Miešanie hovna

U nás v Šahách na také niečo hovoria „miešanie hovna“. Tak sa totiž nazýva činnosť, ktorá je už na prvý pohľad zbytočná, no predsa má nejaký cieľ: ten, kto hovno mieša, odvádza pozornosť od svojej nekompetentnosti (zlomyseľnosti, zbytočnosti) tým, že svoje okolie zagebrí výkalmi, a to tak, že nakoniec nikto nevie, kto hovno miešal a kto bol zagebrený. 

Vďaka tým, čo miešajú hovno, sme sa my Slováci a Maďari zamotali do toho jazykového zákona. Žili sme tu vedľa seba so šomraním, ale viac-menej predsa len pokojne. Sledovali sme vývoj krízy, počty nezamestnaných a rátali sme, kedy príde rad na nás.

Pravda, v kútiku duše sme dúfali, že to množstvo talentovaných mladých ľudí tam hore vymyslí niečo, a na nás predsa len rad nepríde. Ale teraz vysvitlo, že to množstvo talentovaných mladých ľudí tam hore sa nezaoberalo riešením krízy, ale tým, aby sme sa my občania dôsledkami krízy príliš nezaoberali. Preto zostrojili taký právnický opus, ktorému okrem strojcu nerozumie nikto, ktorý si každý číta a vysvetľuje, ako chce, a ktorý nepotreboval nikto na svete. To všetko je dobré len na to, aby sa vybičovali emócie ľudí a aby sa roznecovali vášne. Slovensko pritom v skutočnosti potrebuje presvedčiť svet o tom, že tento mladý štát tvorí dobre fungujúce európske spoločenstvo, kde sú nielen hospodárske ukazovatele lepšie ako európsky priemer, ale aj v kultúre sme schopní dosiahnuť úroveň najvyspelejších európskych štátov, a okrem toho dokážeme zabezpečiť aj pokojné spolužitie rozličných etnických skupín žijúcich v krajine. A to môžeme dokázať napríklad aj tým, že u nás nie sú etnické hroby, lebo Slováci a Maďari sa masovo nevraždili. (A kto tvrdí niečo iné, je zlomyseľný manipulátor, ktorého miesto je v Chorvátsku, no nie pri mori, ale vo Vukovare, kde na oddelených srbských a chorvátskych cintorínoch môže skúmať, čo v skutočnosti znamená slovo genocída.) 

My však vyrobíme taký absurdný jazykový zákon, ktorý namiesto toho, aby chránil jazyk menšín voči väčšine, robí presný opak. Lebo to množstvo talentovaných mladých ľudí tam hore tvrdí, že veru u nás existuje figa drevená, čiže maďarská menšina asimiluje slovenskú väčšinu. Prosím ich, nech si pozrú štatistické údaje za uplynulých 90 rokov a ihneď môžu odhodiť celý jazykový zákon.

A potom sa môžu zaoberať tým, za čo dostávajú plat. Teda nech pracujú na tom, ako by sa dalo vyriešiť lepšie financovanie slovenskej kultúry, ako by sa dali komplexne prezentovať diela slovenskej kultúry celému svetu tak, ako to robia Česi, Poliaci a Maďari. Nech vytvoria pre našich umelcov podmienky na to, aby mohli na celom svete ukázať, aké je slovenské tanečné umenie, divadelná kultúra, filmové umenie, výtvarné umenie a literatúra. Lebo pre malý štát je jeho kultúra skutočnou valutou. Namiesto potlačenia jazyka iných nech pracujú na zušľachtení slovenského spisovného jazyka a na rozvoji čitateľskej kultúry, lebo darmo bude akýkoľvek jazykový zákon, ak ľudia zabudnú čítať.

A je tam otázka kultúrneho dedičstva: bolo by treba chrániť a obraňovať niekoľko stáročí staré hrady a historické centrá miest, cenné knihy a publikácie, zbierky múzeí, veď na území kedysi nazývanom Horné Uhorsko ostalo oveľa viac hodnôt ako v celom Maďarsku! Ale ak sa bude takto pokračovať, to všetko vyjde navnivoč. 

Keď sa ambiciózni mladí ľudia kultúry silou-mocou predsa chcú zaoberať Maďarmi, ponúkam im do pozornosti viac tuctov takých maďarských umelcov a štátnikov, ktorí sa narodili alebo tvorili na území dnešného Slovenska, a teda takýmto spôsobom patria aj do slovenskej kultúry.

Mali by sa zaoberať aj nimi, ale len korektným, objektívnym spôsobom a verte mi, že tak môžu priniesť krajine oveľa viac osohu ako najväčšia „slovenská“ automobilka.