaceré strategické územia svojich susedov, vrátane egyptského polostrova Sinaj a sýrskych Golanských výšin. Izrael vrátil Sinaj Egyptu v roku 1978 po podpise mierovej zmluvy. Golanské výšiny, z ktorých Sýria mala a tiež využila strategickú výhodu vojenského útoku, kontroluje Izrael naďalej a ich návrat podmieňuje mierovou zmluvou aj so Sýriou. Okrem toho Izrael obsadil aj palestínske územia – pásmo Gazy a Západný breh, ktorého súčasťou je aj východný Jeruzalem. Pásmo Gazy Izrael opustil v roku 2005, vrátane osád (a napriek protestom osadníkov), ktoré tam počas okupácie vyrástli. Západný breh naopak Izrael stále kontroluje, a v posledných rokoch (najmä v blízkosti Jeruzalema) na ňom takisto vyrástlo viacero osád. Na rozdiel od ostatných území si však Izrael robí na východný Jeruzalem aj formálny nárok. 

Dnešný spor sa potom týka novej izraelskej výstavby na území medzi východným Jeruzalemom a židovskými osadami. Proti tejto výstavbe, chystanej už dávnejšie, potichu a nahlas protestovali aj predchádzajúce americké vlády, Obamova administratíva je však v kritike ostrejšia, a je navyše v zjavnej zhode s väčšinou európskych štátov. Netanjahu, ktorý sa úradu ujal v marci (premiérom už bol koncom 90. rokov), naopak kritizoval predchádzajúce izraelské vlády, že vždy americkému tlaku ustúpili. To, že kosa tak narazí na kameň, však nesúvisí len s politickou orientáciou oboch lídrov. Pre Izraelčanov je otázka jednotného Jeruzalema vôbec najťažšou otázkou možnej dohody s Palestínčanmi. Zárukou slobodného a otvoreného Jeruzalema je pre nich iba to, že mesto nebudú kontrolovať Palestínčania – a dôkaz vidia v demokratickom charaktere Izraela oproti nedemokratickým vládam v absolútnej väčšine arabského sveta. Naopak, Palestínčania, podporovaní v tejto otázke väčšinou západných štátov, by radi mali vo východnom Jeruzaleme hlavné mesto svojho budúceho štátu. 

Tento týždeň navštívia Izrael hneď tri americké vládne delegácie, vrátane ministra obrany,  poradcu pre národnú bezpečnosť a zvláštneho poverenca pre Blízky východ. Okrem izraelskej výstavby budú najviac času venovať Iránu, kde sa americké nádeje striedavo upínali na zmenu iránskeho režimu a na zmenu iránskej politiky. Aké budú americké a izraelské reakcie, ak nedôjde ani k jednému? Je možné, že tá izraelská sa prebojuje až do titulkov správ aj v tých najodľahlejších miestach.