Našťastie, oštiepok a korbáčiky sú naše, tu problém nevidím. Samotná bryndza je v podstate aj gramatickým problémom, pretože nie je celkom jasné, či sa píše s „i“, alebo s „y“. Niekde sa spomína bryndza, niekde, namôjdušu, brindza. Keď sa to tak vezme, je to jedno, chuť dotyčnej potraviny to nijako neovplyvní, ale v úradnom styku môžu nastať problémy. Niekto možno namietne, že toto slovo, teda bryndza, resp. Brindza, v úradnom styku nie je veľmi frekventované, ale aj tak. Sám som videl na vlastné oči toto slovo napísané na príslušnom tovare v oboch mutáciách. Ale keby sme sa aj nejakou novelizáciou rozhodli, že budeme písať bryndzu iba s ypsilonom, aj tak sa problém nekončí. Už som tu spomenul, že ide o slovo rumunského (našťastie!) pôvodu, takže celá záležitosť nebude až taká chúlostivá ako pri guľáši alebo perkelte. I tak však musíme rozmýšľať o tom, ako sa vyhnúť prípadnému priestupku. Keby vec nebola taká vážna, dalo by sa zažartovať a navrhnúť, aby sme bryndzu volali „liptauer käse“, ako sa pre to rozhodli naši rakúski susedia. Teda nie „liptauer käse“, ale „liptovský syr“. Lenže to by bol hneď oheň na streche. Domovské právo na bryndzu si nárokuje Zvolen, ale aj Tisovec a tieto mestá sa na Liptove nenachádzajú. A myslím, že si na to aj náležite potrpia. Tisovec je Gemer, ak sa nemýlim, a Zvolen je železničný uzol, bez ktorého by sa do Banskej Bystrice nijaký vlak nedostal. Takže na „liptovský syr“ zabudnime. A rozmýšľajme ďalej. Čo poviete na trochu komplikovaný, ale aspoň v danej situácii viac-menej prijateľný termín – pomazánka z ovčieho syra. Stop! Preľakol som sa, až sa mi srdce rozbúchalo. Aká pomazánka, dočerta, ešte stále vo mne driemu relikty, pardón, pozostatky minulosti, keď sme trpeli pod českou nadvládou. Nie pomazánka, ale nátierka, bodaj ma porantalo! Takže „nátierka z ovčieho syra“. A odkiaľže? Tisovecká nátierka z ovčieho syra. Alebo Zvolenská nátierka z ovčieho syra. Pravdaže, názov je pridlhý. Dnes, v časoch stručnosti takmer nepoužiteľný. Zvolenská nátierka z ovčieho syra má o šesť slabík viac ako Zvolenská bryndza. Prísť do obchodu a pýtať si desať dekagramov Zvolenskej nátierky z ovčieho syra pôsobí naozaj dosť bizarne, pardón, čudne. Okrem toho, pamätám sa, voľakedy vo Zvolene fungoval futbalový klub ZTK a pri zápasoch obecenstvo kričalo „tempo ZTK, bryndzi päť deka!“. Predstavte si, že by boli kričali „tempo ZTK, zvolenskej nátierky z ovčieho syra päť deka!“. Kým by to doskandovali, bolo by po zápase. Mimochodom, všimli ste si, že kričali „bryndzi“ a nie „bryndze“. Teda podľa vzoru „idem do Bystrici“ a nie „do Bystrice“, čo by vo Zvolene nikto nepovedal. Takže, toto je taký náčrt problému, ktorý budeme musieť riešiť a verte, že ďalšie budú nasledovať. Ešteže novelizovať sa dá vždy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.