Rozhovor s etnológom, profesorom Milanom Leščákom o premenách ideálu ženskej krásy v slovenskej ľudovej kultúre.
.čím to je, že na Slovensku sú také pekné dievčatá?
Neviem, nemáme na to objektívne kritérium. Nikto predsa nerobí výskumy, koľko ľudí si a o akých ženách myslí, že sú pekné. Posudzovanie by bolo veľmi individuálne.
.je v našej ľudovej slovesnosti prítomné rozlišovanie ženskej krásy podľa regiónov?
Zvyklo sa hovorievať „tam sú pekné dievčatá“, to áno. Ak sa však hovorí o ženách, hovorí sa skôr o ich danostiach, psychických a povahových vlastnostiach. A čím sa líšia podľa regiónov? Ťažko povedať, kde sú zlé ženy. (Smiech.) Existujú však predsudky, podľa ktorých sú niekde ženy menej pracovité, inde zase panovačné. Najmä vo vzťahu k mužom registrujeme pomerne veľké regionálne rozdiely.
.konkrétne?
Za dosť emancipované sa vždy pokladali Goralky alebo Zemplínčanky. O Stredoslovenkách sa vždy hovorilo, že sú pracovité.
.a kde žijú tie lenivšie?
(Smiech.) O ženách z miest sa obyčajne vravelo, že zlenivejú, čo napokon nie je vzdialené pravde. Robiť od svitu do mrku na poli alebo byť ženou úradníka, to je trochu iný osud.
.dnes feministky v podstate oprávnene kritizujú, že ženská krása sa stala tovarom. Bolo to tak aj v minulosti?
Keď sa zaviedol organizovanejší obchod, obchodníci sa usilovali zamestnať pekné ženy. Nebola to však sofistikovaná reklama ako dnes.
.existuje etnológ, ktorý sa venuje premenám ideálu krásy slovenských žien?
Trochu sa tomu venovala kolegyňa Nosáľová, manželka Štefana Nosáľa. Avšak špecialistov na ženu ako objekt nemáme.
.etnológia ako veda sa tomu bráni?
Taká téma sa nám zdá, popri všetkom čo robíme, príliš exkluzívna. Okrem toho, kedysi to nebola príliš vhodná téma pre vedcov.
.keby sa v baroku objavila dnešná miss zo súťaže krásy, vysoká a vychudnutá dievčina, ako by pochodila?
(smiech) Obávam sa, že to asi nebol ich ideál.
.pozreli by sa na ňu a usúdili by, že by toho veľa nevydržala?
Presne tak. Ideál sa spájal s predstavou ženy, ktorá je v domácnosti funkčná a platná.
.poznáte nejaké vychýrené krásne Slovenky z minulosti?
Je isté, že tu boli krásne ženy. Hovorilo sa to napríklad o Adele Ostrolúckej či o viacerých manželkách evanjelických kňazov. Alebo o levočskej Bielej panej, kapitánovej dcére, ktorá zradila a dala kľúče od brán mesta cisárskym vojskám. Na hradbách bol potom namaľovaný jej obraz v životnej veľkosti.
.dochovali sa rozmanité podoby ženskej krásy z minulosti?
Istý ideál by sa dal rekonštruovať aj prostredníctvom folklóru. Máme k dispozícii obrazy, ktoré sú stabilné. Červené líčka, pekné oči.
.aký bol teda ten ideál povedzme v stredoveku?
Zdravá žena.
.čo to znamená?
Žena, ktorá by predovšetkým vydržala objem práce na hospodárstve, aby príliš nechorela. A potom, pochopiteľne, všetky tie danosti, ktoré ženy majú mať. Pred dvoma–troma storočiami nebola ideálom krásy nejaká vychudnutá 35-kilová modelka. Skôr to boli ženy kyprejších tvarov. To dokazuje aj klasická stredoveká maľba.
.snažili sa aj vtedy ženy zapáčiť mužom v snahe zmeniť svoj výzor? Používali líčenie či farbenie?
Samozrejme, už od najstarších čias sa ženy zdobili, čo nahrádzalo niektoré defekty. Snažili sa upútať mužov. Či je to farebná škála, alebo zvýrazňovanie niektorých partií tela. Spoločnosť bola stratifikovaná. To znamená, že boli aj ženy, ktoré si mohli vyzývavosť dovoliť, pretože patrila k ich povolaniu. Nebolo vždy všetko podľa prísnej morálky. Máme opis náboženských osláv z Paríža, kde bol sprievod, o ktorom ruský odborník na starú literatúru Bachtin hovorí, že si treba všimnúť jeho skladbu: na začiatku tancovali prostitútky nemravný tanec sarabandu a na konci išiel baldachýn.
.aký podiel na úspechu dievčaťa v jeho kariére a ďalšom živote mala v minulosti fyzická krása?
Krása nesporne plnila svoju funkciu, no manželstvá sa neuzatvárali na tomto princípe. Dôležitejšia bola majetnosť a iné vlastnosti žien. Pracovitosť alebo cieľavedomosť. Napríklad, dlho sa hovorilo o tom, že dobrá je tá žena, ktorá vie hospodáriť, ušetriť peniaze a racionálne s nimi nakladať. Etnológia doteraz narábala s predstavou, akoby bolo všetko rozškatuľkované. Tu je úloha muža, tam ženy. Je to pritom trochu inak. Každodenná kultúra mala síce svoje zákonitosti, avšak existoval variačný proces.
.spoločnosť bola v minulosti oveľa cudnejšia, aspoň navonok. Čo však ľudová kultúra? Je aj v nej široké spektrum prejavov, od romantických prejavov až po pornografiu?
Existoval celý prúd takzvaných skatologických látok alebo renesančných noviel, nemeckých anekdot a podobne, v ktorých sa venovali autori nemravným témam – teda veciam nie príliš nábožensky podfarbeným. Inými slovami, vždy tu bol aj ich opak. Možno sa to vyvíjalo v takých binárnych opozíciách, v symbióze. Pochopiteľne, inak sa správali kňazi, hoci v talianskej renesančnej novele sa dá nájsť aj medzi mníchmi dosť veľa frivolných záležitostí.
.kňazi na území Slovenska boli iní?
(Smiech.) O tom nevieme. V publikáciách, ktoré vydal literárny vedec Jozef Minárik, však tiež nájdete čosi také.
.a ľudové porekadlá?
U Zátureckého sú takýmto záležitostiam venované samostatné oddiely. Existuje najmenej štyridsať prísloví a porekadiel tohto typu.
.boli aj v minulosti Slovenky povestné svojou krásou?
Veľa takých zmienok by sme nenašli. Možno niečo u uhorského Simplicissima. V každom prípade tento chýr ich nemusel predchádzať povedzme pred sto, dvesto rokmi. Až od polovice 20. storočia sa hovorilo, že na Slovensku sú pekné ženy. Ale to isté sa vravelo aj o Češkách či Poľkách.
.čím je to dané? Miešaním krvi pri nájazdoch Tatárov a Turkov na našom území?
Ťažko povedať. Najprv by sme museli preukázať, že tu naozaj boli krásne ženy, čo sa nedá. A okrem toho cudzí element, ktorý sem prišiel, vždy doniesol aj zaujímavé prvky, keď sa variovala kultúra. Aj fyzická krása tak mala širšie možnosti na uplatnenie.
.mimochodom, boli voľakedy na Slovensku také rozšírené blondínky?
Pochopiteľne. Ibaže také čisté blondínky, o akých sa hovorí v rozprávkach, pravdepodobne nie. (Smiech.) Platí, že tu bola prevaha „blonďavého“, veď Slovania boli po príchode zväčša červenovlasí alebo blond.
.aké sú typicky slovanské ženské rysy?
Odkedy sú dobové záznamy, ženy mali nižšie postavy, okrúhlu tvár, husté vlasy blond alebo hrdzavé. Rozhodne bolo menej tmavovlások ako dnes.
.nebola iná podoba krásy žien v minulosti daná najmä iným spôsobom líčenia, úpravy vlasov a obliekania?
Aj to, určite. Je to, samozrejme, iba môj subjektívny dojem, ale ženy postupom času jemnejú, čo sa týka výzoru. Je to dané aj spôsobom zamestnania. Žena, ktorá chodila na pole každý deň, vystavovala sa vplyvom počasia a slnka, isto vyzerala inak ako dnes. Vtedy sa ešte nepoužívali moderné krémy. Pritom staré babičky, aké si pamätám z detstva, boli vráskavé, ale nejakým spôsobom boli zároveň veľmi ušľachtilé. Mám pocit, že je to aj v iných krajinách – staroba ako niečo pekné, nežné, sympatické, keď to už nie je krása „šminiek“ a plastických operácií. Tieto techniky robia síce dojem mladosti, zdanlivo ju aj predlžujú, nedosiahnu však „patinu ľudskosti“.
.andrej Bán
.čím to je, že na Slovensku sú také pekné dievčatá?
Neviem, nemáme na to objektívne kritérium. Nikto predsa nerobí výskumy, koľko ľudí si a o akých ženách myslí, že sú pekné. Posudzovanie by bolo veľmi individuálne.
.je v našej ľudovej slovesnosti prítomné rozlišovanie ženskej krásy podľa regiónov?
Zvyklo sa hovorievať „tam sú pekné dievčatá“, to áno. Ak sa však hovorí o ženách, hovorí sa skôr o ich danostiach, psychických a povahových vlastnostiach. A čím sa líšia podľa regiónov? Ťažko povedať, kde sú zlé ženy. (Smiech.) Existujú však predsudky, podľa ktorých sú niekde ženy menej pracovité, inde zase panovačné. Najmä vo vzťahu k mužom registrujeme pomerne veľké regionálne rozdiely.
.konkrétne?
Za dosť emancipované sa vždy pokladali Goralky alebo Zemplínčanky. O Stredoslovenkách sa vždy hovorilo, že sú pracovité.
.a kde žijú tie lenivšie?
(Smiech.) O ženách z miest sa obyčajne vravelo, že zlenivejú, čo napokon nie je vzdialené pravde. Robiť od svitu do mrku na poli alebo byť ženou úradníka, to je trochu iný osud.
.dnes feministky v podstate oprávnene kritizujú, že ženská krása sa stala tovarom. Bolo to tak aj v minulosti?
Keď sa zaviedol organizovanejší obchod, obchodníci sa usilovali zamestnať pekné ženy. Nebola to však sofistikovaná reklama ako dnes.
.existuje etnológ, ktorý sa venuje premenám ideálu krásy slovenských žien?
Trochu sa tomu venovala kolegyňa Nosáľová, manželka Štefana Nosáľa. Avšak špecialistov na ženu ako objekt nemáme.
.etnológia ako veda sa tomu bráni?
Taká téma sa nám zdá, popri všetkom čo robíme, príliš exkluzívna. Okrem toho, kedysi to nebola príliš vhodná téma pre vedcov.
.keby sa v baroku objavila dnešná miss zo súťaže krásy, vysoká a vychudnutá dievčina, ako by pochodila?
(smiech) Obávam sa, že to asi nebol ich ideál.
.pozreli by sa na ňu a usúdili by, že by toho veľa nevydržala?
Presne tak. Ideál sa spájal s predstavou ženy, ktorá je v domácnosti funkčná a platná.
.poznáte nejaké vychýrené krásne Slovenky z minulosti?
Je isté, že tu boli krásne ženy. Hovorilo sa to napríklad o Adele Ostrolúckej či o viacerých manželkách evanjelických kňazov. Alebo o levočskej Bielej panej, kapitánovej dcére, ktorá zradila a dala kľúče od brán mesta cisárskym vojskám. Na hradbách bol potom namaľovaný jej obraz v životnej veľkosti.
.dochovali sa rozmanité podoby ženskej krásy z minulosti?
Istý ideál by sa dal rekonštruovať aj prostredníctvom folklóru. Máme k dispozícii obrazy, ktoré sú stabilné. Červené líčka, pekné oči.
.aký bol teda ten ideál povedzme v stredoveku?
Zdravá žena.
.čo to znamená?
Žena, ktorá by predovšetkým vydržala objem práce na hospodárstve, aby príliš nechorela. A potom, pochopiteľne, všetky tie danosti, ktoré ženy majú mať. Pred dvoma–troma storočiami nebola ideálom krásy nejaká vychudnutá 35-kilová modelka. Skôr to boli ženy kyprejších tvarov. To dokazuje aj klasická stredoveká maľba.
.snažili sa aj vtedy ženy zapáčiť mužom v snahe zmeniť svoj výzor? Používali líčenie či farbenie?
Samozrejme, už od najstarších čias sa ženy zdobili, čo nahrádzalo niektoré defekty. Snažili sa upútať mužov. Či je to farebná škála, alebo zvýrazňovanie niektorých partií tela. Spoločnosť bola stratifikovaná. To znamená, že boli aj ženy, ktoré si mohli vyzývavosť dovoliť, pretože patrila k ich povolaniu. Nebolo vždy všetko podľa prísnej morálky. Máme opis náboženských osláv z Paríža, kde bol sprievod, o ktorom ruský odborník na starú literatúru Bachtin hovorí, že si treba všimnúť jeho skladbu: na začiatku tancovali prostitútky nemravný tanec sarabandu a na konci išiel baldachýn.
.aký podiel na úspechu dievčaťa v jeho kariére a ďalšom živote mala v minulosti fyzická krása?
Krása nesporne plnila svoju funkciu, no manželstvá sa neuzatvárali na tomto princípe. Dôležitejšia bola majetnosť a iné vlastnosti žien. Pracovitosť alebo cieľavedomosť. Napríklad, dlho sa hovorilo o tom, že dobrá je tá žena, ktorá vie hospodáriť, ušetriť peniaze a racionálne s nimi nakladať. Etnológia doteraz narábala s predstavou, akoby bolo všetko rozškatuľkované. Tu je úloha muža, tam ženy. Je to pritom trochu inak. Každodenná kultúra mala síce svoje zákonitosti, avšak existoval variačný proces.
.spoločnosť bola v minulosti oveľa cudnejšia, aspoň navonok. Čo však ľudová kultúra? Je aj v nej široké spektrum prejavov, od romantických prejavov až po pornografiu?
Existoval celý prúd takzvaných skatologických látok alebo renesančných noviel, nemeckých anekdot a podobne, v ktorých sa venovali autori nemravným témam – teda veciam nie príliš nábožensky podfarbeným. Inými slovami, vždy tu bol aj ich opak. Možno sa to vyvíjalo v takých binárnych opozíciách, v symbióze. Pochopiteľne, inak sa správali kňazi, hoci v talianskej renesančnej novele sa dá nájsť aj medzi mníchmi dosť veľa frivolných záležitostí.
.kňazi na území Slovenska boli iní?
(Smiech.) O tom nevieme. V publikáciách, ktoré vydal literárny vedec Jozef Minárik, však tiež nájdete čosi také.
.a ľudové porekadlá?
U Zátureckého sú takýmto záležitostiam venované samostatné oddiely. Existuje najmenej štyridsať prísloví a porekadiel tohto typu.
.boli aj v minulosti Slovenky povestné svojou krásou?
Veľa takých zmienok by sme nenašli. Možno niečo u uhorského Simplicissima. V každom prípade tento chýr ich nemusel predchádzať povedzme pred sto, dvesto rokmi. Až od polovice 20. storočia sa hovorilo, že na Slovensku sú pekné ženy. Ale to isté sa vravelo aj o Češkách či Poľkách.
.čím je to dané? Miešaním krvi pri nájazdoch Tatárov a Turkov na našom území?
Ťažko povedať. Najprv by sme museli preukázať, že tu naozaj boli krásne ženy, čo sa nedá. A okrem toho cudzí element, ktorý sem prišiel, vždy doniesol aj zaujímavé prvky, keď sa variovala kultúra. Aj fyzická krása tak mala širšie možnosti na uplatnenie.
.mimochodom, boli voľakedy na Slovensku také rozšírené blondínky?
Pochopiteľne. Ibaže také čisté blondínky, o akých sa hovorí v rozprávkach, pravdepodobne nie. (Smiech.) Platí, že tu bola prevaha „blonďavého“, veď Slovania boli po príchode zväčša červenovlasí alebo blond.
.aké sú typicky slovanské ženské rysy?
Odkedy sú dobové záznamy, ženy mali nižšie postavy, okrúhlu tvár, husté vlasy blond alebo hrdzavé. Rozhodne bolo menej tmavovlások ako dnes.
.nebola iná podoba krásy žien v minulosti daná najmä iným spôsobom líčenia, úpravy vlasov a obliekania?
Aj to, určite. Je to, samozrejme, iba môj subjektívny dojem, ale ženy postupom času jemnejú, čo sa týka výzoru. Je to dané aj spôsobom zamestnania. Žena, ktorá chodila na pole každý deň, vystavovala sa vplyvom počasia a slnka, isto vyzerala inak ako dnes. Vtedy sa ešte nepoužívali moderné krémy. Pritom staré babičky, aké si pamätám z detstva, boli vráskavé, ale nejakým spôsobom boli zároveň veľmi ušľachtilé. Mám pocit, že je to aj v iných krajinách – staroba ako niečo pekné, nežné, sympatické, keď to už nie je krása „šminiek“ a plastických operácií. Tieto techniky robia síce dojem mladosti, zdanlivo ju aj predlžujú, nedosiahnu však „patinu ľudskosti“.
.andrej Bán
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.